Engelová, Gertruda

Gertruda Engelová, rodená Frankensteinová sa narodila v Českom Krumlove ako jediné dieťa inžinierovi rakúsko-uhorských železníc Móricovi (Mořicovi) Frankensteinovi a jeho žene Marte, rodenej Freundovej 16.05.1910.

Po absolvovaní Obecnej školy a Reálneho gymnázia v Žatci začala v októbri 1929 študovať na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v nemeckom jazyku. Promovala v roku 1936 a našla si zamestnanie ako externistka na nemeckej detskej klinike profesora Brdlíka v Prahe. Odtiaľ bola v polovici roka 1938 z rasových dôvodov prepustená a až do roku 1939 bola nezamestnaná. Ako predvojnová členka Komunistickej strany Československa v júli 1939 emigrovala do Poľska. Tam sa v Katoviciach stala členkou výboru politickej emigrácie. Po vypuknutí druhej svetovej vojny odišla na východ najprv do Rovna a neskôr sa dostala do Zdolbunova, kde do februára 1940 pracovala ako lekárka na miestnej poliklinike.

Následne odišla s manželom pracovať do obce Kletskaja na Done, neskôr do Srednoj Achťuby v Stalingradskej oblasti (dnes Volgogradská oblasť). V januári 1941 spolu s ďalšími emigrantami odišla do Buzuluku ku vznikajúcej československej jednotke.

V Buzuluku bola odvedená ako prvá žena 11.02.1942 pod kmeňovým číslom 219/ž. Ustanovili ju najprv do funkcie lekárky ženskej časti jednotky, neskôr do funkcie vedúcej lekárky sociálnej starostlivosti a prednostky oddelenia odsunovej nemocnice v Buzuluku.

Do bojov 1. československého polního praporu nezasiahla napriek tomu, že spolu s vedúcou lekárničkou PhMgr. Helenou Petránkovou (príslušníčkou Interbrigád zo Španielska) sa na raporte u veliteľa jednotky dožadovali nasadenia. Od mája do októbra 1943 ju odvelili a pôsobila vo funkcii prednostky československého oddelenia pri nemocnici Červenej armády v Novochopersku. Vo funkcii veliteľa nemocničnej čaty zdravotného práporu 1 a hodnosti čatárky sa zúčastnila bojov od Kyjeva až po Duklu.

Vo februári 1945 ju vymenovali za šéflekárku týlu 1. československého armádneho zboru. Po ukončení vojny sa rozhodla zostať v armáde. V júni 1945 ju vymenovali za šéflekárku pomocnej roty Veliteľstva 1. oblasti. V auguste 1946 nastúpila na interné oddelenie Vojenskej nemocnice 1. Neskôr tu pracovala ako sekundárna lekárka a zástupkyňa prednotu na fyziatrickom oddelení. S polročnou výnimkou tu pracovala do júna 1950.

Po perzekúcii a nútenom prepustení z armády jej manžela je ku 01.07.1950 prepustená do zálohy. Spolu z manželom začala pracovať ako praktická lekárka Okresného ústavu národného zdravia Praha-Juh pri stavbe slapskej priehrady. V decembri 1959 si našla zamestnanie ako závodná lekárka u Nakladateľstva „Za mír a socialismus“, kde pracovala až do svojho odchodu na dôchodok. Zomrela v Prahe 10.10.2003.

Klůc, Jiří: Zapomenutí slovenští lékaři v Buzuluku, Vojnová kronika 2018 / 02
www.bojovali-za-ceskoslovensko.cz