Hans Sponeck sa narodil ako najmladšie dieťa v rodine s dôstojníckou tradíciou a výchovou. Otec, Rittmeister westfalskeho hulánskeho pluku (Westfälisches Ulanen Regiment Nr. 5) Emil August Josef Anton Graf Sponeck zomrel len niekoľko mesiacov po jeho narodení vo veku 38 rokov. Mladý Hans Sponeck strávil detstvo so svojou matkou Marie vo Freiburgu oblasť Breisgau neďaleko hradu Burg Sponeck.
1898 - 1905 kadetka v Karlsruhe 1905 kadetka Gross-Lichterfelde 19.03.1908 vyradenie v hodnosti poručík ku Gardovému pluku č.5, 7.rota 1913 pobočník veliteľa II. práporu / Gardového pluku č.5
I. svetová vojna 1914 účastní sa počiatočných bojov s Gardovým plukom č.5 1915 vo februári je zranený, po návrate na frontu je pridelený vo funkcii pobočník veliteľa 262. pešieho pluku, od jesene veliteľ roty 1916 dôstojník generálneho štábu hlavného velenia armádnej skupiny von Württemberg 16.09.1917 povýšený do hodnosti kapitán a prevelený ako štábny dôstojník ku "Vyššiemu generálnemu štábu"
Weimarská republika a Reichswehr 1921 veliteľ roty 4.pešieho pluku dislokovaný v Kolbergu 1923 veliteľ 2.roty 9. pešieho pluku dislokovaný v Postupime 1924 štáb veliteľa delostrelectva vojenského oblastného veliteľstva III. v Berline 1927 organizačné oddelenie Ríšskeho ministerstva obrany 01.02.1928 povýšený do hodnosti major 1930 náčelník štábu 3.divízie v Berline 1.10.1932 povýšený do hodnosti podplukovník
Nemecká ríša 01.10.1934 povýšený do hodnosti plukovník 1934-1937 veliteľ 48. pešieho pluku dislokovaný v Neustrelitz 12.09.1937 prevelenie k Luftwaffe ako veliteľ Luftgau III. v Berline 01.02.1938 povýšený do hodnosti generálmajor 11.03.1938 veliteľ Luftgau VII. v Mníchove 10.10.1938 veliteľ 22. pešej divízie dislokovaná v Brémach
II. svetová vojna 18.08.1939 posílený 16.peší pluk odvelený do Sliezska a následne sa zúčastňuje bojov v Poľsku k divízii sa pripája až v marci 1940 xx.08.1939 divízia si plní úlohy na Západnom vale xx.10.1939 divízia je prevelená do výcvikového priestoru Sennelager k výsadkárskemu výcviku, po jeho ukončení je premenovaná na 22. pešia divízia(výsadková) 01.02.1940 povýšený do hodnosti generálporučík 08.05.1940 von Sponeck vedie bojovú poradu a predstavuje plán chystaných operácií v Holandsku v hostinci zu Wiedenbrück 10.05.1940 začiatok operácií v Holandsku xx.06.1940 po odpočinku a dozbrojení sa zúčastňuje na operáciach vo Francúzku v priestore Dinant, Recroi und Saint Quentin 14.10.1940 vyznamenaný Rytierskym krížom radu železného kríža 22.06.1941 22. pešia divízia sa v rámci 11.armády účastní útoku na Sovietsky zväz 10.10.1941 von Sponeck je menovaný veliteľom XXXXII. armádneho zboru ktorý sa pod jeho velením podieľal na operáciách na Kryme a bol poverený zabezpečením pobrežia Kerčského polostrova. 26.12.1941 vylodenie 51. armády (244. strelecká divízia a 83. brigáda námornej pechoty) na Kerčskom polostrove. Adolf Hitler ako hlavný veliteľ pozemného vojska vydáva rozkaz zakazujúci ústup jednotkám na Východnej fronte bez vodcovho výslovného súhlasu (tento rozkaz sa dostal na veliteľstvo Skupiny armád Juh až 30.12.1941, s tohto dôvodu sa s ním von Sponeck nemohol oboznámiť) 28.12.1941 von Sponeckovy sa podarilo silami 46. pešej divízie, 4.horskej brigády (rumunskej) a 8. jazdeckej brigády (rumunskej) zneškodniť sovietske jednotky severne a južne od Kerča, sovietom sa darilo držať malé predmostie na severe polostrova. Von Sponeck požiadal veliteľa 11.armády generála pechoty von Mansteina tri krát o dovolenie ustúpiť s Kerčského polostrova, čo mu bolo dôrazne zakázané. 29.12.1941 časti 44. sovietskej armády sa pod ochranou značných síl čiernomorskej flotily vylodili u Feodosie čím hrozilo obkľúčenie XXXXII. armádneho zboru. Na základe vzniknutej situácie o 8:30 von Sponeck rozkázal XXXXII. armádnemu zboru ústup z Kerčského polostrova. Von Manstein vydal po obdržaní rádiovej depeše o ústupe proti rozkaz, ale tento rozkaz už nebol radistom štábu XXXXII. armádneho prijatý. 46. pešia divízia sa vydala na rýchly ústup k Parpačskej úžine, za cenu straty väčšiny delostrelectva. 31.12.1941 Von Sponeck pravdepodobne zabránil svojim rozhodnutím úplnému zničeniu 46. pešej divízie, ktorá spoločne s posíleným 213. peším plukom a rumunskými jednotkami vytvorili provizórnu obrannú líniu na Parpačskej úžine. Ale opustenie Kerčského polostrova malo následky pre všetkých zúčastnených. Veliteľ Skupiny armád Juh poľný maršal Walter von Reichenau najskôr odobral 46.pešej divízii všetky udelené pocty a jej vojakom všetky vyznamenania. Tento rozkaz bol zrušený až po smrti Reichenaua jeho nástupcom poľným maršalom von Bockom. O 12:00 prichádza rozkaz z vodcovho hlavného stanu, aby von Sponeck odovzdal velenie XXXXII. armádneho zboru a dostavil sa do Berlína kde bude postavený pred vojenský súd. 23.01.1942 von Sponeck je postavený pred Ríšsky vojenský súd, ktorému predsedá ríšsky poľný maršal Hermann Göring. Je vznesené obvinenie z neuposlúchnutia rozkazu v poli. Generál musí stáť dlhých sedem hodín pred tribunálom, pričom nie sú prizvaní svedkovia, ktorí by očistili jeho meno. Po krátkej porade je vynesený rozsudok smrti. 20.02.1942 Rozsudok bol po intervencii generálplukovníka Hasseho a veliteľa 11.armády generála pechoty von Mansteina, zmenený na 7 rokov väzenia vo vojenskej väznici pevnosť Germersheim. 06.03.1942 von Sponeck je prevezený na výkon trestu do pevnosti Germersheim 20.07.1944 po atentáte na Adolfa Hitlera sa von Sponeck nachádza na čiernej listine ako podozrivý s kontaktmi na opozíciu vo Wehrmachte. GESTAPO žiada vydanie von Sponecka, čo veliteľ väznice odmietol 23.07.1944 Heinrich Himmler dáva telefonicky rozkaz veliteľovi väznice vykonať popravu a osobne podať hlásenie o jej vykonaní. Von Sponeck je predvedený pred popravčiu čatu, odmieta zaviazať oči. Jeho posledné slová sú : " Štyridsať rokov som slúžil vlasti, ktorú s celého srdca milujem, ako vojak a dôstojník. Ak dnes musím položiť svoj život, tak zomieram s nádejou v lepšie Nemecko." 7:13 je Hans von Sponeck popravený. 24.07.1944 na pohrebe von Sponecka je zakázané viesť smútočnú reč a vzdávať poctu zosnulému. Von Sponeckova manželka napriek pôvodnému zámeru nebola popravená, trestom jej napokon bolo iba domáce vezenie a zabavenie majetku. Jeho syn Hans Wilhelm Otto padol v bojoch na Done, stredný syn Hans-Curt slúžil počas vojny u Luftwaffe a zomrel v roku 1999 vo veku 88 rokov. Najmladší syn z druhého manželstva Hans-Christof bol jeden z prvých povolancov v Spolkovej republike Nemecko, ktorý odmietol nastúpiť vojenskú službu, ako kariérny diplomat pôsobil vo vysokých funkciách OSN.
Po skončení vojny boli pozostatky Hansa von Sponecka premiestnené na pamätný vojenský cintorín v Dahn.
Vyznamenania : 1914 Eisernes Kreuz I. Klasse und II. Klasse/ 1914 Železný kríž I. a II. triedy Königlich Bayerische Militär-Verdienstorden IV. Klasse mit Schwertern Ritterkreuz I. Klasse des Kgl. Württembg. Friedrichs-Ordens mit Schwertern Ritterkreuz II. Klasse des Grossherzoglich-Badischen Ordens vom Zähringer Löwen mit Schwertern Fürstlich Lippisches Kriegsverdienstkreuz Verwundetenabzeichen, 1918 in Silber / Odznak za zranenie, 1918 v striebre Königlich Preussische Rettungsmedaille am Bande Ehrenritter des Johanniter-Ordens Ehrenkreuz für Frontkämpfer / Čestný kríž frontového vojaka Rechtsritter des Johanniter-Ordens Wehrmacht-Dienstauszeichnung / Vyznamenanie za dlhú službu v armáde Spange zum Eiseren Kreuz I. Und II. Klasse / Spona k železnému krížu I. a II. Triedy Ritterkreuz des Eisernes Kreuzes / Rytiersky kríž rádu Železného kríža 14.10.1940 Ordin Mihai Viteazul / rumunský Rad Michala Údatného III. triedy: 19.09.1941
URL : https://www.valka.cz/Sponeck-Hans-von-t58308#210527
Verze : 1
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.