Main Menu
User Menu

Uhrovec (ruina hradu)

Uhrovec (ruina hradu)


Nachádza sa na Slovensku v okrese Bánovce nad Bebravou v Trenčianskom kraji a v bývalej Terenčianskej Stolici nad obcou Uhrovské Podhradie na bočnom hrebeni Nitrických vrchov (južná časť Strážovských vrchov) vo výške okolo 591 metrov nad morom. Hrad sa nachádza v ťažko dostupnom horskom teréne.


Jeho ďalšie názvy, ktoré sa vyskytujú v kronikách a dobových spisoch sú Uhrovec, Uhrovský hrad, Uhrovecký hrad, 1293 castrum Vgrog, 1297 Vgroch, 1352 Wgrowg, 1446 Vhurocz, Ugróc, Zayugróc, Zaypodhrágy, Zayváralja.


Hrad Uhrovec vznikol pravdepodobne medzi rokmi 1251 až 1293. Predpokladá sa, že na stavbe hradu sa podieľal aj Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ho v roku 1295 prevzal od Petra, syna Trenčianského župana Bašu výmenou za tri tekovské dediny. Najstaršie hradné stavby sa sústredili okolo trojuholníkového nádvoria na vybiehajúcom skalnom ostrohu. Nádvorie bolo sprístupnené bránou, ktorú chránila veža. Na hrade sa nachádzala hradná kaplnka postavená na okraji brala.


V roku 1321 vtrhol magister Mikuláš z rodu Gut - Keled na uhrovské panstvo a hrad sa vzdal bez boja. Hrad tým získal kráľ Karol Robert v tej dobe pod hrad Uhrovec patrilo 21 obcí. V roku 1389 daroval hrad a rozľahlé majetky cisár Žigmund I. Luxemburský svojmu vernému veľmožovi Ctiborovi zo Ctiboríc, magnátovi zo západného Slovenska. Ctibor hrad rozšíril na severozápadnej strane nádvoria postavil nový gotický palác. Po smrti jeho syna Ctibora II. ktorý bol bezdetný hrad pribudol opäť korune. V 15. a 16. storočí sa viedli o hrad majetkoprávne spory a často menil majiteľov v polovici 16. storočia pripadol Uhrovecký hrad Petrovi Siládimu. Kráľ Ferdinand I. nerešpektoval jeho poslednú vôľu a Uhrovecký hrad roku 1547 daroval Františkovi Zayovi. Ten napokon vyplatil odstupne vdove po Petrovi Siládim v sume 5500 zlatých a hrad sa stal jeho definitívnym majetkom.


Pre hrad začalo obdobie hospodárskej aktivity, čo sa opäť prejavilo na stavebných úpravách hradu. Zayovci posilnili v 16.storočí dolné nádvorie dvojicou okrúhlych nárožných bášt, čím ho premenili na predhradie, ktoré sa stalo ťažiskom obrany. V období renesancie stál hrad bokom od centier veľkých bojových akcií. Vyhli sa mu turecké výboje, aj vnútorné nepokoje, ktoré ťažko postihli okolité teritórium. Zayovci sústredili svoj život do pohodlného, monumentálne upraveného kaštieľa v Uhrovci a na hrade udržiavali iba strážne a hospodárske objekty.


V 18. storočí postupne strácal význam, pretože tu už majitelia trvalo nesídlili. V roku 1848 bol údajne podpálený a vydrancovaný hurbanovskými dobrovoľníkmi. Hrad postupne pustol a menil sa na ruinu. Z hradu sa zachovala kompaktná ruina s peknými ukážkami vzájomného prerastania jednotlivých slohových období. Hrad má jednu z najzachovalejších románskych hradných kaplniek v Uhorsku. Na hrade stále prebiehajú záchranné práce, aby sa zachoval ako dedičstvo pre budúce generácie. Hradu pomohlo aj to že sa nachádzal mimo hlavných komunikácií a tým aj predišiel väčším škodám.



Zdroj :
(Kamenní strážcovia, Miroslav Slámka, Slovenský skauting, Bratislava 2004, vydanie druhé)
kamvyrazit.szm.sk.
https://www.uhrovec.sk/uhrhrad.php
https://www.hrady.sk/uhrovec.php
www.slovaktourservice.com
URL : https://www.valka.cz/Uhrovec-ruina-hradu-t48684#189632Verze : 0