Uhorské kráľovstvo (latinsky Regnum Hungariae, maďarsky Magyar Királyság, angl. Kingdom of Hungary) bol štátny útvar s centrom na území dnešnej Maďarskej republiky od 11 storočia až do roku 1918 (od roku 1526 súčasť habsburgskej monarchie)
V 9 storočí prichádzajú do Karpatskej kotliny Maďarské kmene, ktoré svojou si vojenskou silou pomerne rýchlo podmaňujú tu sídliace obyvateľstvo a snažia sa o výbojhe ďalej na západ a juh. Pod vedením kniežaťa Arpáda porážajú začiatkom 10. storočia v priebehu niekoľkých rokov vojská Veľkomoravskej ríše (so striedavým úspechom, ale aj vďaka tomuto konfliktu nakoniec dochádza k rozpadu Veľkomoravskej ríše). Po porážke Veľkomoravskej ríše pokračujú maďarské kmene pod vedením kniežaťa Arpáda (zakladateľa Arpádovskej dynastie?) v expanzii ďalej na západ do oblastí pod kontrolou Franskej ríše. Vo výpravách za korisťou do Franskej ríoše pokračujú aj Arpádovi nasledovníci až do porážky u Lechu v roku 955. V nasledujúcom období dochádza k postupnému usadzovaniu kočovných kmeňov a prechodu na centralizovanú vládu po vzore európskych mocností. Koncom 10. storočia postupne prijímajú kresťanskú vieru. Po smrti kniežaťa Gejzu (972-997) prevzal vládu princ Vajk, ktorý po potlačení niekoľkých pokusov o rozdelenie krajiny centralizoval vládu a po kresťanskom krste sa nechal v roku 1000 korunovať za kráľa Štefana I.. Počas jeho vlády sa Uhorsko zmocnilo aj územia dnešného Slovenska.
V roku 1301 kráľom Ondrejom III končí vláda Arpádovskej dynastie. Už počas jeho vlády sa krajina opäť ocitá v rozvrate spôsobenom nejasným nástupníctvom v prípade kráľovej smrti. V roku 1301 je kráľom korunovaný snúbenec Ondrejovej dcéry Alžbety, syn českého kráľa Václava II Václav III, posledný člen roku Přemyslovcov, ktorého v rýchlom slede nasledujú ďalší vládcovia rôznych dynastií a krajina sa zmieta v nepokojoch. Situácia sa čiastočne stabilizovala až za vlády Matyáša Korvína, ktorý bol zvolený za kráľa v roku 1457. Po jeho smrti v roku 1490 prevzala vládu nad krajinou poľská dynastia Jagellovcov (Vladislav a jeho syn Ludvík), ktorých vládu ale ukončila bitka pri Moháči v roku 1526.
Novým vládcom krajiny sa stáva Ferdinand I. a Uhorské kráľovstvo sa až do roku 1918 stáva súčasťou Habsburgskej monarchie, aj keď formálne si svoju nezávislosť vo veľa oblastiach verejnej správy a vlády ponecháva.
Zdroj: cs.wikipedia.org
V 9 storočí prichádzajú do Karpatskej kotliny Maďarské kmene, ktoré svojou si vojenskou silou pomerne rýchlo podmaňujú tu sídliace obyvateľstvo a snažia sa o výbojhe ďalej na západ a juh. Pod vedením kniežaťa Arpáda porážajú začiatkom 10. storočia v priebehu niekoľkých rokov vojská Veľkomoravskej ríše (so striedavým úspechom, ale aj vďaka tomuto konfliktu nakoniec dochádza k rozpadu Veľkomoravskej ríše). Po porážke Veľkomoravskej ríše pokračujú maďarské kmene pod vedením kniežaťa Arpáda (zakladateľa Arpádovskej dynastie?) v expanzii ďalej na západ do oblastí pod kontrolou Franskej ríše. Vo výpravách za korisťou do Franskej ríoše pokračujú aj Arpádovi nasledovníci až do porážky u Lechu v roku 955. V nasledujúcom období dochádza k postupnému usadzovaniu kočovných kmeňov a prechodu na centralizovanú vládu po vzore európskych mocností. Koncom 10. storočia postupne prijímajú kresťanskú vieru. Po smrti kniežaťa Gejzu (972-997) prevzal vládu princ Vajk, ktorý po potlačení niekoľkých pokusov o rozdelenie krajiny centralizoval vládu a po kresťanskom krste sa nechal v roku 1000 korunovať za kráľa Štefana I.. Počas jeho vlády sa Uhorsko zmocnilo aj územia dnešného Slovenska.
V roku 1301 kráľom Ondrejom III končí vláda Arpádovskej dynastie. Už počas jeho vlády sa krajina opäť ocitá v rozvrate spôsobenom nejasným nástupníctvom v prípade kráľovej smrti. V roku 1301 je kráľom korunovaný snúbenec Ondrejovej dcéry Alžbety, syn českého kráľa Václava II Václav III, posledný člen roku Přemyslovcov, ktorého v rýchlom slede nasledujú ďalší vládcovia rôznych dynastií a krajina sa zmieta v nepokojoch. Situácia sa čiastočne stabilizovala až za vlády Matyáša Korvína, ktorý bol zvolený za kráľa v roku 1457. Po jeho smrti v roku 1490 prevzala vládu nad krajinou poľská dynastia Jagellovcov (Vladislav a jeho syn Ludvík), ktorých vládu ale ukončila bitka pri Moháči v roku 1526.
Novým vládcom krajiny sa stáva Ferdinand I. a Uhorské kráľovstvo sa až do roku 1918 stáva súčasťou Habsburgskej monarchie, aj keď formálne si svoju nezávislosť vo veľa oblastiach verejnej správy a vlády ponecháva.
Zdroj: cs.wikipedia.org