CZK - R 11 (100 mm protilietadlový kanón)

Prejednávanie požiadavky na vývoj nového 100 mm protilietadlového kanóna prebiehali vo firme Škoda Plzeň v rokoch 1948 a 1949. Poverenie vývojom tohoto kanóna firma obdržala na základe DKS č. 4 z 31.7.1948. Vývojový program obdržal označenie R 11. Škodovka vypracovala výkresovú dokumentáciu (výkesy Zb 5425 P, Zb 5426 P a Zb 5427 P z 8.11.1948).
24.1.1949 zadal VTÚ výrobu prototypu. Zadávacie podmienky sa viackrát menily. Zbraň mala byť skonštruovaná na nepriamu paľbu pomocou ústredného zameriavača s možnosťou priamej paľby proti leteckým a pozemným cieľom.
Konštrukciu zbrane tvorilla monoblokový hlaveň, vymeniteľné puzdro nábojovej komory, odnímateľná zadná časť hlavne a úsťová brzda. Záver bol riešený ako vodorovný klinový s elektrickým odpaľovaním. Kanón mal mať automatické nabíjanie, ktoré vychádzalo z testovaného podávača na 5 nábojov na 8,8 cm PLK vz. 41 N. MNO požadovalo vysokú kadenciu až 25 výstrelov za minútu v dĺžke streľby aspoň 7,5 minúty. Hlaveň mala zniesť minimálne 1.500 výstrelov, neskôr sa požiadavka zvýšila na 2.000 - 2.500 výstrelov. Prijímače signálov od ústredného zameriavača a elektrické náhony mali byť obdobnej konštrukcie ako nemecké silové zariadenie vz. 37 N. Pre zložitosť konštrukcie tohoto systému riadenia paľby bolo od neho dočasne odstúpené, neskôr sa rátalo s dodatočnou montážou z nemeckého železničného 105 mm PLK vz. 39 N. Nábojová komora a časť munície mala spoločný vývoj s tankovým kanónom AK 1 a protitankovým kanónom A 20. Pre priamu paľbu proti lietadlám a pozemným cieľom mal mať kanón odnímateľný zameriavač vz. 47 s ďalekohľadom 3x8°. Prototyp kanóna mal održať ochranný štít pre obsluhu. Kanón mal byť prepravovaný na dvojici oddeliteľných podvozkov nemeckého typu 2.
Na porade v Škoda Plzeň 2.3.1949 až 4.3.1949 sa rozhodlo, že riešenie programu sa začne až v roku 1950, dovtedy mali prebiehať len prípravy na projekt. Plán rátal so stavbou prototypu až začiatkom roka 1953, sériová výroba sa mala rozbehnúť až v druhej päťročnici.
28.9.1949 a 29.9.1949 bolo rozhodnuté o postavení dreveného modelu. Pre urýchlenie programu rátalo VTÚ s montážou dvojice pokusných hlavní na lafetách nemeckekých 15 cm húfnic vz. 18 N.
Otvorenou bola unifikácia so sovietským 100 mm kanónom vz. 44 S. Na požiadavku dodania podkladov sovietska strana nereagovala, no po dohode so sovietskými poradcami začiatkom 10/1950 bol projekt využívajúci československú muníciu odobrený a bola mu udelená výnimka.
Náročný vývoj sa predlžoval, odhad prvých dodávok kanónov bol až v 7/1955. Prvý prototyp sa mal dodať na krížovej lafete, no veliteľstvo protilietadlovej obrany štátnho územia však od roku 1951 požadovalo sklopný podvozok, ktorý mali mať ďalšie prototypy. Prvé dodané kanóny mali obdržať ústredné zameriavače od 85 mm PLK vz. 44. Pre ďalšiu produkciu bol určený novovyvíjaný elektrický ústredný zameriavač (EÚZ), ktorého vývoj však nebol úspešný.
Vývoj sa neustále predlžoval, zdržanie ovplivnili viaceré okolnosti. Od mimoriadnej udalosti, kedy bol 26.6.1952 pri pokusných streľbách usmrtený pracovník ZKJV Dubnica nad Váhom až po presun konštrukčnej kancelárie z Plzne do národného podniku Konštrukta Trenčín. Pravdepodobne minimálne trojica prototypov výrobných čísel 274, 3635 a 3636 bola vyrobená v rokoch 1953 a 1954. Kontrolné skúšky prebehli v roku 1955. Nasledovali úspešné streľby v baltickej oblasti Poľska, posledné zdokumentované streľby prebehli v Trenčíne koncom 11/1956. Pri streleckých testoch bolo vystrelených 61 nábojov s prevažne kladnými výsledkami. Nabíjacie zariadenie nebolo spoľahlivé. Skúškami prešiel kanón so zameriavačom PUAZO a EÚZ 4. Plánovali sa skúšky v Sovietskom zväze, no od tých bolo pravdepodobne upustené. Podľa prípisu z 12.4.1957 mal prototyp kanóna so zásobou 600 nábojov využité pri vývoji ústredných zameriavačov EÚZ I a EÚZ II a zistení rozptylu delostreleckých zapaľovačov S 45.
Kanón ešte v roku 1957 prešiel porovnaním so 100 mm sovietským protilietadlovým kanónom KS-19, ktorého československá licenčná výroba bola odobrená ešte v roku 1955.
Kanón R 11 bol parametrami svetovou špičkou, no prišiel neskoro. Nastala doba rakiet a veľkokalibrové kanóny boli v nastávajúcom období už prekonané.
Prototyp sa dochoval v technickom múzeu v Lešanoch.

Mgr. Martin Dubánek - Od bodáku po tryskáče - Nedokončené Československé zbrojní projekty 1945-1955, Mladá fronta 2011, ISBN : 978-80-204-2515-7