přesunuto moderátorem - von Fenstein
Syndróm koncentračného tábora
Tento pojem zaviedli nórski lekári, ktorí po skončení druhej svetove vojny vyšetrovasli bývalých väzňov koncentračných táborov a zaoberali sa následkami prežitých tráum. Sumarizovali poruchy, ktoré pod vplyvm dlhodobých útrap vznikli. Zmeny duševného stavu zistili u 99 % väzňov, ktorí prežili pobyt v koncentračnom tábore. Zistené poruch nazvali syndróm koncentračného tábora.
V rámci tohto syndrómu sa vyskytovali poruchy spánku, desivé sny, z ktorých sa ľudia prebúdzali spotení, s búšením srdca, prežívali "nočné mory". Typickým príznakom bola chronická úzkosť, strach, ktorého sa nevedeli zbaviť, a ťažko liečiteľná depresívna nálada. Boli nervózni, podráždení, stratili dôveru v ľudí. Nevedeli sa dobre sústrediť, rýchlo sa unavili a často sa ľakali aj bezvýznamných podnetov. Stali precitlivený a pesimistický. Boli trvalo poznačený silnými duševnými otrasmi, vyplývajúcimi z prežitého utrpenia, a to ovplyvňovalo ich vnútorné prežívanie a kontakty s okolím. Navyše osobná situácia týchto ľudí po návrate domov bola plná problémov - stratili blízkych, mnohí domov i majetok a ťažko sa zapájali do života. Ich psychický stav bol chronický, liečbou ťažko ovplyvniteľný.
V podstate takýto stav vznikne kedykoľvek, ak je človek dlhodobo vystavený telesným a psychickým útrapám, najmä ak má pritom pocit nespravodlivosti a vlastnej bezmocnosti.
Dnes je na takéto stavy určená diagnóza: Posttraumatická stresová porucha. Používa sa na psychické poruchy, ktoré vznikajú ako následok mimoriadne závažných a stresujúcich zážitkov, alebo po dlhodobo pôsobiacej psychotraume. Pri liečbe týchto stavov sa využíva psychoterapia v kombinácii s antidepresívami, anxiolytikami, prípadne aj inými liekmi. Liečba patrí do rúk psychiatra.
Syndróm koncentračného tábora
Tento pojem zaviedli nórski lekári, ktorí po skončení druhej svetove vojny vyšetrovasli bývalých väzňov koncentračných táborov a zaoberali sa následkami prežitých tráum. Sumarizovali poruchy, ktoré pod vplyvm dlhodobých útrap vznikli. Zmeny duševného stavu zistili u 99 % väzňov, ktorí prežili pobyt v koncentračnom tábore. Zistené poruch nazvali syndróm koncentračného tábora.
V rámci tohto syndrómu sa vyskytovali poruchy spánku, desivé sny, z ktorých sa ľudia prebúdzali spotení, s búšením srdca, prežívali "nočné mory". Typickým príznakom bola chronická úzkosť, strach, ktorého sa nevedeli zbaviť, a ťažko liečiteľná depresívna nálada. Boli nervózni, podráždení, stratili dôveru v ľudí. Nevedeli sa dobre sústrediť, rýchlo sa unavili a často sa ľakali aj bezvýznamných podnetov. Stali precitlivený a pesimistický. Boli trvalo poznačený silnými duševnými otrasmi, vyplývajúcimi z prežitého utrpenia, a to ovplyvňovalo ich vnútorné prežívanie a kontakty s okolím. Navyše osobná situácia týchto ľudí po návrate domov bola plná problémov - stratili blízkych, mnohí domov i majetok a ťažko sa zapájali do života. Ich psychický stav bol chronický, liečbou ťažko ovplyvniteľný.
V podstate takýto stav vznikne kedykoľvek, ak je človek dlhodobo vystavený telesným a psychickým útrapám, najmä ak má pritom pocit nespravodlivosti a vlastnej bezmocnosti.
Dnes je na takéto stavy určená diagnóza: Posttraumatická stresová porucha. Používa sa na psychické poruchy, ktoré vznikajú ako následok mimoriadne závažných a stresujúcich zážitkov, alebo po dlhodobo pôsobiacej psychotraume. Pri liečbe týchto stavov sa využíva psychoterapia v kombinácii s antidepresívami, anxiolytikami, prípadne aj inými liekmi. Liečba patrí do rúk psychiatra.