3. Turecko na obzore

Počiatky Osmanskej ríše siahajú do konca 13. storočia. V roku 1299 vyhlásil totiž jeden zo seldžuckých emirov, Osman I. nezávislosť od seldžuckého sultána. Začali sa samostatné dejiny významného štátu. Ten bol od počiatku veľmi agresívny, podporovaný ideológiou zmilitarizovaného islamu.

Na konci 14.storočia sa Turci stali významným elementom aj v Uhorských dejinách (a vieme, že na poriadne dlho). Ich expanzia proti Uhorsku (a neskôr proti Rakúsko – Uhorsku) mala počiatok práve tu. Tu sa udiali dôležité udalosti, ktoré viedli nielen k Nikopolkej bitke, ale aj k neskorším útokom Turkov na srdce strednej Európy tých čias – na Viedeň.

Ako sa dočítame neskôr juh Uhorska, ktorý sa neskôr mal stať terčom tureckej expanzie bol už predtým, posiaty Žigmundovimi nepriateľmi, čo neskoršiu situáciu ešte komplikovalo.

15.júna 1389 prišlo k prvej významnej bitke, k bitke na Kosovom poli. Tu sa tureckým vojskám podarilo rozprášiť srbské vojsko a Srbsko stratilo samostatnosť, Uhorsko sa dostalo do vážneho ohrozenia. Žigmund navyše ešte v tom roku bojoval s nepriateľmi, ktorých tu mal dostatok, najmä však s Tvrdkom I. bosnianskym bánom, ktorý sa pokúšal robiť samostatnú politiku a mal kontakty s Horvátiovcami. Dokonca sa zmocnil celého Dalmátska (s výnimkou opevneného Zadaru).

Srbsko teda padlo a prišli neustále konflikty s Turkmi, ktorý sa sprvu museli poddať silnejším uhorským vojskám, napriek tomu však naďalej nesmierne strpčovali život pohraničiu. Turci (konkrétne sultán Bajazid) sa chystali ovládnuť Rumunsko, predovšetkým Dobrudžu. Žigmunda čakal neľahký boj.