1. Úvod

K problematike križiackych výprav existuje množstvo prameňov a spracovaného materiálu. Križiacke výpravy už dávno priťahujú mnohých historikov svojím charakterom i dosahom, ktorý mali na stredovekú spoločnosť. Kresťanstvo prvý krát v dejinách mohutne vystúpilo do svätej vojny proti neveriacim. Aj keď sa nepokladajú za úspešne, ukázali silu a odhodlanosť kresťanského Západu. Kresťania, ktorí tvorili križiacke vojsko mali rôzne pohnútky. Väčšina prijímala kríž v duchu hesla DEUS LE VOLT (Boh to chce), veď samotným iniciátorom bol navyšší predstaviteľ Cirkvi na Zemi – pápež. Účastníkmi prvej výpravy boli najmä masy jednoduchých ľudí. Aj keď boli ozbrojení slabšie ako neskorší účastníci, nechýbal im bojový zápal. A práve táto výprava dosiahla v plnej miere vytýčený cieľ. Neskoršie organizácie rytierov neboli také úspešné a mnohé zlyhali. V novovzniknutých rytierskych rádoch na začiatku 12. storočia sa koncipovala rytierska bojová taktika i duchovná sila. Rytier bol základnou jednotkou križiackeho vojska. Mnohí vystúpili zo všednosti a postavili sa na piedestál slávy. Takými boli templári, johaniti a nemeckí rytieri. V tejto práci chcem priblížiť rytierstvo ako také, jeho ideál, ďalej jednotlivé duchovné rytierske rády a významných kráľov – križiakov. Títo králi dokázali svojím hrdinstvom a prirodzenou charizmou ohromiť vtedajšiu spoločnosť.