8-palcová houfnice Mk. VI
Ordnance BL 8-in. howitzer Mk. VI on carriage travelling BL 8-in. howitzer Mk. VI
URL : https://www.valka.cz/8-palcova-houfnice-Mk-VI-t107566#382818Verze : 0
buko1
MOD
Služba v Ruskej armáde a Červenej armáde :
Začiatkom 1. svetovej vojny vyvstala v Rusku potreba delostreleckého materiálu veľkej mohutnosti, ktorý neboli schopné pokryť Ruské zbrojovky. Z toho dôvodu objednalo Rusko u Britskej firmy Vickers dodávku 8 palcových diel, z ktorej bolo počas rokov 1916 (29 ks) a 1917 (2 ks) dodaných celkom 31 ks. Ďalšiu objednávku realizovala americká firma Midvale Steel, ktorá uvedenú húfnicu vyrábala v licencii. Tu Risko objednalo 100 ks húfnic, z ktorých bolo v priebehu roku 1917 dodaných 41 ks. Húfnice dostali v Rusku označenie 8-palcová húfnica vz. 1916 (resp. pre húfnice dodané z USA vz. 1917). Pôvodné britské húfnice sa od licenčných amerických líšili radlicou, ktorá u licenčnej výroby absentovala.
Húfnice, ktoré prežili 1. svetovú vojnu a následnú občiansku vojnu pokračovali vo svojej službe aj v Červenej armád. Ku koncu roku 1921 bolo v jednotkách Červenej armády celkom 59 húfnic kalibru 203 mm zahraničného pôvodu, z ktorých väčšina bola práve Mk.VI. Vzhľadom k potrebe unifikácie a nedostatku náhradných dielov dochádzalo postupne k vyraďovaniu málopočetnej a momentálne neopraviteľnej výzbroje a k 01.08.1923 zostávalo v jednotkách ťažkého delostrelectva len 29 húfnic Mk.VI - 5 priamo v používaní, 15 v bežných a 9 v nedotknuteľných zásobách. Tak ako sa zlepšovala situácia v zásobovaní, dochádzalo k opravám aj delostreleckého materiálu. K 01.11.1936 bolo v Červenej armáde 51 ks 203 mm húfnice, z toho 1 výcviková. Aj napriek viacerým plánovaným modernizačným projektom nebol žiaden realizovaný a húfnice sa v obmedzenej miere bojovo používali do roku 1943.
Zdroj: Иванов А.: Артиллерия СССР во Второй мировой войне; Нева 2003; Санкт-Петербург
http://ww1.milua.org/Reng203wiccers.htm
Začiatkom 1. svetovej vojny vyvstala v Rusku potreba delostreleckého materiálu veľkej mohutnosti, ktorý neboli schopné pokryť Ruské zbrojovky. Z toho dôvodu objednalo Rusko u Britskej firmy Vickers dodávku 8 palcových diel, z ktorej bolo počas rokov 1916 (29 ks) a 1917 (2 ks) dodaných celkom 31 ks. Ďalšiu objednávku realizovala americká firma Midvale Steel, ktorá uvedenú húfnicu vyrábala v licencii. Tu Risko objednalo 100 ks húfnic, z ktorých bolo v priebehu roku 1917 dodaných 41 ks. Húfnice dostali v Rusku označenie 8-palcová húfnica vz. 1916 (resp. pre húfnice dodané z USA vz. 1917). Pôvodné britské húfnice sa od licenčných amerických líšili radlicou, ktorá u licenčnej výroby absentovala.
Húfnice, ktoré prežili 1. svetovú vojnu a následnú občiansku vojnu pokračovali vo svojej službe aj v Červenej armád. Ku koncu roku 1921 bolo v jednotkách Červenej armády celkom 59 húfnic kalibru 203 mm zahraničného pôvodu, z ktorých väčšina bola práve Mk.VI. Vzhľadom k potrebe unifikácie a nedostatku náhradných dielov dochádzalo postupne k vyraďovaniu málopočetnej a momentálne neopraviteľnej výzbroje a k 01.08.1923 zostávalo v jednotkách ťažkého delostrelectva len 29 húfnic Mk.VI - 5 priamo v používaní, 15 v bežných a 9 v nedotknuteľných zásobách. Tak ako sa zlepšovala situácia v zásobovaní, dochádzalo k opravám aj delostreleckého materiálu. K 01.11.1936 bolo v Červenej armáde 51 ks 203 mm húfnice, z toho 1 výcviková. Aj napriek viacerým plánovaným modernizačným projektom nebol žiaden realizovaný a húfnice sa v obmedzenej miere bojovo používali do roku 1943.
Zdroj: Иванов А.: Артиллерия СССР во Второй мировой войне; Нева 2003; Санкт-Петербург
http://ww1.milua.org/Reng203wiccers.htm
URL : https://www.valka.cz/8-palcova-houfnice-Mk-VI-t107566#382826Verze : 0
buko1
MOD
Reklama
Pro možnost odpovídání na příspěvky a zakládání nových témat je třeba se zaregistrovat a přihlásit.