Major Francisco Arana pochádzal z nižšej strednej vrstvy. Nemal veľký záujem o štúdium, ale bol nadpriemerne inteligentný a mal nepochybnú charizmu.
Jeho smrť bola dôležitým momentom Guatemalskej revolúcie a otvorila dvere zvoleniu J.Arbenza, ktorý následne začal dôležitú agrárnu reformu. Revolúcia, respektíve revolučné zmeny v systéme fungovania krajiny boli ukončené roku 1954 keď bol Arbenz zvrhnutý za pomoci USA.
20.10.1944 bol Októbrovou revolúciou zvrhnutý prezident Federico Ponce. Jeho vláda bola nahradená vládou 3 mužov – mjr. Arana, kpt. Arbenz, a civiliom z vyššej vrstvy Jorgem Toriello. Táto junta zvolala slobodné voľby prezidenta a pomohla kongresu ho vymenovať.
Arana bol jedným z najvplyvnejších vojenských dôstojníkov. Keď tento vyhral volby, Arana nechcel aby iba prevzal moc ako v minulosti prezidenti to robili v tejto krajine, ale aby toto prevzatie bolo potvrdené aj občanmi a ako také odsúhlasené. Ale aj tak umožnil Arevalovi prevziať moc, ale ten mu musel zaručiť dominantné postavenie armády v budúcej ústave.
Výsledkom bolo že on sa stal veliteľom ozbrojených síl a Arbenz ministrom obrany v novej vláde. Týmto bol nekontrolovateľný civilnými inštitúciami a mohol ho odvolať iba kongres a to iba za podmienky, že by porušil zákon nejakým vážnym spôsobom.
V roku 1945, uzavrel dohodu medzi ním a PAR (Pacto del Barranco), najpopulárnejšou politickou stranou v krajine tej doby. Táto dohoda sa týkala budúcej podpory strany PAR v budúcich prezidentských volbách v novembri 1950, za to, že sa v budúcnosti nedopustí vojenského prevratu v krajine. O tejto dohode v krajine vedelo iba málo ľudí . To vysvetľovalo prečo sa Arana nezapájal do opozície proti vláde Arevala. Pravdou zostáva že v skutočnosti ani nemal žiaden záujem o vojenský prevrat. V skutočnosti chcel byť známy ako demokratický hrdina z povstania proti Poncemu a veril dohode o podpore jeho kandidatúry v budúcich voľbách bez násilností.
Guatemalská elita však hľadala niekoho kto im zabezpečí výsadné postavenie do budúcnosti a tak sa obrátili práve na neho. Začali ho uplácať, rôznymi spôsobmi, aby ich zachránil pred „komunistom“ Arevalom. Arana sa toto postavenie začalo páčiť a naoko sa začal zapájať do opozície avšak v skutočnosti nerobil nič iné ako čakal na voĺby.
V roku 1949, začali mnohý členovia z PAR a odborový predáci podporovať Arbenza ako najpokrokovejšieho dôstojníka armády v rozpore s dohodou.
Taktiež sa domnievali, že iba vojak môže poraziť Aranu. Výsledok však bol prekvapujúci, Arana bol zavraždený 18.7.1949. Jeho vrahovia nikdy neboli dopadnutí.
