V rámci zlepšovateľského hnutia a snahy šetrenia pohonných hmôt i životnosti plnohodnotných bojových prostriedkov v povojnovej československej armáde vznikla provizórna učebná pomôcka - pohyblivá veža. Táto pomôcka bola určená k zdokonaleniu streleckej prípravy.
Na ráme podvozku zhotoveného z oceľových profilov je uchytená dvojica náprav. Kostra podvozku je vyrobená z oceľových trubiek a je zakrytá plechovými plátmi. Kolesá sú upevnené v guličkových ložiskách, poháňaná je zadná náprava. Vozidlo je poháňané elektormotorom 380/220 V s výkonom 4 koní. Napájanie elektromotora je zabezpečené pomocou gumeného motorového kábla vyvedeného z boku kostry vozidla. Kábel je zavesený na kladkách na vodiacom lane natiahnutom medzi dvoma stĺpami a počas jazdy je za vozidlom ťahaný. Motor je spojený výsuvnou spojkou s prevodovkou prevzatou zo zrušeného vozidla GAZ AA. Spojka sa ovláda nožným pedálom. Prevodovka má štyri stupne vpred a jeden stupeň vzad a je ovládaná ručnou rýchlostnou pákou. Prevodovka je spojená so zadnou nápravou kardanovým kĺbom a hriadeľou. Zadná náprava pochádza zo zrušeného terénneho vozidla Jeep Willys. Vozidlo sa pohybuje po koľajniciach dlhých 20 metrov. Na koľajniciach sú navarené výstupky, ktoré majú simulovať podmienky jazdy v teréne. Veža je prevzatá z československého ľahkého tanku LT vz. 38 (v povojnovom československom označení LT-38/37). Nájdená bola na vrakovisku. V prednej stene veže je namontovaná (pravdepodobne namiesto guľometu alebo v kanóne ?) ručne odpaľovaná malorážka, z ktorej sa mala prevádzať cvičná streľba. Zameriavač bol typu TŠ-15 z tanku T-34/85. Vo vozidle sú miesta pre štyroch členov posádky (vodič, strelec, veliteľ a spodný strelec).
Úžitok z takejto učebnej pomôcky je otázny.
Obdobná cvičná pomôcka existovala pravdepodobne na nácvik streľby z ručných zbraní z obrneného transportéra. V tomto prípade bola použitá korba OPp 3t N (Sd.Kfz.251).
Na ráme podvozku zhotoveného z oceľových profilov je uchytená dvojica náprav. Kostra podvozku je vyrobená z oceľových trubiek a je zakrytá plechovými plátmi. Kolesá sú upevnené v guličkových ložiskách, poháňaná je zadná náprava. Vozidlo je poháňané elektormotorom 380/220 V s výkonom 4 koní. Napájanie elektromotora je zabezpečené pomocou gumeného motorového kábla vyvedeného z boku kostry vozidla. Kábel je zavesený na kladkách na vodiacom lane natiahnutom medzi dvoma stĺpami a počas jazdy je za vozidlom ťahaný. Motor je spojený výsuvnou spojkou s prevodovkou prevzatou zo zrušeného vozidla GAZ AA. Spojka sa ovláda nožným pedálom. Prevodovka má štyri stupne vpred a jeden stupeň vzad a je ovládaná ručnou rýchlostnou pákou. Prevodovka je spojená so zadnou nápravou kardanovým kĺbom a hriadeľou. Zadná náprava pochádza zo zrušeného terénneho vozidla Jeep Willys. Vozidlo sa pohybuje po koľajniciach dlhých 20 metrov. Na koľajniciach sú navarené výstupky, ktoré majú simulovať podmienky jazdy v teréne. Veža je prevzatá z československého ľahkého tanku LT vz. 38 (v povojnovom československom označení LT-38/37). Nájdená bola na vrakovisku. V prednej stene veže je namontovaná (pravdepodobne namiesto guľometu alebo v kanóne ?) ručne odpaľovaná malorážka, z ktorej sa mala prevádzať cvičná streľba. Zameriavač bol typu TŠ-15 z tanku T-34/85. Vo vozidle sú miesta pre štyroch členov posádky (vodič, strelec, veliteľ a spodný strelec).
Úžitok z takejto učebnej pomôcky je otázny.
Obdobná cvičná pomôcka existovala pravdepodobne na nácvik streľby z ručných zbraní z obrneného transportéra. V tomto prípade bola použitá korba OPp 3t N (Sd.Kfz.251).
Štábny kapitán Jiří Pavlovič - Praktické použití pojízdné tankové věže u útvaru, časopis Tankista č. 4/1952, vydalo Ministerstvo národnej obrany
Období | - |
Typ stroje | - |
Kamufláž | - |
Země | - |
Výrobní číslo | - |
Poznávací značka / evidenční číslo | - |
Taktické označení | - |
Jméno stroje | - |
Jednotka | - |
Datum (DD.MM.RRRR) | DD.MM.RRRR |
Autor | - |
Velikost při 300 DPI | - |
Zveřejněno s laskavým svolením autora | - |
Web autora | - |