V roku 1922 sa budúci cisár Haile Selassie I., vtedy ešte s občianskym menom Tafari Mekonnen zúčastnil v Adene na ukážke Royal Air Force. Ukážkou sily a schopností lietadiel bol uchvátený a začal hlásať potrebu budovania letectva v Abesínii (Etiópia). V roku 1929 sa mu jeho sen začal plniť, 18.08.1929 pristálo v Addis Abebe prvé etiópske lietadlo, Potez-25A2, nasledované nemeckým Junkersom W.33 05.09.1929. Ešte v ten istý rok najal Haile Selassie) dvoch francúzskych pilotov a kúpil 4 francúzske dvojplošníky. Do začiatku talianskej invázie v roku 1935 malo vojenské letectvo už štyroch pilotov a trinásť lietadiel. Po skončení vojny sa jednou z priorít cisára stal ďalší rozvoj vojenského letetcva. V roku 1947 menoval za veliteľa letectva švédskeho generála ????(pôsobil do roku 1962) a podpísal zmluvu so Švédskom o vyslaní švédskych pilotov a lietadiel na výcvik etiópskych pilotov (v krajine pôsobila švédska výcviková čata tvorená 18 cvičnými lietadlami Saab). Zároveň boli zo švédka dodané ľahké bombardéry Saab-17 pre vyzbrojenie dvoch perutí etiópskeho letectva. V roku 1962 sa veliteľom letectva stal brigádny generál Asefa Ayene.
Na vyzbrojovní etiópskeho vojenského letetctva sa nepodieľalo len Švédsko. V roku 1953 bola podpísaná zmluva medzi Etiópiou a USA o vzájomnej pomoci, na základe ktorej boli do Etiópie v roku 1960 dodane lietadlá F-86 (jedna peruť) a lietadlá F-5A/F-5B v rokoch 1966-1970. Tieto lietadlá boli hlavnou výzbrojou Etiópskeho letectva do konca 70-tych rokov.
V roku 1977 sa na scénu dostáva Sovietsky zväz, ktorý až do konca 80-tych rokov zabezpečoval dodávky bojovej techniky a výcvik pilotov.
Vo všeobecnosti bolo analytikmi vojenské letectvo považované za veľmi schopné, čo potvrdzovali aj jeho úspechy koncom 70-tych rokov vo vojne o Ogaden , keď úspešne zlikvidovalo svoj Somálsky náprotivok (SAC - Somali Air Corps). Koncom 80-tych rokov sa letectvo stalo kľučovým prvkom v snahe režimu Haile Mariama Mengistu udržať si pod kontrolou oblasť Eritree a severnej Etiópe. Etiópske letectvo takmer bez odporu ničilo odpor EPLF (Eritrean People's Liberation Front - Ľudový front pre oslobodenie Eritrei) a vytláčalo ich bojovníkov za hranice a tiež úspešne pôsobilo proti etiópskym partizánskym skupinám na severe krajiny, ktoré bojovali proti vládnemu režimu. Povstalci boli nútení presunúť svoje operácie do nočných hodín, nakoľko aktivita letectva počas dňa znemožňovala vedenie úspešnej bojovej činnosti.
V roku 1989 sa časť vysokých dôstojníkov letectva podieľala na pokuse o atentát na Mengistu. Odveta zo strany režimu nenechala na seba dlho čakať a v letectve nastala čistka. Časť veliteľského a pilotného zboru bola uväznená, časť prepustená. Čistka a rozkazy diktátora na niekoľko týždňov spôsoboli, že letectvo nebolo akcieschopné a lietadlá nmesmeli vzlietať zo základní. Túto situáciu okamžite využili povstalecké sily a pozemným vojskám bez vzdušnej podpory uštedrili niekoľko tvrdých porážok. Režim sa síce snažil okamžite obnoviť akcieschopnosť letectva, do uvoľnených hodností boli urýchlene menovaní noví dôstojníci, ale straty skúsených pilotov a veliteľov sa nedali tak ľahko nahradiť. Začiatkom roku 1991 pôsobilo v Etiópskom letectve okolo 4500 príslušníkov mužstva a dôstojníkov, ktorí zabezpečovali prevádzku zhruba 150 bojových lietadiel, prevažnej väčšine stíhacích bombardérov sovietskeho pôvodu. Letectvo malo aj malý počet dopravných lietadiel a bojových vrtuľníkov.
V tomto období sa letectvo organizačne členilo na sedem stíhacích-bombardovacích perutí, jednu dopravnú peruť a jednu výcvikovú peruť. Okolo 79 vrtuľníkov zabezpečovalo prieskumné a prepravné úlohy a bojovú podporu pozemných vojsk. Zároveň ako dôsledok čistiek panovala v letetctve nízka morálka, nedôvera a podozrievavosť, ktoré obmedzovali bojové schopnosti letectva a boli jedným z dôvodov vojenskej porážky režimu a rozdelenia krajiny.
Veliteľstvo letectva je umiestnené južne od hlavného mesta Addis Abeba v Debre Zeyt. Tu leží hlavná letecká základňa krajiny, výcvikové stredisko a opravárenské a údržbárske zariadenia. Ďalšie letecké základne sú v Bahir Dar, Azezo, Goba, Dire Dawa, Jijiga. časť vybudovaných základní medzičasom prešla do rúk povstalcom a leží už na území iných štátov - napr. Asmara (v súčasnosti hlavné mesto Eritrei), Mekele (od roku 1989 v rukách TPLF (Ľudový front pre oslobodenie Tigre - Tigray People's Liberation Front), mimo pôsobnosť Etiópskych vzdušných síl.
Zdroj: www.photius.com
Na vyzbrojovní etiópskeho vojenského letetctva sa nepodieľalo len Švédsko. V roku 1953 bola podpísaná zmluva medzi Etiópiou a USA o vzájomnej pomoci, na základe ktorej boli do Etiópie v roku 1960 dodane lietadlá F-86 (jedna peruť) a lietadlá F-5A/F-5B v rokoch 1966-1970. Tieto lietadlá boli hlavnou výzbrojou Etiópskeho letectva do konca 70-tych rokov.
V roku 1977 sa na scénu dostáva Sovietsky zväz, ktorý až do konca 80-tych rokov zabezpečoval dodávky bojovej techniky a výcvik pilotov.
Vo všeobecnosti bolo analytikmi vojenské letectvo považované za veľmi schopné, čo potvrdzovali aj jeho úspechy koncom 70-tych rokov vo vojne o Ogaden , keď úspešne zlikvidovalo svoj Somálsky náprotivok (SAC - Somali Air Corps). Koncom 80-tych rokov sa letectvo stalo kľučovým prvkom v snahe režimu Haile Mariama Mengistu udržať si pod kontrolou oblasť Eritree a severnej Etiópe. Etiópske letectvo takmer bez odporu ničilo odpor EPLF (Eritrean People's Liberation Front - Ľudový front pre oslobodenie Eritrei) a vytláčalo ich bojovníkov za hranice a tiež úspešne pôsobilo proti etiópskym partizánskym skupinám na severe krajiny, ktoré bojovali proti vládnemu režimu. Povstalci boli nútení presunúť svoje operácie do nočných hodín, nakoľko aktivita letectva počas dňa znemožňovala vedenie úspešnej bojovej činnosti.
V roku 1989 sa časť vysokých dôstojníkov letectva podieľala na pokuse o atentát na Mengistu. Odveta zo strany režimu nenechala na seba dlho čakať a v letectve nastala čistka. Časť veliteľského a pilotného zboru bola uväznená, časť prepustená. Čistka a rozkazy diktátora na niekoľko týždňov spôsoboli, že letectvo nebolo akcieschopné a lietadlá nmesmeli vzlietať zo základní. Túto situáciu okamžite využili povstalecké sily a pozemným vojskám bez vzdušnej podpory uštedrili niekoľko tvrdých porážok. Režim sa síce snažil okamžite obnoviť akcieschopnosť letectva, do uvoľnených hodností boli urýchlene menovaní noví dôstojníci, ale straty skúsených pilotov a veliteľov sa nedali tak ľahko nahradiť. Začiatkom roku 1991 pôsobilo v Etiópskom letectve okolo 4500 príslušníkov mužstva a dôstojníkov, ktorí zabezpečovali prevádzku zhruba 150 bojových lietadiel, prevažnej väčšine stíhacích bombardérov sovietskeho pôvodu. Letectvo malo aj malý počet dopravných lietadiel a bojových vrtuľníkov.
V tomto období sa letectvo organizačne členilo na sedem stíhacích-bombardovacích perutí, jednu dopravnú peruť a jednu výcvikovú peruť. Okolo 79 vrtuľníkov zabezpečovalo prieskumné a prepravné úlohy a bojovú podporu pozemných vojsk. Zároveň ako dôsledok čistiek panovala v letetctve nízka morálka, nedôvera a podozrievavosť, ktoré obmedzovali bojové schopnosti letectva a boli jedným z dôvodov vojenskej porážky režimu a rozdelenia krajiny.
Veliteľstvo letectva je umiestnené južne od hlavného mesta Addis Abeba v Debre Zeyt. Tu leží hlavná letecká základňa krajiny, výcvikové stredisko a opravárenské a údržbárske zariadenia. Ďalšie letecké základne sú v Bahir Dar, Azezo, Goba, Dire Dawa, Jijiga. časť vybudovaných základní medzičasom prešla do rúk povstalcom a leží už na území iných štátov - napr. Asmara (v súčasnosti hlavné mesto Eritrei), Mekele (od roku 1989 v rukách TPLF (Ľudový front pre oslobodenie Tigre - Tigray People's Liberation Front), mimo pôsobnosť Etiópskych vzdušných síl.
Zdroj: www.photius.com