URL : https://www.valka.cz/Kotov-Nikolaj-Jakovlevic-t276270#749285
Verze : 0
Reklama
komdiv Nikolaj Jakovlevič KOTOV
Nikolaj Jakovlevič Kotov sa narodil v rodine ruského šľachtica - statkára v júli 1893 v Pavlograde v Jekaterinoslavskej gubernii. Rodina mala 40 desiatín pôdy, dva obchody, výrobňu sviečok. V rodine bolo päť detí: štyria synovia - Nikolaj, Michail, Lev a Grigorij - a dcéra Jelizaveta. V roku 1910 absolvoval Pavlogradské mužské gymnázium a nastúpil na Novorossijskú univerzitu v Odese. V tom istom roku vstúpil do strany eserov. Rozhodol sa však pre vojenskú kariéru, v roku 1912 vystúpil z univerzity a nastúpil do Odeskej vojenskej školy. Školu ukončil začiatkom prvej svetovej vojny a bol z nej vyradený ako poručík. Bojoval v Zvláštnej armáde. V bojoch bol päťkrát zranený. Viedol aktívnu podzemnú revolučnú prácu medzi vojakmi. Jeho poslednou funkciou v cárskej armáde bol starší štábny dôstojník pluku, jeho poslednou hodnosťou bol podplukovník. Po februárovej revolúcii bol zvolený za predsedu divízneho a zborového výboru, ako aj za člena Revolučného výboru zvláštnej armády.
Po Brestlitovskom mieri a vystúpení Ruska z vojny sa vrátil na Ukrajinu. Počas vlády hajtmana Skoropadského na Ukrajine bojoval v partizánskom oddiele, bol zajatý a niekoľko mesiacov si odsedel vo väzení. V Červenej armáde pôsobil od marca 1918. Počas občianskej vojny bojoval na južnom fronte. V roku 1918 bol predsedom Revolučného výboru Pavlogradského okresu Jekaterinoslavskej gubernie. Od decembra 1919 do februára 1920 vykonával funkciu vojenského komisára Charkovskej oblasti. V máji 1920 bol vymenovaný za veliteľa 121. streleckej brigády 41. streleckej divízie, ktorej náčelníkom bol Ž. F. Zonberg. V tejto funkcii vykonával povinnosti náčelníka obrany čiernomorského a dneperského pobrežia, náčelníka posádky Odesy. V júli 1920 bol prijatý do Všezväzovej komunistickej strany boľševikov.
V prvých povojnových rokoch pôsobil vo veliteľských funkciách. Od roku 1921 velil 361. streleckému pluku 41. streleckej divízie, potom 133. brigáde 45. streleckej divízie, potom 70. brigáde 24. streleckej divízie. V roku 1922 absolvoval Vyššie akademické kurzy na Vojenskej akadémii Červenej armády. Od roku 1922 bol zástupcom veliteľa 24. streleckej divízie, neskôr velil 23. streleckej divízii. Od roku 1923 slúžil v ústrednom aparáte Červenej armády. V júni 1923 bol menovaný pre špeciálne úlohy Oddelenia pre výcvik a službu vojsk Úradu 1. zástupcu náčelníka štábu Červenej armády. V tom čase funkciu 1. zástupcu náčelníka štábu Červenej armády zastával B. M. Šapošnikov. V apríli 1924 bol preložený do funkcie zástupcu náčelníka Riaditeľstva bojovej prípravy Červenej armády. Od novembra toho istého roku - zástupca inšpektora pechoty Červenej armády.
Od roku 1926 pôsobil na rôznych pozíciách, vrátane pedagogických, vo vojenských vzdelávacích inštitúciách. Spočiatku pôsobil na Vojenskej akadémii vo Frunze. Od septembra 1926 bol adjunktom akadémie. Od roku 1929 asistent náčelníka akadémie R. P. Ejdemana a náčelník štábu akadémie. V roku 1930 bol z akadémie vyslaný na služobnú cestu do Nemecka. Od apríla 1931 bol náčelníkom štábu Vojensko-technickej akadémie Červenej armády. V roku 1932 prešiel do ďalšieho druhu vojsk - letectva. Koncom roka 1932 bol zapísaný ako poslucháč operačnej fakulty Leteckej akadémie Červenej armády. V roku 1933 bol istý čas vedúcim veliteľskej fakulty tejto akadémie. V decembri 1933 bol vymenovaný za náčelníka Lipeckej vyššej leteckej a taktickej školy vzdušných síl Červenej armády. Dňa 26. novembra 1935 bol povýšený do hodnosti divízneho veliteľa.
Od júna 1937 bol v dispozícii Správy veliteľských kádrov Červenej armády. Dňa 6. septembra 1937 bol zatknutý NKVD a väznený vo voronežskom väzení. V tom istom čase bola zatknutá aj jeho manželka, syn a dcéra. Bol obvinený zo špionáže v prospech Nemecka, účasti na vojensko-fašistickom sprisahaní s cieľom zvrhnúť socialistický systém a obnoviť kapitalizmus v ZSSR, podvratnej a sabotážnej činnosti v Červenej armáde. Kompromitujúcimi okolnosťami boli jeho šľachtický pôvod, skutočnosť, že dvaja z jeho súrodencov - Michail a Lev - slúžili s Denikinom počas občianskej vojny, utiekli so zvyškami jeho armády do Francúzska a žili v Paríži, ako aj Kotovov pobyt na služobnej ceste v Nemecku, počas ktorej komunikoval s nemeckými dôstojníkmi a obedoval s nimi v reštaurácii Bonbannier v Berlíne. Okrem toho odovzdal istému plukovníkovi Listovi list od Ejdemana, ktorý už bol odsúdený a zastrelený spolu s Tuchačevským. Počas vyšetrovania sa pod nátlakom priznal k účasti na nacistickom vojenskom sprisahaní, ktoré sa v období tzv. Veľkého teroru pripisovalo väčšine zatknutých vojakov. Dňa 10. januára 1938 predstúpil pred senát najvyššieho vojenského súdu. Na procese potvrdil svoje priznanie a bol odsúdený na trest smrti. Rozsudok bol vykonaný v ten istý deň vo voronežskom väzení.
Rozsudkom najvyššieho súdu zo dňa 4. júna 1957 bol Kotov plne rehabilitovaný.
URL : https://www.valka.cz/Kotov-Nikolaj-Jakovlevic-t276270#749286
Verze : 4
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.