Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 5, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0457-8 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 5)
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 5, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0457-8 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 5)
URL : https://www.valka.cz/Sivakov-Ivan-Prokofievic-t276248#749179
Verze : 0
Reklama
general-major Ivan Prokofievič SIVAKOV
Ivan Prokofievič Sivakov sa narodil 1. júna 1901 v dedine Ivanovka Orenburskej oblasti.
Počas občianskej vojny bol I. P. Sivakov dňa 10. septembra 1919 povolaný do Červenej armády a zaradený do 5. záložného pluku. V marci 1920 nastúpil ako kadet do 26. veliteľských kurzov pechoty v Orenburgu. Zúčastnil sa na potlačení protisovietskej vzbury A. P. Sapožkova v Saratovskej gubernii. V máji 1921 ukončil kurzy a bol vymenovaný za veliteľa čaty 78. práporu 52. streleckej brigády vojsk VČK v Archangeľsku. Od júna 1921 velil čate v 155., potom v 136. streleckom pluku; od júla bol súčasne náčelníkom Nenokského úseku ochrany bielomorského pobrežia. V júni 1922 bol Sivakov prevelený ako veliteľ čaty do 46. streleckého pluku 16. streleckej divízie v Gatčine. Od septembra 1921 sa preškoľoval na špeciálnom oddelení v 8. pechotnej škole v Petrohrade a po jej skončení v septembri 1924 bol vyslaný ako veliteľ čaty 84. streleckého pluku 28. horskej divízie Severokaukazského vojenského okruhu. Od 27. augusta do 2. októbra 1925 sa pluk zúčastnil na odzbrojovaní a likvidácii banditských skupín v Čečensku a Ingušsku, od 27. augusta do 27. septembra 1926 na boji proti banditizmu v Dagestane. Od novembra 1926 Sivakov pôsobil ako veliteľ kurzu a veliteľ roty kadetov vo Vladikavkazskej pechotnej škole. V jej radoch sa v máji - júni 1928 a vo februári - marci 1930 podieľal na likvidácii banditizmu v Kabardinsko-Balkarskej oblasti. Od decembra 1931 bol náčelníkom a politickým inštruktorom plukovnej školy, potom veliteľom práporu 37. streleckého pluku 13. streleckej divízie v Kamensku. Po zavedení hodností v Červenej armáde v septembri 1935 bol v januári 1936 povýšený do dôstojníckej hodnosti kapitan.
Od decembra 1936 do júla 1937 študoval v kurzoch "Vystrel". Následne bol vymenovaný za náčelníka štábu 280. streleckého pluku 81. streleckej divízie. 28. januára 1938 bol povýšený do hodnosti major. Od júla 1938 pôsobil ako zástupca náčelníka 6. oddelenia Správy veliteľského zboru Červenej armády, od februára 1940 ako náčelník 2. charkovského záložného pluku pokročilých výcvikových kurzov pre veliteľov. 7.9.1940 bol povýšený do hodnosti polkovnik. Od novembra 1940 velil najprv 594. záložnému streleckému pluku v Charkovskom vojenskom okruhu a od marca 1941 776. streleckému pluku 214. streleckej divízie.
Na začiatku Veľkej vlasteneckej vojny bola 214. strelecká divízia v júli 1941 odoslaná na západný front, kde sa ako súčasť 22. armády zúčastnila na bitke pri Smolensku, operovala v oblasti Velikije Luky a pri Andreapole. V septembri bola divízia presunutá na jarcevský smer ako súčasť 16. armády. Začiatkom októbra, po prelomení frontu nepriateľskými vojskami, bola presunutá na pravé krídlo armády severne od stanice Sviščevo, kde bojovala v obranných bojoch v oblasti Kapyrovščina a Dedovo. Potom sa jej jednotky stiahli k Dnepru a ďalej k Bogorodickoje (severozápadne od Vjazmy) ako súčasť skupiny vojsk pod velením zástupcu veliteľa frontových vojsk general-lejtenanta S. A. Kalinina. Dňa 14. októbra 1941 sa zvyšky divízie spojili do zložených oddielov a bojovali severne od Gžatska severovýchodným smerom. Polkovnik Sivakov stál na čele vedúceho oddielu, ktorý sa prebojoval cez Vjazemskú magistrálu.
Dňa 19. októbra 1941 bol pri Kamenci zranený, potom sa oddelil od hlavného oddielu ako súčasť skupiny ranených. Až 23. októbra 1941 sa mu na čele tejto skupiny podarilo uniknúť z obkľúčenia v obrannom pásme 316. streleckej divízie. Po vyjdený z obkľúčenia bol hospitalizovaný. V januári 1942 bol po uzdravení vymenovaný za veliteľa 15. streleckej brigády Severokaukazského vojenského okruhu. V marci brigáda odišla na Severozápadný front. Rozsudkom vojenského tribunálu Severozápadného frontu z 6. apríla 1942 bol I. P. Sivakov odsúdený za "zneužitie právomocí" na desať rokov v nápravných pracovných táboroch bez straty práv. Výkon trestu bol odložený na obdobie po vojne. V máji bol vymenovaný za veliteľa 117. streleckého pluku 23. streleckej divízie. Dňa 18. júla 1942 bol I. P. Sivakov rozhodnutím vojenského tribunálu Severozápadného frontu úplne oslobodený spod uloženého trestu. V auguste 1942 bola divízia prevelená do Stalingradu, kde sa ako súčasť Stalingradského a Donského frontu zúčastnila na bitke o Stalingrad, až do novembra bojovala tvrdé obranné boje v oblasti Novogrigorievskaja. Od novembra 1942 bol polkovnik Sivakov zástupcom veliteľa a od 11. decembra 1942 dočasne povereným veliteľom 23. streleckej divízie. Počas protiofenzívy pri Stalingrade bojovala divízia v oblasti Dmitrievka, Bolšaja Rosoška, Gorodišće, Barrikady.
Od januára 1943 Sivakov opäť pôsobil ako zástupca veliteľa 23. streleckej divízie. Za nezlomnosť, odvahu, disciplínu a organizovanosť, ktorú divízia preukázala v bojoch pri Stalingrade, bola 1. marca 1943 premenovaná na 71. gardovú streleckú divíziu. Po porážke nepriateľa pri Stalingrade vo februári až apríli v zostave 21. armády (od 16. apríla 1943 6. gardová armáda) bojovala divízia na charkovskom smere, zúčastnila sa Charkovskej obrannej operácie. Od apríla bol Sivakov zástupcom veliteľa 71. gardovej streleckej divízie. V rámci 6. gardovej armádyVoronežského frontu sa zúčastnil na bitke pri Kursku, Belgorodsko-charkovskej útočnej operácii. 15. septembra 1943 bol povýšený do hodnosti general-major. V októbri bola divízia prevelená na 2. pobaltský front, kde sa zúčastnila na obranných bojoch na Neveľskom smere a na porážke nepriateľského zoskupenia v Neveľsku. Od 12. januára 1944 sa general-major I. P. Sivakov liečil v nemocnici a od júna 1944 opäť velil 71. gardovej streleckej divízii na 1. pobaltskom fronte. Zúčastnil sa s ním na Vitebsko-oršanskej, Polockej a Šiaulskej ofenzívnej operácii. Divízia sa vyznamenala najmä počas Polockej útočnej operácie. Dňa 23. júna 1944 jej jednotky prelomili nepriateľskú obranu, oslobodili osadu Šumilino vo Vitebskej oblasti a prerušili železnicu a diaľnicu Polock - Vitebsk. Dňa 24. júna 1944 divízia násilne prekročila rieku Zapadná Dvina, dobyla veľký oporný bod nepriateľskej obrany v osade Bešenkoviči a viedla útok na Polock.
Za úspešné splnenie bojových úloh divíziou v tejto operácii, odvahu, hrdinstvo a umné velenie divízii bol general-major I. P. Sivakov 22. júla 1944 vyznamenaný najvyšším štátnym vyznamenaním - titulom Hrdina Sovietskeho zväzu. Počas Šiaulskej útočnej operácie 20. júla 1944 v bojoch o Daugavpilsgeneral-major Sivakov padol v boji. Pochovaný bol vo Vitebsku.
zdroje:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 5, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0457-8 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 5)
URL : https://www.valka.cz/Sivakov-Ivan-Prokofievic-t276248#749180
Verze : 0
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.
