Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three)
-
-
Související články: Related Articles:
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 5, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0457-8 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 5)
22.06.1919-17.12.1928 služba v Červenej armáde DD.02.1940-DD.11.1940 služba v Červenej armáde 28.06.1941-27.06.1946 služba v Červenej armáde
22.06.1919-17.12.1928 service in the Red Army DD.02.1940-DD.11.1940 service in the Red Army 28.06.1941-27.06.1946 service in the Red Army
Vyznamenání: Awards:
Poznámka: Note:
-
-
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 5, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0457-8 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 5)
URL : https://www.valka.cz/Poluveskin-Pjotr-Vasiljevic-t275518#747611
Verze : 3
Reklama
polkovnik Pjotr Vasilievič POLUVEŠKIN
Pjotr Vasilievič Poluveškin sa narodil 15. augusta 1900 v dedine Alexandrovka, Orenburskej oblasti Ruska.
V priebehu občianskej vojny bol P. V. Poluveškin dňa 22. júna 1919 povolaný do Červenej armády a zaradený ako vojak do 479. streleckého pluku 2. streleckej divízie Východného frontu. Na jeseň bola divízia presunutá do Petrohradu, kde bojovala s jednotkami generála N. N. Judeniča pri Carskom Sele, Gdove a Jamburgu. V novembri počas ofenzívy do Gatčiny bol zajatý a s omrznutými nohami internovaný v zajateckom tábore v M. Prekule. V júli 1920, po uzavretí prímeria s Estónskom, sa vrátil zo zajatia a bol zaradený k 498. streleckému pluku 56. streleckej divízie v meste Ostrov. V júli 1921 bol zaradený ako kadet do 3. kronštadtského kurzu pre veliteľský personál. Po jeho absolvovaní v septembri 1923 bol vymenovaný za pomocníka veliteľa čaty pri kurzoch "Vystrel". Od decembra 1924 velil čate v delostreleckom oddiele plukovného delostrelectva 98. streleckého pluku 33. streleckej divízieZápadného vojenského okruhu v Starom Bychove. Od septembra 1925 do augusta 1926 absolvoval opakované kurzy v Západnej pechotnej škole v Smolensku. Po návrate k pluku bol vymenovaný za zástupcu veliteľa roty. Dňa 17. decembra 1928 bol zo zdravotných dôvodov prepustený do zálohy.
V civilnom živote pracoval ako predavač a neskôr vedúci predajne "Concordil", od roku 1930 ako vedúci predajne, zástupca riaditeľa a riaditeľ továrenského oddelenia "Azsovchoztrest" v Moskve. Počas sovietsko-finskej vojny vo februári 1940 bol povolaný zo zálohy a zaradený ako veliteľ roty zálohy 9. armádySeverozápadného frontu. Od marca do júna 1940 študoval na Brovarských pokročilých výcvikových kurzoch pre veliteľov, potom bol vymenovaný za veliteľa roty 4. samostatného gardového pluku veliteľstva Ukrajinského frontu v Proskurove. Zúčastnil sa na ťažení Červenej armády v Besarábii a severnej Bukovine. Od septembra 1940 pôsobil ako starší adjutant práporu 608. streleckého pluku 46. streleckej divízie. V novembri 1940 bol prepustený do zálohy.
Po vypuknutí Veľkej vlasteneckej vojny bol 28. júna 1941 opäť mobilizovaný do armády a poslaný na preškolenie do kurzov "Vystrel". V septembri bol vymenovaný za veliteľa práporu 1098. streleckého pluku 327. streleckej divízie, ktorá sa formovala vo Voroneži. Koncom októbra bola divízia začlenená do 26. armády, ktorá bola od 18. decembra 1941 súčasťou Volchovského frontu a 25. decembra bola premenovaná na 2. údernú armádu. Počas ľubanskej útočnej operácie bol kapitan P. V. Poluveškin 15. januára 1942 ťažko zranený a hospitalizovaný v Boroviči. Po uzdravení bol vo februári 1942 odvelený na Volchovský front ako veliteľ práporu v kurzoch podporučíkov. Od júla 1942 velil 1080. streleckému pluku 310. streleckej divízie, ktorá bola súčasťou 4. armády. Pluk ako súčasť divízie zaujímal obranu pozdĺž západného brehu rieky Volchov v oblasti Zelencova a Ležna. Od apríla 1943 bol podpolkovnik P. V. Poluveškin zástupcom veliteľa 310. streleckej divízie, pričom opakovane vykonával funkciu dočasne povereného veliteľa divízie.
V januári až marci 1944 sa jednotky 310. streleckej divízie ako súčasť 59. armády zúčastnili na Leningradsko-Novgorodskej a Novgorodsko-Lužskej ofenzívnej operácii. Divízia sa vyznamenala pri oslobodzovaní Novgorodu, za čo jej bol 21.1.1944 udelený čestný názov "Novgorodská". Pokračujúc v ofenzíve, divízia ako súčasť 67. armády (od 25. februára 1944) a 54. armády (od 18. marca 1944) za tri mesiace prešla bojmi viac ako 400 km až k Pskovu, kde prerušila železničnú trať a diaľnicu Pskov - Ostrov. Začiatkom júna bola divízia stiahnutá do zálohy a prevelená na Karelský front k 7. armáde, kde sa zúčastnila na Svirsko-Petrozavodskej útočnej operácii.
Od 26. augusta 1944 polkovnik P. V. Poluveškin vykonával funkciu veliteľa 18. streleckej divízie. V januári 1945 bola divízia zo zálohy STAVKA presunutá do podriadenosti 19. armády2. bieloruského frontu a v jej zostave bojovala až do konca vojny. Zúčastnila sa na východopruských a východopomoranských útočných operáciách, ako aj na oslobodzovaní severných oblastí Poľska. Divízia bola opakovane uvedená v pochvalných rozkazoch vrchného veliteľa. Za dobytie mesta a námornej základne Gdynia bola divízia 17.5.1945 vyznamenaná Radom Kutuzova 2. stupňa. Po skončení vojny, od júla do septembra 1945, bol P. V. Poluveškin v dispozícii Vojenskej rady Severnej skupiny vojsk, potom v dispozícii hlavnej správy kádrov. Dňa 27. júna 1946 bol pre zôý zdravotný stav prepustený zo zálohy.
Pracoval ako zástupca riaditeľa a neskôr ako riaditeľ moskovského závodu na výrobu šampanského vína. O tom, že závod riadil zrejme rovnako dobre ako streleckú divíziu počas vojny svedčí udelenie vyznamenania Veterán práce, ktoré sa udeľovalo "robotníkom, kolchozníkom a zamestnancom za dlhodobú svedomitú prácu v národnom hospodárstve a za ich pracovné zásluhy po dosiahnutí doby potrebnej na priznanie starobného dôchodku za odpracované roky alebo starobného dôchodku".
Dátum jeho smrti nie je známy, zomrel však až po roku 1985, keďže ešte 06.04.1985 mu bol pri pri príležitosti 40. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne udelený Rad Vlasteneckej vojny 1. stupňa. Zomrel s najväčšou pravdepodobnosťou v Moskve.
zdroje:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 5, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0457-8 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 5) pamyat-naroda.ru
URL : https://www.valka.cz/Poluveskin-Pjotr-Vasiljevic-t275518#747625
Verze : 18
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.