URL : https://www.valka.cz/Sirmacher-Alexandr-Genrichovic-t275296#747128
Verze : 0
Reklama
general-major Alexandr Genrichovič Širmacher
Alexandr Genrichovič Širmacher, ako tomu napovedá aj jeho meno, sa narodil 4. septembra 1891 vo Vitebsku v nemeckej rodine rušňovodiča. Po absolvovaní vitebskej obchodnej školy v auguste 1913 dobrovoľne nastúpil na vojenskú službu. Potom študoval na Kazaňskej vojenskej škole, ktorú ukončil ako dôstojník v roku 1914. Zúčastnil sa prvej svetovej vojny, počas ktorej zastával tieto funkcie: veliteľ roty 142. záložného pešieho práporu, mladší dôstojník 97. záložného pešieho práporu, veliteľ roty 13. pešieho pluku, náčelník guľometnej skupiny toho istého pluku, veliteľ roty 617. pešieho pluku, veliteľ 2. práporu toho istého pluku. Päť mesiacov bol zvoleným veliteľom 617. pešieho pluku. Za vojenské hrdinstvo bol vyznamenaný svätojurskou zbraňou a Krížom sv. Juraja 4. stupňa. Jeho posledná hodnosť v starej cárskej armáde bola štábny kapitán.
Do Červenej armády vstúpil dobrovoľne v máji 1918. Zúčastnil sa občianskej vojny, počas ktorej zastával tieto funkcie: v roku 1918 veliteľ roty a práporu, zástupcom veliteľa Saratovského streleckého pluku. Od októbra 1918 veliteľ toho istého pluku 25. streleckej divízie. Potom velil ufskej skupine vojsk, 223. streleckému pluku. Od júna 1919 bol veliteľom 3. brigády 20. streleckej divízie. Od jesene 1920 - náčelník 32. streleckej divízie. Od decembra 1920 do mája 1921 - náčelník 18. streleckej divízie. Zároveň (vo februári - marci 1921) velil skupine vojsk Kazašsko-diližanského okruhu počas potláčania kontrarevolučného povstania v Dagestane.
Po občianskej vojne zastával zodpovedné funkcie v jednotkách a vojenských školách Červenej armády. V rokoch 1921-1923 bol náčelníkom (veliteľom) 28. streleckej divízie, zástupca veliteľa samostatnej streleckej brigády a veliteľ 37. streleckej divízie. Na dokreslenie veliteľských schopností A.G. Širmachera odcitujeme z atestácie za rok 1922 na veliteľa 37. streleckej divízie A. G. Širmachera, podpísanej veliteľom 9. streleckého zboru M. D. Velikanovom: ".... Chýba mu pevná vôľa a rozhodnosť, často je pod vplyvom okolia, ktoré má uvedené vlastnosti. Kvôli tejto iniciatíve sa síce prejavoval v čase vojny i mieru, ale často to bolo v dôsledku tlaku osôb, ktoré ho obklopovali. To všetko však Širmacherovi nebránilo v tom, aby sa vďaka vojenskému výcviku získanému v čase mieru a svojej bystrosti výborne orientoval v bojovej situácii. Pre ilustráciu uvediem, že počas velenia 18. pešej divízii bol súdruh Širmacher pod vplyvom vojenského veliteľa súdruha Tkačova, ktorý ho pri silnej vôli podriadil svojmu vplyvu. Ako človek s mäkkou, poddajnou povahou je súdruh Širmacher v styku s podriadenými korektný, spravodlivý, pozorný k ich potrebám, ale nevýhodou je schopnosť výberu vykonávateľov a príliš dobrá mienka o nich, čo škodí práci. Je veľmi disciplinovaný. Pracuje svedomito, nie však zo strachu. Je nestraník, ale svojím presvedčením je úplne na strane sovietskej moci, čo opakovane dokázal počas Jelizavetinského povstania, keď po zajatí povstalcami zostal verný Červenej armáde a po povzbudení ďalších zatknutých mužov prispel k dobytiu Jelizavetpolu 20. divíziou. Všeobecné vzdelanie je dostatočné. Pokiaľ ide o špeciálne vojenské vzdelanie súdruha Šhirmachera, mal by sa oboznámiť s najnovším prúdom vojenského myslenia. Súdruh Šhirmacher nemá žiadne obzvlášť cenné vojensko-technické vlastnosti. Organizačné schopnosti sú priemerné - v tomto smere môže byť s. Šhirmacher len dobrým vykonávateľom pokynov zhora.... Aby sa oboznámil s najnovšími metódami a technikou vedenia vojny, musí absolvovať vyššie akademické kurzy pre funkciu veliteľa divízie..."
V rokoch 1923-1924 bol absolventom Vyšších akademických kurzov na Vojenskej akadémii Červenej armády. Od júna 1924 velil 3. kaukazskej streleckej divízii. Od novembra 1930 bol veliteľom 9. streleckej divízie. Opäť jedna citácia z atestácie za rok 1932 na veliteľa 9. streleckej divízie A. G. Širmachera, podpísané veliteľom Severokaukazského vojenského okruhuN. D. Kaširinom: "..veliteľ Širmacher za prítomnosti silného vojenského komisára a mladého rastúceho (náčelníka) štábu divízie úspešne napravil minuloročné zaostávanie divízie v bojovej a politickej príprave. Divízia podala všeobecne výborné výsledky v streľbe zo všetkých zbraní a dobré výsledky v štábnom výcviku. Aj ostatné odbory výcviku sú celkom uspokojivé. Divízia vykonala obrovský kus práce v štátnych poľnohospodárskych podnikoch pri žatve, pričom odpracovala spolu 80 dní. Politický a morálny stav veliteľov a vojakov Červenej armády je zdravý a stabilný. Zlepšila sa aj osobná práca súdruha Širmachera.... Nedostatky v osobnej práci súdruha Širmachera... Mám na mysli určitú roztrieštenosť v práci a nedostatočnú schopnosť obsiahnuť hlavné a základné otázky a sústrediť na ne sily a pozornosť vlastnú i veliteľského zboru. Svojej pozícii zodpovedá celkom dobre."
V rokoch 1933 - 1935 bol poslucháčom Špeciálnej fakulty Vojenskej akadémie Frunze, od februára 1936 do júla 1938 veliteľom 84. streleckej divízie. V tejto funkcii mu bola udelená dňa 17.02.1936 vojenská hodnosť divízny veliteľ. V júli - novembri 1938 bol v dispozícii Hlavnej správy kádrov. Od novembra 1938 - starší lektor Katedry všeobecnej taktiky Vojenskej akadémie Frunze. V decembri 1938 bol prepustený zo zálohy. Od augusta 1939 pôsobil ako učiteľ vojenskej katedry Moskovského inštitútu pozemného hospodárstva. V predvečer Veľkej vlasteneckej vojny (v marci 1940) sa vrátil do Červenej armády a bol vymenovaný za staršieho lektora katedry všeobecnej taktiky Vojenskej akadémie Frunze. Dňa 4. júna 1940 bol povýšený do hodnosti general-major.
Na začiatku Veľkej vlasteneckej vojny bol spolu s akadémiou evakuovaný do Strednej Ázie. Zatknutý bol 19. decembra 1941. Vyšetrovanie, počas ktorého bol vo väzbe, trvalo viac ako desať rokov! Bol obvinený z účasti v protisovietskej dôstojníckej skupine od roku 1923, z účasti na vojenskom sprisahaní od roku 1931 (údajne ho naverboval N. D. Kaširin). Bol násilím donútený priznať vinu, neskôr všetky priznania odvolal. Vojenské kolégium Najvyššieho súdu ZSSR ho napriek tomu dňa 22. augusta 1952 odsúdilo na pätnásť rokov väzenia. Zomrel v butyrskom väzení 2. júna 1953. Posmrtne rehabilitovaný bol o mesiac na to, 23.07.1953.
zdroje: Čeryšev N.S., Čeryšev J.N. Zastrelená elita Červenej armády (komandarmy 1. a 2. stupňa, komkory, komdivy a im rovní). 1937-1941. Biografický slovník. Moskva, 2012, s. 474-476 (Черушев Н.С., Черушев Ю.Н. Расстрелянная элита РККА (командармы 1-го и 2-го рангов, комкоры, комдивы и им равные). 1937-1941. Биографический словарь. М., 2012, с. 474-476) generals.dk
URL : https://www.valka.cz/Sirmacher-Alexandr-Genrichovic-t275296#747141
Verze : 8
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.