VAT - Švajčiarska garda

Pontifical Swiss Guard / Pontificia Cohors Helvetica
Švajčiarska garda (Coorte Elvetica)


Švajčiarska garda štátu Vatikán má dlhú históriu - nedávno oslávila 500 rokov (rok 2006). Pápež Benedikt XVI. svojim vojakom pri tejto príležitosti poďakoval za verné služby a štátny sekretár Angelo Sodano odslúžil slávnostnú omšu.
Pred piatimi storočiami zaznamenal pápežský kronikár do kroniky: "21. júna 1505 oznámil pápež Július II. Federácii švajčiarskych kantónov "Confederatis Superioris Alemanniae", že poveril Petra Hertensteina (von Hertenstein), cubiculario nostro, aby priviedol do Ríma 200 švajčiarskych vojakov, pro custodia palatii nostri". 21. januára 1506 ich prišlo do Ríma iba 150 (podľa niektorých zdrojov 120) pod vedením kapitána Gašpara von Silenen. Prešli cez Porta del Popolo a pokračovali na námestie svätého Petra, kde im Július II. udelil slávnostné požehnanie. Tento dátum a tento slávnostný vstup sú považované za oficiálne založenie útvaru "Coorte Elvetica".
V roku 1906 Švajčiari vo Vatikáne oslávili 400 rokov ich prítomnosti v službách pápeža. Pri tejto príležitosti svätý Pius X. dal vyraziť spomienkovú medailu. Tento dátum sa pokladá za narodeniny Švajčiarskej gardy.


Významným dátumom pre Švajčiarsku gardu je 6. máj 1527. V tento deň počas plienenia mesta Ríma Švajčiarska garda chránila pápeža Klementa VII. a prepravila ho bezpečne do Anjelského hradu. Na pamiatku tejto udalosti každý rok nový odvedenci Švajčiarskej gardy skladajú slávnostnú prísahu.
Slová prísahy predčítava vojenský kaplán: "Prisáham verne, oddane a úctivo slúžiť Najvyššiemu kňazovi Benediktovi XVI a jeho legitímnym nástupcom a byť im oddaný zo všetkých svojich síl, obetujúc, ak je to potrebné, aj život na ich obranu. Tieto záväzky preberám aj vo vzťahu k zboru kardinálov počas uprázdneného pápežského stolca. Sľubujem veliteľovi a ďalšim predstaveným úctu, vernosť a poslušnosť. Tak prisahám! Boh a naši svätí patróni nech mi pomáhajú." Každý rok prijíma Švajčiarska garda približne 30 nových členov.


Je to pápežova osobná stráž, jej príslušníkmi sú v súčasnosti mladí Švajčiari od 19 do 30 rokov, slobodní, rímskokatolíckeho vierovyznania a vysokí aspoň 178 cm. Ďalej musia mať dobrú povesť a musia absolvovať braneckú školu vo Švajčiarskej armáde.
Švajčiari sú dodnes výnimočným národom - nepoddajným, hrdým, stojacim mimo všetkých politických a vojenských zoskupení. Počas mnohých storočí sa presvedčili, že je lepšie byť neutrálnym, hoci v minulosti sa preslávili ako vynikajúci vojaci. Ich udatnosť chválil už Július Cézar i rímsky historik Tacitus, ktorý ich charakterizoval takto: "Helvéti sú ľudom bojovníkov". Švajčiarske kantóny (spolkové štáty) si v 14.-15. storočí vydobyli nezávislosť. Krajina tvorená prevažne horami mala vysoký počet obyvateľov, ale neúrodné políčka ich však nedokázali uživiť. Vrchári, chlapi z horských oblastí si na jar pobalili batohy a odchádzali do cudziny, kde sa najímali ako vojenskí žoldnieri kráľov, kniežat i pápežov. Na zimu sa vracali so zarobenými peniazmi k ženám a deťom. Z vojenskej služby svojich obyvateľov vo Francúzsku či Taliansku mali výhodu i jednotlivé kantóny - dostávali za to obilie, soľ, alebo ochranu hraníc. Švajčiarske oddiely tvorili len pešiaci, ktorí používali vlastný spôsob boja - prekvapivé útoky, ako sa hovorí - spoza bučka. Aj v cudzích armádach mali vlastných veliteľov. Čo bolo spočiatku sezónna záležitosť sa postupne zmenilo na trvalé zamestnanie.
Už od XIV. storočia mnohí švajčiarski vojaci, spoločne s ďalšími cudzincami, boli v službách Svätej stolice, ako aj iných štátov. V XV. storočí sa o ich službe zmieňujú aj niekoľkí pápeži.
Z pokusov, alebo regrutovania so súhlasom Federálnych štátov, alebo rôznych Švajčiarskych štátov, ktoré vykonal Sixtus IV. (1471-1484) je pamätný odvod z 21. januára 1480.


Ich bojovnú povesť poznal i pápež Július II., preto prišiel na myšlienku vytvoriť z nich vojenský oddiel. Ešte ako kardinál della Rovere zažil pokorenie zo strany Neapola, keď ho napadol a ovládol španielsky kráľ Ferdinand Aragonský. Júliusa II. priťahovala vojenská stratégia. Keď ho v roku 1503 zvolili za pápeža, bolestne si uvedomoval, že jeho krásne Taliansko, kolíska antickej kultúry, je ľahkou korisťou mocných susedov, najmä Francúzska a Španielska. Zorganizoval proti nim "svätú ligu", do ktorej získal Benátky i Švajčiarsko. Za jeho pontifikátu sa mu podarilo, najmä za pomoci švajčiarskych oddielov rozšíriť územie pápežského štátu až do Bologne, Parmy a údolia rieky Pádu.


V srdci Júliusa II. malo popri Bohu a vojenskej taktike miesto aj umenie. Obdivoval najmä Michelangela, ktorého pozval tvoriť do Ríma. Renesančným pápežom už nevyhovoval ako sídlo skromný lateránsky kostol sv. Jána a preto poverili architekta Bramanteho, aby vytvoril plán na stavbu nového veľkolepého svätostánku - Chrámu sv. Petra. Michelangelo navrhol impozantnú kupolu chrámu, vytesal nádhernú sochu piety, maľoval fresky Posledného súdu. Vo Vatikáne zanechal svoj maliarsky rukopis aj Raffael a ďalší umelci. Súčasťou nového sídla sa stala aj vycvičená Švajčiarska garda v modrej, žltej a červenej uniforme, ktorá chránila život pápežov i umelecké zbierky pred zlodejmi. Jej poslanie bolo v tom čase veľmi nebezpečné - išlo jej naozaj o život.


Renesanční pápeži sa pretekali v okázalom bohatstve so svetskými vládcami. Aj nástupca Júliusa II. - mediciovec Lev X. - mal rád prepych a umenie. Aby mal dosť financií na financovanie nádherných pápežských stavieb, nariadil kláštorom a kostolom predávať odpustky za hriechy. Týmto výnosným obchodom si pošramotil povesť a vyprovokoval reformačné hnutie za opravu cirkvi.
Španielsky cisár Karol V. vtrhol v roku 1527 do Ríma s vojakmi, ktorí tam 8 dní drancovali, znásilňovali mníšky, pálili a vraždili. Prístup do chrámu sv. Petra urputne bránila Švajčiarska garda, 147 jej príslušníkov zo 189 padlo na schodisku chrámu. V tom čase bol už pápežom Kliment VII., ktorému sa podarilo zachrániť holý život tak, že tajnou podzemnou chodbou (vyhĺbenou za pápeža Alexandra VI.) ušiel do Anjelského hradu. Spolu s ním sa tam zachránilo aj 42 švajčiarskych vojakov.
Historici zachovali poradie, ako obyvatelia po útoku hodnotili vojakov: " Nemci boli zlí, Taliani horší, Španieli najhorší...."


Garda bola viackrát rozpustená, osobitne počas väzenia, alebo exilu pápežov.
Vysoký počet príslušníkov Švajčiarskej gardy neskorší pápeži zredukovali na približne dnešných 100 mužov. Reorganizácia gardy bola vykonaná svätým Piom X. vydaním nových pravidiel 13. marca 1914. Podľa nich sa garda skladala zo 6 dôstojníkov (medzi nimi plukovník-veliteľ), jedného vojenského duchovného, 15 poddôstojníkov a 110 vojakov (halapartníci) - dobrovoľníkov vybraných zo švajčiarskych kantónov. Garda bola opäť reorganizovaná blahoslaveným Jánom XXIII. novými pravidlami, ktoré boli publikované 6. augusta 1959. Stanovovali, že garda sa skladá zo štyroch dôstojníkov, medzi nimi jeden plukovník ako veliteľ, jeden vojenský duchovný, 23 poddôstojníkov, 2 bubeníci a 70 strážcov z kantónov Švajčiarskej konfederácie.
14. septembra 1970 boli Pápežské ozbrojené zložky zrušené s výnimkou "Švajčiarskej gardy". 20. januára 1971 bola ochrana apoštolského paláca zverená výlučne iba im.
5. apríla 1979, Ján Pavol II. zaviedol počet halapartníkov na 70 a celá garda mohla mať 100 členov. Listom zo 17. septembra 1998 Štátny sekretariát povolil zvýšiť počet členov gardy zo 100 na 110.
Základný zákon Mestského štátu Vatikán z 26. novembra 2000 stanovuje, že Predseda komisie pre Mestský štát Vatikán, okrem použitia strážneho útvaru Mestského štátu Vatikán (1. februára 2002 bol premenovaný na "Žandársky útvar Mestského štátu Vatikán) na zaistenie bezpečnosti môže požiadať o pomoc aj Pápežskú švajčiarsku gardu (čl. 14).

Kapitán-veliteľ s hodnosťou plukovníka patrí do okruhu najbližších pápežových spolupracovníkov a je tzv. "gentiluomo" Jeho svätosti. Poručík a podporučík s hodnosťou majora sú "gentiluomini" Jeho svätosti.
Gardisti plnia predovšetkým úlohy pápežovej osobnej ochrany (chránili aj život Jána Pavla II., keď naňho zaútočil atentátnik Ali Agča). Jej význam sa však oproti minulosti zmenil - už neplní žiadne bojové úlohy. Švajčiarska garda, ktorá doteraz oblieka uniformu vo farbách rodu Medičiovcov (modrú, žltú a červenú) pokračuje v mnohostoročnej službe ochrany osoby pápeža pri verejných slávnostiach, stráži Apoštolský palác a vonkajšie brány Vatikánu. Jej členovia sú prítomní na všetkých liturgických slávnostiach v Bazilike sv. Petra, počas všeobecných audiencií a pri prijatí zahraničných hláv štátov a pod. Ašpirant na člena švajčiarskej gardy musí spĺňať podmienky:
1. Švajčiarsky občan
2. Rímskokatolícke vyznanie
3. Dobrá povesť
4. Vek medzi 19 a 30 rokmi
5. Výška minimálne 174 cm
6. Slobodný
7. Absolvovanie braneckej školy v švajčiarskej armáde
Riadna služba trvá dva roky s možnosťou predĺženia.


Spracované na základe materiálov zverejnených v časopise Slovenka a na internetových stránkach schweizergarde.org, vatican.va.
URL : https://www.valka.cz/VAT-Svajciarska-garda-t41309#159927 Verze : 0
Dňa 20.08.2008 bol do funkcie veliteľa gardy menovaný kapitán Daniel Anrig. Funkcie sa ujme 01.12.2008. Anrig slúžil v garde už počas štúdií práva, neskôr pracoval na kriminálnej polícii.



Zdroj: www.sme.sk
URL : https://www.valka.cz/VAT-Svajciarska-garda-t41309#277423 Verze : 0
Na prvních dvou je slavnostní uniforma, na poslední fotce je uniforma pracovní.
září 2010
Zdroj: vlastní foto
URL : https://www.valka.cz/VAT-Svajciarska-garda-t41309#536034 Verze : 0
K 31.01.2015 bol z funkcie veliteľa gardy odvolaný plukovník Daniel Rudolf Anrig. Výkonom funkcie veliteľa gardy bol dňom 01.02.2015 poverený doterajší zástupca plukovník Christoph Graf, ktorého pápež za oficiálneho kapitán-veliteľa gardy menoval 07.02.2015 a slávnostná inaugária nového veliteľa, spolu s posvätením vlajky bola vykonaná za prítomnosti Svätého otca dňa 01.05.2015.


Zdroj:
www.teraz.sk
www.archivioradiovaticana.va
URL : https://www.valka.cz/VAT-Svajciarska-garda-t41309#622211 Verze : 1
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více