Fočkin, Spiridon Matvejevič

	+
Příjmení: Surname:	Fočkin	Fochkin
Jméno: Given Name:	Spiridon Matvejevič	Spiridon Matveyevich
Jméno v originále: Original Name:	Спиридон Матвеевич Фочкин
Fotografie či obrázek: Photograph or Picture:	-
Hodnost: Rank:	plukovník	Colonel
Akademický či vědecký titul: Academic or Scientific Title:	-	-
Šlechtický titul: Hereditary Title:	-	-
Datum, místo narození: Date and Place of Birth:	25.12.1902 Mariupol /	25.12.1902 Mariupol /
Datum, místo úmrtí: Date and Place of Decease:	DD.MM.RRRR ?	DD.MM.RRRR ?
Nejvýznamnější funkce: (maximálně tři) Most Important Appointments: (up to three)	- veliteľ 22. streleckej divízie	- commander 22nd Rifle Division
Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three)	-	-
Související články: Related Articles:
Zdroje: Sources:	Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 5, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0457-8 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 5) pamyat-naroda.ru

	+
Příjmení: Surname:	Fočkin	Fochkin
Jméno: Given Name:	Spiridon Matvejevič	Spiridon Matveyevich
Jméno v originále: Original Name:	-
Všeobecné vzdělání: General Education:	DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR	DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vojenské vzdělání: Military Education:	DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR	DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Důstojnické hodnosti: Officer Ranks:	19.09.1942 plukovník	19.09.1942 Colonel
Průběh vojenské služby: Military Career:	12.05.1918-DD.MM.RRRR vstup do Červenej armády 11.04.1953-DD.MM.RRRR v zálohe	12.05.1918-DD.MM.RRRR join the Red Army 11.04.1953-DD.MM.RRRR retired
Vyznamenání: Awards:
Poznámka: Note:	-	-
Zdroje: Sources:	Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 5, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0457-8 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 5) pamyat-naroda.ru

polkovnik Spiridon Matvejevič FOČKIN

Spiridon Matvejevič Fočkin sa narodil 25. decembra 1902 v Mariupole.

Na počiatku občianskej vojny vstúpil S. M. Fočkin 12. mája 1918 dobrovoľne do Červenej armády a bol zaradený ako vojak do 6. mcenského dobrovoľníckeho pluku 1. inzskej divízie. Zúčastnil sa na bojoch s československými legionármi v strednom Povolží a na Volge, v okresoch Akčurinsk, Syzran, Samara, Buguruslan. V novembri bol spolu s divíziou prevelený na Južný front a bojoval s jednotkami generála A. I. Denikina pri obciach Vešenskaja, Nikolajevskaja, Lugansk, staniciach Debalcevo a Radokovo. V apríli 1919 bol pri Lugansku zranený zranený šrapnelom do ruky a nohy. V máji pri stanici Radokovo ho zajali bielogvardejci Denikina a bol umiestnený v zajateckom tábore v Kamensku. Niekoľko dní pracoval v táborovej pekárni, potom ochorel na týfus a bol umiestnený do lazaretu, odkiaľ sa mu podarilo v júni utiecť. Po príchode do mesta Ostrogožsk sa prihlásil u vojenského veliteľa mesta a bol evakuovaný do nemocnice v meste Grjazi v Tambovskej gubernii. V júli odišiel z nemocnice do rodného mesta, kde kvôli ťažkým komplikáciám po chorobe zostal až do mája 1920. Po uzdravení v júni 1920 opäť nastúpil do služby a bol zaradený ako červenoarmejec do samostatného guľometného práporu Juhozápadného frontu. Od augusta 1920 do januára 1921 absolvoval výcvik vo frontových guľometných kurzoch, po návrate do práporu bol vymenovaný za veliteľa čaty. Od mája do októbra 1921 bol politickým dôstojníkom v 1. oddiele domobrany tambovského politického sekretariátu. Zúčastnil sa na potlačení povstania A. S. Antonova v Tambovskej gubernii. Od októbra 1921 slúžil v 134. streleckom pluku 45. streleckej divízie ako politruk roty a veliteľ čaty. V auguste 1922 bol vyslaný na štúdium do 15. pechotných kurzov v Kyjeve, v decembri premenovaných na 5. kyjevskú pechotnú školu. Po jej absolvovaní v septembri 1925 bol vymenovaný za veliteľa čaty 251. streleckého pluku 84. streleckej divízie. Od augusta 1927 do augusta 1928 bol na moskovských vojensko-politických kurzoch V. I. Lenina, potom bol vymenovaný za politruka 16. streleckého pluku 6. streleckej divízie v meste Oriol. V októbri 1931 bol prevelený do 146. streleckého pluku 49. streleckej divízie v Kinešme, kde pôsobil ako politický dôstojník, potom ako náčelník plukovnej školy, veliteľ streleckého práporu. V auguste 1939 prevzal velenie 245. streleckého pluku 123. streleckej divízie.

Počas sovietsko-finskej vojny v rokoch 1939 - 1940 sa 245. strelecký pluk zúčastnil na prelomení "Mannerheimovej línie", na bojoch na Vyborskom smere. Počas ofenzívy auto M-1, na ktorom sa Fočkin viezol, narazilo na mínu, v dôsledku výbuchu bol ťažko zranený. Do apríla 1940 sa liečil v Leningradskej vojenskej nemocnici a neskôr v sanatóriu "Gniloje" Pskovská oblasť, potom bol vymenovaný za zástupcu veliteľa 272. streleckého pluku 123. streleckej divízie. Dňa 3. decembra toho istého roku prevzal velenie tohto pluku a bol vyslaný do kurzu "Vystrel" (oddelenie veliteľov plukov).

Začiatkom Veľkej vlasteneckej vojny 30. júna 1941 major S. M. Fočkin absolvoval kurz a bol vymenovaný za veliteľa 148. záložného streleckého pluku Severozápadného frontu. V septembri prevzal velenie 595. streleckého pluku 188. streleckej divízie, ktorá ako súčasť 27. a 34. armády toho istého frontu bojovala pri obrane Valdaja. Od 23. decembra 1941 bola divízia súčasťou 11. armády toho istého frontu a v januári bojovala v útočných bojoch v smere na Staraja Russa. Dňa 7. januára 1942 pluk pod jeho velením uskutočnil nočný pochod pozdĺž koryta rieky Lovov, prelomil nemeckú obranu v slabom priestore, prenikol do hĺbky až 40 km a obsadil štyri osady, pričom zajal sto nepriateľských vojakov. V dôsledku ofenzívy sa zmocnil železnice Staraja Russa - Lyčkovo a diaľnice Staraja Russa - Demjansk, čím odrezal demjanskú skupinu nepriateľa od zásobovacích základní. Následne bola divízia v obrane na dosiahnutej línii až do konca leta 1942. Dňa 30. augusta 1942 prevzal velenie 144. streleckej brigády 11. armády, v ktorej funkcii bol 19.09.1942 povýšený do hodnosti polkovnik. Od 11. októbra bol v dispozícii Vojenskej rady Severozápadného frontu, potom bol v polovici novembra vymenovaný za veliteľa 717. streleckého pluku 170. streleckej divízie.

Dňa 27. decembra 1942 pri Staraja Russa utrpel ťažké zranenie, keď ho do chrbta zasiahol šrapnel, v dôsledku čoho sa do apríla 1943 liečil v nemocnici, potom bol v zálohe Vojenskej rady Severozápadného frontu. V júni 1943 bol vyslaný na štúdium na Vyššiu vojenskú akadémiu K. E. Vorošilova. Po absolvovaní jej zrýchleného kurzu bol v apríli 1944 zaradený do dispozície Vojenskej rady Ďalekovýchodného frontu. Rozkazom z 31.5.1944 bol polkovnik Fočkin vymenovaný za veliteľa 158. streleckej brigády, ktorá bola súčasťou 39. streleckého zboru 25. armády. Od 22. novembra 1944 bol dočasne povereným zástupcom veliteľa 386. streleckej divízie (vytvorenej na základe 158. a 262. streleckej brigády) tej istej armády. Divízia bola dislokovaná v obci Kraskino v Chasanskom okrese a zaoberala sa bojovým výcvikom. Od 13. marca 1945 bol polkovnik Fočkin dočasne poverený velením 396. streleckej divízie (stanica Šimanovskaja).

Počas sovietsko-japonskej vojny v roku 1945 sa divízia pod jeho velením zúčastnila na ofenzívnej operácii Sungari. Jej jednotky násilne prekročili rieku Amur, obsadili tri mestá na protiľahlom brehu a zajali do 1000 japonských vojakov a dôstojníkov. Rozvíjajúc ofenzívu, po preskupení sa divízia podieľala na dobytí Sunskej opevnenej oblasti a mesta Sun-u, kde zajala až 20 tisíc nepriateľských vojakov a dôstojníkov. Následne jednotky divízie viedli ofenzívu pri Mergene (Nunc-zjan).

Po skončení vojny od februára 1946 velil 22. streleckej divízii 137. streleckého zboru v Petropavlovsku-Kamčatskom. Od júla 1947 bol v dispozícii hlavného veliteľa armády, potom bol v septembri vymenovaný za zástupcu veliteľa 27. streleckej divízie. Od apríla 1948 pôsobil ako zástupca veliteľa 38. gardovej streleckej brigády 9. gardového streleckého zboru v Lide, od septembra 1949 v rovnakej funkcii v 37. gardovej streleckej brigáde 41. streleckého zboru v Postave. Dňa 11. apríla 1953 bol preradený do zálohy.

Dátum a miesto jeho smrti nie sú známe.

zdroje.

Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 5, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0457-8 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 5)

pamyat-naroda.ru