Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three)
-
-
Související články: Related Articles:
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 5, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0457-8 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 5)
DD.12.1920-DD.MM.RRRR vstup do Červenej armády 18.04.1956-DD.MM.RRRR v zálohe
DD.12.1920-DD.MM.RRRR join the Red Army 18.04.1956-DD.MM.RRRR retired
Vyznamenání: Awards:
Poznámka: Note:
-
-
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 5, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0457-8 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 5)
URL : https://www.valka.cz/Cernysev-Pjotr-Nikolajevic-t275452#747450
Verze : 0
Reklama
general-major Pjotr Nikolajevič ČERNYŠEV
Pjotr Nikolajevič Černyšev sa narodil 21.12.1901 v Mogileve.
V občianskej vojne P. N. Černyšev od mája 1918 v rámci partizánskeho oddielu bojoval proti nemeckým jednotkám v oblasti Mogileva (Lupolovské predmestie). Dňa 15. júla 1918 v bitke pri Orši bol zajatý a internovaný v zajateckom tábore Parchim v Nemecku. V tom istom roku bol po povstaní prevezený do tábora Gafelberg, odkiaľ bol v decembri 1920 repatriovaný do Ruska v rámci výmeny vojnových zajatcov. Po návrate bol odvedený do Červenej armády a slúžil ako čatový politruk v záložnom streleckom pluku 7. armády v Peterhofe, potom ako rotný politruk v 2. robotníckej brigáde protivzdušnej obrany v Petrohrade. Zúčastnil sa na potlačení Kronštadtského povstania. V rokoch 1921 - 1922. P. N. Černyšev bol na operatívnej práci v orgánoch Všezväzovej čeky v Mogileve. V septembri 1922 bol vyslaný na štúdium do 23. mohylevských veliteľských kurzov, po ich absolvovaní tam zostal ako veliteľ kurzu. V roku 1923 velil čate v samostatnej spojovacej rote 1. pohraničnej divízie v Polocku. V tom istom roku bol prevelený k jednotkám špeciálneho určenia, kde pôsobil ako veliteľ čaty 5. práporu pešieho prieskumu špeciálneho určenia vo Vitebskej gubernii, zástupca veliteľa 512. samostatnej roty špeciálneho určenia v Stavropoľskej gubernii, veliteľ 530. samostatnej roty špeciálneho určenia v Prikumsku.
V rámci týchto jednotiek sa zúčastňoval na boji proti banditizmu. V rokoch 1923-1928. P. N. Černyšev slúžil v 39. streleckom pluku 13. dagestanskej streleckej divízie v oblasti Derbentu a obce Morozovskaja, zastával funkcie veliteľa roty, zástupcu náčelníka štábu pluku. V roku 1928 bol prevelený do 119. streleckého pluku 40. streleckej divízie v Krasnojarsku, kde bol zastupujúcim zástupcom náčelníka štábu pluku a veliteľom práporu. V roku 1930 bol prevelený do 21. streleckej divízie. Tu pôsobil ako náčelník štábu 17. samostatného streleckého práporu a 62. streleckého pluku, od roku 1934 ako veliteľ 63. streleckého pluku. Od roku 1937 bol náčelníkom štábu 32. streleckej divízie.
V roku 1938 bol P. N. Černyšev prevelený do Uralského vojenského okruhu na funkciu zástupcu veliteľa 85. streleckej divízie dislokovanej v Čeľabinsku. Od júla 1939 velil 152. streleckej divízii12. streleckého zboru. Na začiatku Veľkej vlasteneckej vojny bola divízia premiestnená do oblasti Orše a 26. júna 1941 sa pripojila k 16. armáde. V júli až septembri sa jej jednotky ako súčasť 16. a 20. armády zúčastnili na bitke pri Smolensku. V bojoch pri Smolensku a na rieke Dneper bol polkovnik P. N. Černyšev dvakrát zranený. Začiatkom októbra 1941 počas Viazemskej obrannej operácie bola divízia prevedená do operačnej skupiny general-lejtenantaI. V. Boldina a v jej radoch bojovala v ťažkých bojoch v obkľúčení. Od 11. novembra Černyšev velil 18. streleckej divízii, ktorá absolvovala ťažké obranné boje na Istrinskom smere, v decembri sa zúčastnila na protiofenzíve pri Moskve. Rozkazom Ľudového komisariátu obrany ZSSR z 5. januára 1942 bola za statočnosť a odvahu preukázanú v bojoch pri Moskve premenovaná na 11. gardovú streleckú divíziu. V máji 1942 bola divízia vyznamenaná Radom červenej zástavy za prelomenie nepriateľskej obrany a násilný prechod rieky Istra počas protiofenzívy.
Neskôr v júli - auguste 1942 bojovala v obranných a útočných bojoch na rieke Gizdra. Od augusta 1942 velil P. N. Černyšev, 3.5.1942 povýšený do hodnosti general-major, 239. streleckej divízii. Do decembra bola divízia v armádnej zálohe, potom prešla na Volchovský front. V januári 1943 sa divízia ako súčasť 2. údernej armády zúčastnila na prelomení blokády Leningradu (operácia "Iskra"). Počas operácie general-major P. N. Černyšev prejavil, podľa hodnotenia nadriadených, nerozhodnosť, v zložitej situácii v dôsledku zlej organizácie spojenia stratil kontrolu nad jednotkami. Za to bol odvolaný z funkcie veliteľa divízie a bol v dispozícii Vojenskej rady frontu. V júni 1943 bol vymenovaný za veliteľa 382. streleckej divízie. Začiatkom roku 1944 sa divízia zúčastnila na Leningradsko-novgorodskej útočnej operácii a na oslobodení Novgorodu, za čo dostala čestný názov "Novgorodská". V marci toho istého roku ako súčasť 14. streleckého zboru viedla útočné boje s cieľom pretlačiť rieku Narvu a obsadiť mesto Šimsk. Počas nich mal general-major P. N. Černyšev pôsobiť váhavo. Po utrpení ťažkých strát a bez dosiahnutia úspechu bola divízia stiahnutá do armádnej zálohy. V júni 1944 bol odvolaný z jej velenia a poslaný do Vyššej vojenskej akadémie pomenovanej po K. E. Vorošilovovi na zdokonalenie veliteľských schopností. Po jej absolvovaní od 28. januára 1945 velil 17. gardovej streleckej divízii.
V tejto pozícii sa zúčastnil na východopruskej ofenzívnej operácii, počas ktorej vykonával funkciu kompetentne a sebaisto. Od 10. apríla 1945 sa liečil v nemocnici pre chorobu, potom bol vymenovaný za staršieho veliteľa taktiky výcvikového strediska Volchovského frontu. Po vojne bol general-major P. N. Černyšev v auguste 1945 vymenovaný za veliteľa 68. horskej streleckej divízie, ktorá bola dislokovaná v Iráne ako súčasť 58. streleckého zboru. Od júna 1946 velil 261. streleckej divízii ako súčasti 19. streleckého zboru. Od marca 1950, po absolvovaní Vyššej vojenskej akadémie pomenovanej po K. E. Vorošilovovi, bol zástupcom veliteľa pre pozemnú obranu námornej základne 8. floty Porkkala-Udd (od apríla 1951 zástupca veliteľa tejto námornej základne pre pozemné sily). Od marca 1956 v zálohe.
Zomrel v piatok 11.03.1966 v Leningrade vo veku 64 rokov.
zdroje:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 5, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0457-8 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 5)
URL : https://www.valka.cz/Cernysev-Pjotr-Nikolajevic-t275452#747455
Verze : 8
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.