Posledný žijúci pilot RAF z územia Československa armádní generál vo výslužbe Emil Boček dnes oslavuje svoju storočnicu.
Armádní generál vo výslužbe Emil Boček sa narodil 25. februára 1923 v Brne – Tuřanoch. Vo veku necelých sedemnástich rokov na konci roka 1939 tajne odišiel z Protektorátu na Slovensko, kde neďaleko Serede prešiel maďarské hranice. Dostal sa až do Budapešti, odtiaľ na juh Maďarska, kde ho ale zatkli. Asi mesiac bol väznený v budapeštianskej väznici Tolonzház. Neskôr ho vrátili späť na Slovensko.
Na hraniciach ho spolu s ďalšími utečencami prevzali slovenskí vojaci a odviedli ich na stanovište finančnej stráže. Pokus o podplatenie Slovákov skončil neúspešne, no niekoľkým zo skupiny sa podarilo utiecť opäť do Maďarska. Medzi nimi bol aj Emil. Dostal sa opäť do Budapešti,kde vyhľadal francúzsky a poľský konzulát. Z Budapešti sa dostal cez Juhosláviu, Grécko a Turecko do Bejrútu.
V Bejrúte iba formálne podpísal prihlášku do Cudzineckej légie. Už 5. apríla 1940 odplával loďou Compiegne do Marseille. Dňa 16. apríla sa hlásil na československých jednotiek v Agde. Pridelili ho ako vojaka k 9. rote 1. čs. pešieho pluku; 30. mája bol prevelený k 2. čs. pešiemu pluku. S ním sa zúčastnil ústupových bojov proti Nemcom. Podarilo sa mu evakuovať do Veľkej Británie, zo stredomorského prístavu Sète odplával egyptskou loďou Rod El Farag do Veľkej Británie. Tam sa prihlásil k letectvu, u ktorého najprv slúžil ako mechanik. V októbri 1942 ho prijali do pilotného výcviku a stal sa jedným z najmladších československých stíhacích pilotov, ktorí stihli absolvovať operačné lety počas druhej svetovej vojny.
Pilotný výcvik absolvoval v kanadských mestách De Winton a Medicine Hat v provincii Alberta. Od októbra 1944 ho umiestnili ako pilota-stíhača ku československej 310. stíhacej peruti, v ktorej odlietal 26 operačných letov. Prvý operačný let podnikol 28. októbra 1944 a odvtedy sa zúčastnil bojových akcií pri sprievodoch spojeneckých bombardérov nad Európu a pri útočných akciách na nemecké pozície.
Po skončení vojny s ostatnými pilotmi čs. stíhacích perutí pristál na letisku Praha-Ruzyňě 13. augusta 1945, následne bol pridelený k Leteckému pluku 2 na letisku Praha-Kbely. 1. decembra 1945 ho povýšili na rotmajstra letectva v zálohe.
Prvého apríla 1946 odišiel od letectva do civilu, najprv podnikal s kamarátom, neskôr si otvoril dielňu na opravu motocyklov. Perzekúcia po roku 1948 ho nepostihla, v roku 1951 „dobrovoľne“ prešiel do podniku Mototechna. Tam vydržal do roku 1957. Od 1. januára 1958 nastúpil ako sústružník vo Výskumnom ústave prístrojovej techniky Akadémie vied. Tam pracoval viac ako dvadsaťpäť rokov (1958 – 1983), kým odišiel do dôchodku. V roku 1951 sa oženil s Evou Svobodovou, s ktorou má syna Jiřího a dcéru Zuzanu, dnes žije v Brne-Bystrci.
mocr.army.cz
Armádní generál vo výslužbe Emil Boček sa narodil 25. februára 1923 v Brne – Tuřanoch. Vo veku necelých sedemnástich rokov na konci roka 1939 tajne odišiel z Protektorátu na Slovensko, kde neďaleko Serede prešiel maďarské hranice. Dostal sa až do Budapešti, odtiaľ na juh Maďarska, kde ho ale zatkli. Asi mesiac bol väznený v budapeštianskej väznici Tolonzház. Neskôr ho vrátili späť na Slovensko.
Na hraniciach ho spolu s ďalšími utečencami prevzali slovenskí vojaci a odviedli ich na stanovište finančnej stráže. Pokus o podplatenie Slovákov skončil neúspešne, no niekoľkým zo skupiny sa podarilo utiecť opäť do Maďarska. Medzi nimi bol aj Emil. Dostal sa opäť do Budapešti,kde vyhľadal francúzsky a poľský konzulát. Z Budapešti sa dostal cez Juhosláviu, Grécko a Turecko do Bejrútu.
V Bejrúte iba formálne podpísal prihlášku do Cudzineckej légie. Už 5. apríla 1940 odplával loďou Compiegne do Marseille. Dňa 16. apríla sa hlásil na československých jednotiek v Agde. Pridelili ho ako vojaka k 9. rote 1. čs. pešieho pluku; 30. mája bol prevelený k 2. čs. pešiemu pluku. S ním sa zúčastnil ústupových bojov proti Nemcom. Podarilo sa mu evakuovať do Veľkej Británie, zo stredomorského prístavu Sète odplával egyptskou loďou Rod El Farag do Veľkej Británie. Tam sa prihlásil k letectvu, u ktorého najprv slúžil ako mechanik. V októbri 1942 ho prijali do pilotného výcviku a stal sa jedným z najmladších československých stíhacích pilotov, ktorí stihli absolvovať operačné lety počas druhej svetovej vojny.
Pilotný výcvik absolvoval v kanadských mestách De Winton a Medicine Hat v provincii Alberta. Od októbra 1944 ho umiestnili ako pilota-stíhača ku československej 310. stíhacej peruti, v ktorej odlietal 26 operačných letov. Prvý operačný let podnikol 28. októbra 1944 a odvtedy sa zúčastnil bojových akcií pri sprievodoch spojeneckých bombardérov nad Európu a pri útočných akciách na nemecké pozície.
Po skončení vojny s ostatnými pilotmi čs. stíhacích perutí pristál na letisku Praha-Ruzyňě 13. augusta 1945, následne bol pridelený k Leteckému pluku 2 na letisku Praha-Kbely. 1. decembra 1945 ho povýšili na rotmajstra letectva v zálohe.
Prvého apríla 1946 odišiel od letectva do civilu, najprv podnikal s kamarátom, neskôr si otvoril dielňu na opravu motocyklov. Perzekúcia po roku 1948 ho nepostihla, v roku 1951 „dobrovoľne“ prešiel do podniku Mototechna. Tam vydržal do roku 1957. Od 1. januára 1958 nastúpil ako sústružník vo Výskumnom ústave prístrojovej techniky Akadémie vied. Tam pracoval viac ako dvadsaťpäť rokov (1958 – 1983), kým odišiel do dôchodku. V roku 1951 sa oženil s Evou Svobodovou, s ktorou má syna Jiřího a dcéru Zuzanu, dnes žije v Brne-Bystrci.
