Ľud vs. Mušarráf

Autor: Marianna Kyselová / Marianna Kyselova 🕔︎︎ 👁︎ 13.159

Pakistanský prezident a najvyšší veliteľ vojsk generál Mušarráf, 10. novembra 2007 vyhlásil v krajine výnimočný stav. Jeho vláda už beztak čelí vážnej kríze legitimity a popretie demokratických občianskych slobôd by ju mohlo ešte zhoršiť.

V tejto súvislosti sa objavilo niekoľko falošných správ. Pakistanský hovorca vlády Rašíd Kuréši poprel správu, že zástupca šéfa armády uvalil na prezidenta Parvíza Mušarráfa domáce väzenie. Podľa jeho slov sa prezident v čase vyhlásenia výnimočného stavu nachádzal v prezidentskom paláci Aiwan-e-Sadr a stretol sa so zahraničnými diplomatmi.

Situácii predchádzalo citeľné zhoršenie bezpečnostnej situácie v krajine. Podľa analytikov k úvahám prezidenta Mušarráfa prispel aj nedávny výrok jedného z kandidátov na budúceho prezidenta Spojených štátov Barracka Obamu. Ten vyhlásil, že ak si Pakistan neporadí s teroristami, ktorí na jeho území operujú, Spojené štáty by mohli začať zvažovať vojenskú operáciu v tejto krajine.

Navonok sa zdá, že kríza v Pakistane je konečným produktom reťazovej reakcie, ktorú vyvolalo násilné obsadenie Červenej mešity (Lal Masdžid) v hlavnom meste Islamabád bezpečnostnými silami. Predstavovalo to vyvrcholenie konfliktov medzi ústrednou vládou a islamistickými skupinami, ktoré sa rozšírili z oblastí hraničiacich s Afganistanom do všetkých častí krajiny – sprevádzajú ich bombové útoky, zatýkania, zatváramie islamských škôl a mešít.

Základom týchto konfliktov je však narušenie citlivej rovnováhy medzi armádou, islamistami a regionálnymi lídrami, ktoré vyvolali vonkajšie príčiny (útok na Afganistan a vojna proti terorizmu), ale i vnútorný politický vývoj v Pakistane (najmä oslabovanie legitimity Mušarráfovej vlády).

Armáda má špecifickú úlohu v politike Pakistanu. Moderné politické dejiny krajiny sú poznačené striedaním legitímne zvolených vlád a vojenskými prevratmi, po ktorých vládu nahrádza vojenská junta. Zvrchovanú moc potom prenechá novej zvolenej administratíve, alebo sa niektorí  predstavitelia junty nechajú „demokraticky zlegitimizovať“ vo voľbách. To bol aj prípad Mušarráfa. Keď v roku 1999 v nekrvavom prevrate odstránil zvolenú vládu, na veľký odpor nenarazil. Politické strany boli všeobecne považované za skorumpované inštitúcie, ktoré reprezentujú ekonomické a mocenské záujmy úzkych skupín. Vláda síce bola zvolená, ale nebola považovaná za reprezentatívnu. Na druhej strane armáda mala vysokú dôveru.

Politickú realitu predstavovalo zneužívanie moci, spojené s korupciou a rastom kriminality, čo malo dopad aj na vojenskú vládu. Okrem tlaku zo strany Medzinárodného spoločenstva bolo aj toto dôvodom Mušarráfovho rozhodnutia, aby sa z vojenského prezidenta stal legitimizovaný vojenský prezident. V starostlivo zorganizovaných voľbách zvíťazil, no hoci boli formálne obnovené demokratické inštitúty ako voľby, či fungovanie politických strán, pozíciu si udržiaval najmä vďaka podpore armády.


Lal Masdžíd

Nepokoje spojené s radikálnou protalibanskou mešitou Lal Masdžíd (Červená mešita) v hlavnom meste Pakistanu Islamabad trvali niekoľko dní. Dokonca vypukli nové nepokoje, a to aj napriek výzvam zo strany pakistanských bezpečnostných jednotiek a vodcu mešity na ukončenie odporu.

Nepokoje v mešite a jej okolí začali od skorých ranných hodín 6. júla, keď bolo z obliehanej mešity počuť najmenej sedem silných výbuchov a následnú silnú streľbu. Podľa miestnych policajných úradov išlo o kontrolované výbuchy s cieľom donútiť radikálnych študentov, ktorí sú vo vnútri, aby sa vzdali. „Chceme, aby sa vzdali pokojne," pod podmienkou anonymity potvrdil bezpečnostný príslušník nachádzajúci sa v blízkosti miesta zrážok.

V okolí mešity vyhlásili zákaz vychádzania. Podľa pakistanského ministra pre náboženské záležitosti Muhammada Ajdžáza al-Haka asi 30 ozbrojených teroristov bránilo študentom, aby sa vzdali a opustili obkľúčenú mešitu. Minister ďalej povedal, že ozbrojenci sú osobnou ochrankou zadržaného vodcu radikálnej mešity Abdula Azíza a v mešite držia ženy a deti ako ľudské štíty. Azíz tiež vyzval odporcov, aby sa vzdali vzhľadom na značnú presilu bezpečnostných síl. Radikálny duchovný vodca zároveň uviedol, že v mešite je ešte približne 1000 študentov, medzi nimi aj ženy. Vodcu obkľúčenej mešity Abdula Azíza zadržali v prvých dňoch obliehania chrámu, keď sa pokúšal uniknúť z mešity oblečený v burke. Azíz sa neskôr objavil na súde, kde ho obvinili zo zosnovania teroristických útokov a únosov, vrátane únosu siedmych Číňanov Azízovými študentmi. Tí mali Číňanov uniesť z kliniky na akupunktúru, ktorá však bola údajne podľa radikálnych duchovných verejným domom. Azíz bol po súdnom konaní vzatý do väzby.

Vedenia mešity sa následne ujal Azízov brat Abdul Rašíd Ghází, ktorý sa odmietol vzdať, pretože ako uviedol, „nie sme teroristi, prečo by sme teda mali zložiť zbrane?" Ghází poprel, že by bol v mešite ktokoľvek držaný proti svojej vôli. Najskôr žiadal možnosť slobodného odchodu z mešity, neskôr navrhoval pre seba domáce väzenie. Rozsiahla ofenzíva špeciálnych jednotiek začala po 11 hodinách neúspešného vyjednávania medzi radikálmi a tímom vyjednávačov pod vedením Čaudhrího Šudžáta Husajna. Počas útoku Abdul Rašíd Ghází zahynul. Ghází obviňoval vládu z genocídy a z neochoty riešiť krízu. Vojaci vstúpili do mešity z troch strán, pričom ich podporovali obrnené transportéry. Militanti ozbrojení samopalmi, granátmi a raketometmi sa po štyroch hodinách ťažkého boja zabarikádovali v suteréne mešity, na jej prvom poschodí a v minaretoch. Armáda ich z ampliónov varovala, že ak sa nevzdajú, zomrú. Z opevnenej mešity utiekli desiatky detí a žien a v prestávke medzi bojmi sa vzdalo okolo 50 militantov. 

Mušarráf vyhlásil, že v Červenej mešite sa ukrývali samovražední útočníci z militantnej skupiny prepojenej na al-Kájdu. Britský premiér Gordon Brown počas telefonátu ocenil Mušarráfovu úlohu v boji s terorizmom a militantnosťou.

Problémy s mešitou sa začali už v januári, keď jedna zo študentiek prevzala kontrolu nad štátnou detskou knižnicou. V apríli radikálni duchovní vydali fatvu proti ministerke, ktorá sa venovala paraglidingu. Napätie sa vystupňovalo prvý júlový týždeň, keď sa pred mešitou zhromaždili stovky študentov, ktorí po boji s bezpečnostnými jednotkami skandovali: „Džihád, džihád!" Študenti boli vyzbrojení samopalmi, niektorí mali na sebe plynové masky. Podľa médií si zrážky pred mešitou  vyžiadali najmenej 60 mŕtvych.


Protesty a zatýkanie

Pakistanský prezident v sobotu 10. novembra pozastavil platnosť ústavy a zaviedol výnimočný stav len niekoľko dní predtým, ako mal Najvyšší súd rozhodnúť o tom, či jeho zvolenie za hlavu štátu 6. októbra bolo právoplatné. Informovala o tom štátna televízia, pričom dôvod vyhlásenia výnimočného stavu neuviedla. Došlo k nemu po týždňoch rastúceho politického napätia a násilnostiach zo strany islamských radikálov.

Po vyhlásení vynímočného stavu pakistanská polícia vtrhla v skorých ranných hodinách 11. novembra do kancelárií súkromnej televíznej stanice Aaj v Islamabáde s cieľom skonfiškovať vysielacie zariadenia. Mušarráf zaviedol nové obmedzenia pre média, podľa ktorých ho už viac „nesmú očierňovať." Podľa očitých svedkov, polícia vtrhla do kancelárií a pokúsila sa skonfiškovať zariadenia, pričom nemali so sebou žiadne legálne oprávnenie. Neskôr došlo k obnoveniu telefonických liniek, ktoré boli po vyhlásení výnimočných opatrení prerušené. Vysielanie spravodajstva súkromnými televíziami v hlavných mestách zostalo zablokované.

Stovky pakistanských policajtov zasiahli slzným plynom a obuškami proti právnikom, ktorí sa zišli na demonštrácii proti prezidentovi Parvízovi Mušarráfovi aj v iných veľkých mestách.

Najväčšie nepokoje zaznamenali v Láhaure na východe Pakistanu. Napriek policajnému varovaniu pred porušením zákazu demonštrácií sa pred budovou provinčného najvyššieho súdu zhromaždilo asi dvetisíc protestujúcich, ktorí vyzývali Mušarráfa na demisiu. Policajti údajne zbili veľa demonštrantov a podľa svedkov ich asi 250 aj zadržali. „Právnici hádzali kamene na policajtov, čo si vynútilo zásah," uviedol šéf miestnej polície Aftáb Číma.

Demonštrácia bola aj pred budovou provinčného najvyššieho súdu v Karáčí, kde sa odohralo niekoľko konfliktov a polícia zatkla najmenej 100 právnikov. V ďalších mestách bezpečnostné zložky zablokovali súdne budovy a držali niektorých sudcov v „domácom väzení,“ aby predišli protestným akciám. Predseda advokátskej komory v severozápadnom meste Pešavar vyhlásil do celého sveta: „Polícia zadržala stovky právnikov z rôznych častí Pakistanu, ale my sme odhodlaní bojkotovať súdy a pokračovať v demonštráciách, aby sme dali najavo svoj hnev voči Mušarráfovi."

Mušarráf siahol po výnimočných opatreniach aj napriek varovaniu Západu. Podľa jeho slov bola v stávke suverenita krajiny, terorizmus a extrémizmus dosiahli krajnú hranicu. Pakistanský vládny systém paralyzovali zásahy justície, uviedol prezident.

Mušarráf tiež povedal, že Západ nemôže očakávať, alebo žiadať od Pakistanu úroveň demokracie, ktorú západné štáty získali počas stáročí a krajina „potrebuje čas." Generál mal počas prejavu civilný oblek, hovoril pevne a pokojne. „Myslím si, že tento chaos bol spôsobený kvôli osobným záujmom, a aby poškodil Pakistan," povedal prezident a dodal, že Pakistan prechádza vnútornou krízou.

Podľa vládnych informácií od 10. novembra zadržali až 500 opozičných aktivistov a právnikov.

Medzi zatknutými je aj líder opozičnej strany Pakistanská moslimská liga bývalého premiéra Naváza Šarífa Džavíd Hašmí. „Mušarráf si privlastnil nezávislosť súdnictva, keď uväznil najvyššieho sudcu krajiny a zbavil sa ďalších sudcov len preto, aby zachránil svoju vlastnú nelegitímnu vládu," uviedol Hašmí novinárom, keď ho spolu s desiatimi inými spolupracovníkmi polícia odvádzala. Polícia do domáceho väzenia umiestnila aj poprednú postavu opozície a bývalú hráčsku hviezdu kriketu Imrana Chána, ktorému sa však po niekoľkých hodinách podarilo zo svojho domu v Láhaure utiecť. Do domáceho väzenia sa dostala aj aktivistka a predsedníčka Komisie pre ľudské práve v Pakistane Asma Jahangirová, rovnako ako aj odvolaný najvyšší sudca Iftichár Čódhrí. Dvaja opoziční právnici boli zatknutí.

Medzinárodná organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch v súvislosti so situáciou v Pakistane vydala vyhlásenie, v ktorom obvinila Mušarráfa, že „zaviedol vojenské vládnutie" a „spôsobil vybočenie Pakistanu z jeho cesty k demokracii.“ Organizácia vo vyhlásení napadla aj Spojené štáty za to, že podporujú veliteľa armády, ktorý pred ôsmimi rokmi získal moc nekrvavým vojenským prevratom.


Západ žiada obnovenie demokracie

Japonsko považuje Mušarráfovo rozhodnutie za prekážku pre zakotvenie demokracie. „Japonsko pevne dúfa, že Pakistan čoskoro obnoví normálny stav a vráti sa k procesu demokratizácie," uviedlo ministerstvo zahraničných vecí. Austrálsky šéf diplomacie Alexander Downer taktiež vyzval k urýchlenému návratu k ústavnej vláde. Francúzske ministerstvo zahraničia vyjadrilo nádej, že dialóg medzi všetkými pakistanskými silami môže garantovať stabilitu a demokraciu.

Americká ministerka zahraničia Condoleezza Riceová na tlačovej konferencii v Ramalláhu na západnom brehu Jordánu apelovala na prezidenta Parvíza Mušarráfa, aby sa vzdal svojej funkcie šéfa ozbrojených síl Pakistanu a obnovil civilnú vládu a aby v krajine obnovili platnosť ústavy a neodkladali konanie parlamentných volieb.
„Pakistan je našim dôležitým spojencom v boji proti terorizmu," uviedol hovorca Pentagonu Geoff Morrell pred novinármi. Washington je však momentálnou situáciou v krajine hlboko znepokojený. Do krajiny vyslali splnomocneného vyslanca Johna Negroponte. Hovorca ministerstva obrany Sean McCormack sa vyjadril rovnako v zmysle návratu Pakistanu na cestu demokracie, lebo by to bolo „prínosom pre všetkých, ktorí majú záujem na boji proti násilným extrémistom na celom svete.“
V podobnom zmysle sa vyjadrili aj ostatné svetové mocnosti. Bývalá pakistanská premiérka Bénazír Bhuttová vyzvala v sobotu 10. novembra medzinárodné spoločenstvo, aby zvýšilo v tomto smere nátlak na prezidenta. „Želala by som si, aby generál Mušarráf rešpektoval naše zákony. (Ale) extrémisti potrebujú diktatúru a diktatúra potrebuje extrémistov. Navzájom sa potrebujú k prežitiu," povedala Bhuttová. „Verejnosť i ja sme trpko sklamaní," uviedla a prisľúbila spolupracovať s lídrami ostatných politických strán na zvrhnutí „prezidenta – generála.“ Po vyhlásení predošlých výnimočných stavov dochádzalo v Pakistane k obmedzeniu základných občianskych práv.

Aj britské ministerstvo zahraničia vyzvalo na obnovu demokratického procesu v Pakistane a na návrat k ústave. Požadujú, aby sa parlamentné voľby v Pakistane konali podľa pôvodného plánu v januári 2008 a aby sa v krajine obnovil ústavný demokratický proces. Zvažujú sa pritom dopady vyhlásenia výnimočného stavu na rozvojové programy Pakistanu. Zároveň došlo k nevyhnutnému. Po nespočetných debatách na zasadaní krajín Commonwealthu sa 53 členských štátov 22. novembra dohodlo na suspendovaní Pakistanu z organizácie. Stalo sa tak po druhý raz (prvýkrát to bolo v roku 1999, keď sa Mušarráf dostal k moci. Pakistan bol znovu prijatý o päť rokov neskôr). Krajina je teraz vylúčená zo zasadaní a očakáva sa vyjadrenie vlády na novú skutočnosť. Dá sa očakávať, že podobne ako v roku 1999, keď Mušarráf ani nie po roku vyjadril ambíciu opätovne vstúpiť do britského spoločenstva, nebude tomu inak ani teraz. Svedčí o tom aj informácia zo strany samotnej vlády, podľa ktorej už prepustili vyše 3400 ľudí zadržaných a vzatých do väzby počas nepokojov. Preskúmaním svojej pomoci Islamabádu neustále hrozia aj Spojené štáty, od ktorých Pakistan dostáva miliardy dolárov. Po vydaní správy o vylúčení Pakistanu z Commonwealthu, Mahmud Ali Durrání, pakistanský veľvyslanec vo Washingtone, ubezpečil politické kruhy, že krajina sa bude snažiť zrušiť výnimočný stav čo najskôr, ale nie pod zastrašovaním a hrozbou vonkajšej sily. 

Na dianie v Pakistane zareagovala aj Európa. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí je podľa tlačovej správy znepokojené stúpajúcim vnútropolitickým napätím v Pakistane. V správe zároveň vyzýva všetky zainteresované pakistanské politické sily na zdržanlivosť, aby sa zabránilo násiliu a destabilizácii spoločnosti a verí v skoré obnovenie ústavných princípov a demokratizačného procesu v krajine.

Napriek protestom západných štátov, generálny prokurátor Málik Muhammad Kajjúm odmietol vyhlásenia opozície a médií, že Pakistan je teraz pod stanným právom – priamou vojenskou vládou. Konštatoval, že premiér a parlament zostávajú napriek výnimočnému stavu naďalej funkčné: „Civilná vláda bude pokračovať vo svojej funkcii."


Voľby v januári '08?

Opozičný pakistanský politik Imran Chán na adresu prezidenta povedal, že sa vyhlásením výnimočného stavu dopustil velezrady a mali by ho odsúdiť na trest smrti. Chán zároveň vyzval pakistanský ľud, aby sa voči Mušarráfovmu kroku postavil na odpor, a aby neuznal nového  predsedu Najvyššieho súdu, ktorého prezident vymenoval. „Dopustil sa velezrady tým, že zrušil rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré mu zakazujú robiť protiústavné kroky," povedal Chán pre tlačovú agentúru AFP. „Je postihnuteľný trestom smrti."

Zároveň dodal, že vyzýva každého Pakistanca, aby neuznával nového falošného a kolaborantského šéfa Najvyššieho súdu. „Vyzývam ľud, právnikov, občiansku spoločnosť, aby sa postavili na odpor voči Mušarráfovmu kroku. Vyzývam právnikov, aby bojkotovali pojednávania tohto súdu."

Najvyšší súd mal 12. novembra 2007 rozhodnúť o petíciách opozície, ktorá spochybnila legálnosť voľby kvôli tomu, že prezident v rozpore s ústavou zastáva aj post vrchného veliteľa armády. Predsedu najvyššieho súdu Iftikhara Čaudhrího však dva dni pred vydaním rozhodnutia spoločne s ôsmimi ďalšími sudcami odvolali, keď odmietol schváliť dočasný ústavný poriadok vyhlásený prezidentom a nahradili ho sudcom Abdal Hamíd Dogarom, verným Mušarráfovi.

Generálny prokurátor Málik Muhammad Kajjúm bol napokon tým človekom, ktorý 22. novembra 2007 oznámil konečné rozhodnutie Najvyššieho súdu o oprávnenosti prezidentovho nového päťročného mandátu. Teraz už nič nebráni tomu, aby generál zotrval vo funkcii hlavy štátu ďalších päť rokov.

Predstavitelia pakistanského vojenského režimu naďalej ubezpečujú okolitý svet, že parlamentné voľby, ktoré sa očakávajú 9. januára roku 2008 (kandidáti majú byť oficiálne predstavení do konca tohto roka), sa uskutočnia podľa plánu. Západný spojenci držia Mušarráfa pod tlakom, aby sa hlasovanie konalo v januári. Väčšina pozorovateľov predpokladá, že hlavným motívom prezidenta vyhlásiť výnimočný stav bolo zabrániť najvyššiemu súdu, aby vyhlásil za neplatné prezidentské voľby zo 6. októbra, v ktorých Mušarráf zvíťazil. „Ak ide o voľby, myslíme si, že by sa mali uskutočniť podľa plánu," povedal v pondelok pakistanský premiér Šaukat Azíz. Avšak nielen v zahraničí, ale aj na pakistanskej vnútropolitickej scéne panovali od soboty obavy, že voľby by mohli byť odložené aj o niekoľko rokov.

Favoritkou januárových volieb je aj šéfka Pakistanskej ľudovej strany Bénazír Bhuttová, ktorá sa v októbri po ôsmich rokoch vrátila z exilu. Bývalá premiérka konštatuje, že sa zhodne s prezidentom v tom, že kvôli narastajúcim politickým nepokojom a násiliu islamistických vzbúrencov hrozí krajine anarchia, ale diktatúra nie je odpoveďou. V deň návratu Bhuttovej vybuchli v blízkosti jej konvoja nálože, ktoré pripravili o život vyše 120 ľudí.

Cieľom jej cesty bolo rodinné sídlo v dedine Ghari Chuda Bakš v blízkosti južného mesta Lárkána, ktoré sa nachádza asi 430 kilometrov severozápadne od Karáčí. Bhuttová uskutočnila pietnu návštevu hrobky svojho otca Zulfikara Alího Bhutta, prvého pakistanského lídra zvoleného v ľudovom hlasovaní, ktorého pred takmer tromi desaťročiami obesili. V hrobke sú uložené aj pozostatky Bhuttovej dvoch bratov - Šahnawáza, ktorého v roku 1987 otrávili vo Francúzsku, a Murtaza, ktorého zastrelili v roku 1996.

„Dobrí moslimovia nikdy nezaútočia na ženu. Dostanem sa k môjmu ľudu kdekoľvek v Pakistane," povedala v mauzóleu. Bhuttová vyzvala vládu prezidenta Parvíza Mušarráfa, aby odškodnila rodiny obetí bombových výbuchov, pretože išlo o zlyhanie vlády. Jej cestu sprevádzajú rozsiahle bezpečnostné opatrenia.

Bhuttová žila od roku 1999 v exile v Dubaji a v Londýne, aby sa v Pakistane vyhla obvineniam z korupcie, ktoré na základe dohody medzi prezidentom Parvízom Mušarráfom a Bhuttovou v júli 2007 napokon stiahli. 54-ročná Bhuttová, ktorá bola vôbec prvou ženou stojacou na čele moslimskej krajiny, v minulosti opakovane vyvolala nevôľu ortodoxných moslimov svojou kritikou islamistických extrémistov. Do vlasti sa vrátila aj napriek varovaniam polície, že by na pakistanskej pôde mohla byť terčom útoku militantov z al-Kájdy alebo Talibanu. Bhuttová prisľúbila, že sa zúčastní na januárových voľbách s cieľom zaistiť si tretie funkčné obdobie na poste premiérky a obnoviť v Pakistane civilnú vládu.

Po siedmich rokoch v exile v Saudskej Arábii sa vrátil aj „druhý“ bývalý premiér Naváz Šaríf. Podľa vlastných slov bol pripravený čeliť akejkoľvek situácii. Pakistanské úrady uskutočnili pred Šarífovým návratom sériu represívnych opatrení. Okrem iného zatkli okolo 4000 jeho prívržencov a niekoľko predstaviteľov jeho Pakistanskej moslimskej ligy. Šaríf avizoval, že po návrate sa postaví na čelo demokratických síl v Pakistane proti prezidentovi Parvízovi Mušarráfovi. Pred odchodom z Londýna požiadal svojho brata, aby zostal v Británii a riadil stranu Pakistanskej moslimskej ligy odtiaľ pre prípad, že by ho v Pakistane zatkli a deportovali.

Avšak hneď po niekoľkých hodinách Saudská Arábia vyzvala Šarífa, aby Pakistan opustil a zotrval v exile v záujme stability Pakistanu. Následne vyšetrovateľ protikorupčného úradu vydal na expremiéra zatykač v súvislosti s praním špinavých peňazí. Táto aféra sa týkala obchodov okolo istého cukrovaru spred niekoľkých rokov. Zaujímavé pritom je, že o návrate Naváza Šarífa rozhodol pakistanský Najvyšší súd.


Spojenec USA

Mušarráf vládne od októbra 1999, kedy sa dostal k moci vojenským prevratom. Teraz je však v krajine nepopulárny. V septembri ho parlament zvolil za prezidenta, ale konečné slovo mal ešte vyniesť Najvyšší súd. V hre bola sťažnosť Mušarráfových odporcov, ktorí tvrdia, že porušil ústavu, pretože kandidoval na prezidentský úrad ako príslušník armády. Podľa niektorých špekulácií sa zrejme Mušarráf obával, že sudcovia rozhodnú v jeho neprospech.

Pakistan je so 160 miliónmi obyvateľov šiestou najľudnatejšou krajinou sveta a jeho armáda má vo svojom arzenáli jadrové zbrane. Zároveň nedávno úspešne otestoval raketu schopnú takúto zbraň niesť. Strela s názvom Hatf-8 (Ra'ad) je určená pre odpaľovanie zo vzduchu a má dolet 350 kilometrov, uviedla pakistanská armáda v oficiálnom oznámení. O skúške neposkytla žiadne bližšie podrobnosti.

Mušarráf je od útokov na budovy World Trade Centre spojencom USA v boji proti al-Kájde a Talibanu. Z politika, ktorého doma považujú za krutého diktátora sa cez noc stal politik svetového mena vítaný vo Washingtone i v Londýne.

Na boj proti režimu a na zabitie Mušarráfa nedávno v prejave vyzval hlavný predstaviteľ al-Kájdy (Základňa) Usáma bin Ládin. V odvete za júlové boje o Červenú mešitu v Islamabáde, z ktorej pakistanské špeciálne oddiely na Mušarráfov príkaz vypudili militantných islamistov.

Práve od zrážok pri Červenej mešite sú pakistanské bezpečnostné sily v pohraničných oblastiach s Afganistanom vystavené intenzívnym útokom. Zásah proti zástancom tvrdej línie islamu spôsobil, že protalibanské kmene v oblasti prestali dodržiavať mierové dohody s pakistanskou vládou a obnovili svoj nepriateľský postoj sériami útokov na konvoje a kontrolné stanovištia armády.

K bojom dochádza pravidelne v Severnom Waziristane, ktorý je útočiskom protalibanských militantov. Operácie pakistanskej armády v tejto oblasti vedie generálmajor Vahíd Aršád. Prívrženci Talibanu vedú partizánsku vojnu použitím tzv. booby traps, bombami, nastraženými na cestách, kadiaľ prechádzajú vojenské konvoje. Pričom únosy a popravy pakistanských vojakov nie sú ničím výnimočným. Hoci Aršád poprel správy, podľa ktorých militanti 10. novembra zajali 28 vojakov na kontrolnom stanovišti v Severnom Waziristane, medzičasom vieme, že v súčasnosti vzbúrenci zadržiavajú viac ako 240 pakistanských vojakov, ktorých chcú vymeniť za 30 uväznených spolubojovníkov. Šesť dní po údajnom ďalšom únose, troch zajatých vojakov militanti zastrelili a pohrozili ďalšími popravami, ak nebudú splnené ich požiadavky. Útok armády proti protalibanským extrémistom prišiel iba niekoľko hodín po tom, ako blízky spojenec USA prezident Parvíz Mušarráf získal väčšinu hlasov v prezidentských voľbách.

Náboženské hnutie v Pakistane nereprezentuje žiaden jednotný front, pravdepodobne sa nedá ani hovoriť o nejakej koordinovanej organizácii. Islam nepozná hierarchickú štruktúru ako napríklad kresťanstvo. Ide o množstvo menších organizácií združených okolo indivíduí, akými sú klerici, mullovia, združujúci masy okolo mešít, náboženských škôl, reprezentujúcich široké spektrum názorov. Práve kvôli schopnosti masovej mobilizácie veriacich sú faktorom, s ktorým musia počítať nielen pakistanskí politici, ale aj svet.

Aj v tomto prípade vážne narušil rovnováhu útok na Afganistan. Komunity na oboch stranách hranice sú si výrazne blízke a tak sa prihraničné oblasti Pakistanu stávajú prirodzeným úkrytom pre afganských povstalcov. V Pakistane môžu afganské skupiny regrutovať nových členov. Etnickú blízkosť ešte umocňujú náboženské väzby. Keď sa vláda v Islamabáde pokúsila, najmä pod tlakom USA, túto spoluprácu ukončiť, narazila na tvrdý odpor a nepokoje sa presunuli aj do iných častí krajiny.
Podľa slov pakistanského ministerstva zahraničných vecí Muhammad Sadí, vyhlásenie výnimočného stavu v Pakistane je vnútorná záležitosť krajiny. Pakistan podľa neho berie na vedomie záujem medzinárodného spoločenstva, zároveň však vyzýva na pochopenie situácie v krajine, ktorá čelí vážnej hrozbe terorizmu a extrémizmu.
„Chápeme, že mnohí naši priatelia komentovali vyhlásenie výnimočného stavu v krajine, to je však v prvom rade a predovšetkým vnútorná záležitosť Pakistanu," povedal Sadík agentúre AFP.

16. novembra prisahal vernosť Mohammedmian Soomro, novovymenovaný ministerský predseda pakistanskej vlády. „Budem ochraňovať a brániť ústavu Islamskej republiky Pakistanu,“ povedal 57-ročný bývalý bankér, keď skladal prísahu. „Nech nám všemohúci Alah pomáha.“ Mušarráf a Soomro boli počas ceremoniálu v prezidentskom paláci v Islamabáde odetý v čiernych uniformách – sherwani. Ceremoniálu predchádzalo rozpustenie parlamentu presne o polnoci z 15. na 16. novembra (19:00 SEČ) po piatich rokoch vlády. Správu hneď nasledujúci deň ráno potvrdil minister pre parlamentné záležitosti Sher Afgan.

Proti vymenovaniu nového premiéra tzv. dočasnej vlády sa postavila Bénazír Bhuttová, ktorá ceremoniál považuje za „neakceptovateľný.“ Členov súčasnej vlády považuje za diktátorov, s ktorými odmieta vyjednávať. „Našou agendou je agenda demokracie,“ povedala. Zároveň sa postavila proti tomu, aby sa januárové voľby konali pod záštitou terajšej „dočasnej vlády.“ Bhuttová  hneď po príchode do Pakistanu, počas domáceho väzenia v sídle známeho v Láhaure, kde ju za ostantým drôtom a drevenými barikádami asi týždeň „strážila“ armáda, sľúbila, že spraví všetko, čo je v jej silách, aby Mušarráfa zbavila funkcie hlavy štátu. „Chceme vyvolať revolúciu ľudu. Chceme ukončeť diktatúru silou ľudu, tá je silnejšia ako skaly.“ Ešte v júli tohto roku sa  Mušarráf a Bhuttová stretli na tajných rokovaniach. Mali sa dohodnúť na spoločnom vládnutí s Mušarráfom ako prezidentom krajiny a Bhuttovou ako premiérkou. Avšak jej prípadné zvolenie za premiérku v budúcich voľbách bude s istotou čeliť minimálne legislatívnym prekážkam. Parlament by musel pozmeniť tie časti ústavy, podľa ktorých môže byť jedna osoba premiérom najviac dvakrát.

Napokon sa hodinové rokovanie skončilo bez úspechu a Bhuttová definitívne odmietla vstúpiť do vlády spoločne s Mušarráfom. Po jej prepustení na príkaz prezidenta Khusro Pervaiz, minister vnútra provincie Panjábie, pridelil stálu policajnú ochranu. Spolu s ňou prepustili aj Asmu Jahangirovú, predsedkyňu nezávislej komisie Human Rights Watch pre Pakistan a jej reportéra, takisto zadržiavaných v Láhaure.


 „Bez tejto armády Pakistan nemôže existovať.“

28. novembra sa napokon stalo to, čo snáď málo ktorý analytik predpokladal. Na slávnostnom ceremoniáli na hlavnom veliteľstve pakistanskej armády v Rawalpindi, prezident Parvíz Mušarráf odstúpil z pozície najvyššieho veliteľa vojsk. „Ak niekto žil vyše pol storočia s jednou rodinou, rodinou ako je armáda, celkom zjednotený a lojálny... potom odchod býva plný zvláštnych pocitov. No taký je systém života. Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Aj dobré veci sa raz skončia. Všetko je smrteľné,“ povedal vo svojom prejave.

Od začiatku nepokojov bol Mušarráf pod stálym tlakom svojich západných spojencov, aby sa vzdal nosenia uniformy a zotrval vo funkcii prezidenta (do januára 2008) už len ako civilista. Na základňu však prišiel poslednýkrát vo svojej uniforme. Po príchode ho za znenia pakistanskej národnej hymny a recitácií z Koránu privítal jeho nástupca – generál Ashfáq Pervéz Kiání v čele prezidentskej gardy. Mušarráfovu záverečnú reč vysielala naživo Pakistanská národná televízia. „Dávam zbohom armáde po 46 rokoch služby vlasti v uniforme.“ Generál sa stal najvyšším veliteľom vojsk v októbri 1998. „Táto armáda je môj život, moja vášeň. Milujem armádu a tento vzťah bude pokračovať, aj keď už nebudem slúžiť v uniforme.“ Napriek emotívnemu odchodu, keď okolo stojacim novinárom nedokázal popísať svoje pocity, Mušarráf vyznal plnú podporu svojmu nástupcovi. „Je to vynikajúci vojak a môžem so spokojným vedomím prehlásiť, že pod jeho velením, toto vojsko docieli veľké úspechy.“ Generála Kiáního, bývalého šéfa informačnej služby, si vybral za svojho nástupcu v októbri tohto roka. Najväčší nátlak na prezidenta kládli Spojené štáty, znepokojené nad jeho klesajúcou popularitou a množiacimi sa útokmi pro-Talibanských militantov. 

„Som šťastný, že som mohol stáť v pozícii veliteľa najlepšiej armády na svete. Naša armáda je jednotná sila, spasiteľ Pakistanu. A bez tejto armády Pakistan nemôže existovať.“ Vo funkcii civilného prezidenta mu zostávajú všetky náležité práva a povinnosti až (ako je plánované) do ďalších volieb v januári 2008.

Napriek protestom a zatýkaniu bol Mušarráf  legitímne zvolený za prezidenta vo voľbách ľudom. Jeho imidž narušili snahy o zmenu ústavy pre zvýhodnenie vlastného mandátu a totálna fúzia funkcie hlavy štátu a najvyššieho veliteľa vojsk. To, čo sa zdá byť pre súčasné západné demokracie niečím netolerovateľným a absurdným, v Pakistane fungovalo osem rokov. Faktom zostáva, že dôvera armády voči prezidentovi neustále klesá. Môže zato neúspešná a zdĺhavá vojna s paštúnskymi a balučskými náčelníkmi v pohraničných oblastiach a nedôvera voči prezidentovi zo strany vplyvných náboženských vodcov.

Problematická sa javí aj situácia s regionálnymi elitami. Ústredná vláda vykonáva nad okrajovými provinciami Pakistanu pri afgánskej hranici len „tvrdú“ kontrolu, t.j. udržiavaním vojenskej a policajnej posádky a zasahuje v prípade vážneho spochybnenia svojej legitimity. Riadenie „vecí verejných“ prenecháva väčšinou miestnym kmeňovým štruktúram.

Ide predsa o krajinu, kde dominuje moslimské náboženstvo napriek tomu, že sa vláda snaží zachovať laický charakter. A hoci má Islam stále výsadné postavenie a šaríja vplyv na tvorbu zákonov, politická elita sa vždy snažila zabrániť tomu, aby podstatne vzrástla moc klerikálnych kruhov. Ich postoj k vláde osciluje medzi tichou toleranciou a nepriateľskou kritikou.

Po útokoch na budovy World Trade Centre, keď (ako sme spomínali vyššie) sa pakistanská vláda pridala k svetovej koalícii a vyhlásila al-Kájde vojnu, moslimskí vodcovia sa prezidentovi vyhrážali džihádom. Toto spolužitie komplikujú taktiež historické väzby, ktoré existovali a existujú medzi pakistanskými islamistickými skupinami a skupinami v Afganistane, pričom časť tých afganských patrila ešte pred ofenzívou v roku 2004, počas operácie Trvalá sloboda, k hnutiu Taliban. Po dobytí jaskynného komplexu Tora Bora, keď bola zlikvidovaná prevažná časť hnutia (vodcov Usámu bin Ládina a Mohameda Umara nikdy nechytili), sa zbytky Talibanu  pridali ku konglomerátu nazývanému „nový Taliban.“ Mušarráfova vláda sa tak dostala do klieští záujmov – medzi požiadavky hlavného medzinárodného spojenca – USA, a to je hlavne obmedzenie vplyvu islamistov, a ich odpor, podporeného schopnosťou masovej mobilizácie. Pri krajine, ktorá vlastní jadrové zbrane, môže isť o veľmi nebezpečnú situáciu. To všetko napriek tomu, že – ako sa zdá – začína vnútroštátna kríza utíchať. Mušarráfovo vystúpenie z armády nepochybne tomu napomáha. Je však otázne, do akej miery. Odporcovia prezidenta zrejme nenájdu pokoj dovtedy, kým sa do prezidentského kresla nedostane človek verný moslimskému právu a odhodlaný odporovať vonkajšiemu politickému a ekonomickému vplyvu. To už ukážu januárové voľby.

Reklama

 

Marianna Kyselová
Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB
Banská Bystrica

Zdroje:
www.thenews.com.pk
www.jang.com.pk
www.dawn.com
www.paktribune.com
www.geo.tv
www.onlinenewspapers.com/pakistan.htm
www.abyznewslinks.com/pakis.htm
www.radio.gov.pk
www.app.com.pk
www.daily-pakistan-news.com
www.world-newspapers.com/pakistan.html
https://news.bbc.co.uk/
https://edition.cnn.com/

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více