Členstvo Slovenskej republiky v NATO a EÚ výrazne zmenilo jej bezpečnostné postavenie a vytvára kvalitatívne nové predpoklady na realizáciu jej bezpečnostných záujmov. Slovensko sa stalo integrálnou súčasťou euroatlantického bezpečnostného spoločenstva a získalo zmluvne viazané bezpečnostné záruky. Súčasne sa stalo spolugarantom bezpečnosti spojencov. Obhajoba a presadzovanie bezpečnostných záujmov SR v širšom geografickom kontexte sa stáva základným predpokladom jej bezpečnosti a obranyschopnosti.
Základný cieľ svojej obrannej politiky SR realizuje z pozície euroatlantickej orientácie. Členstvo v NATO a EÚ pokladá za rozhodujúcu záruku svojej bezpečnosti a obranyschopnosti. Stotožňuje sa so základnými cieľmi a úlohami, ktoré vyplývajú zo Strategickej koncepcie NATO a Európskej bezpečnostnej stratégie.
Slovenská republika bude presadzovať, aby Severoatlantická aliancia aj naďalej zostala vierohodným garantom obrany svojich členov a účinným nástrojom medzinárodného krízového manažmentu na základe politicko-vojenského dialógu a koordinácie medzi jej členskými štátmi aj partnermi.
Vstup Slovenska do NATO a EÚ nebol impulzom pre posun ťažiska vojenskej diplomacie. Ešte počas prípravy pre vstup do týchto štruktúr, sa SR v praxi de facto správalo ako spojenec členských štátov. Hoci sme museli na prijatie za člena čakať o päť rokov dlhšie ako naši susedia Česká republika, Poľsko a Maďarsko.
Členstvo v NATO v oblasti vojenskej diplomacie znamená predovšetkým zvýšenie jej váhy a významu voči našim spojencom. Pokračujeme v kultivovaní spolupráce a vzťahov s cieľom vytvárania väčšej vzájomnej dôvery a konzistentnosti politických stanovísk a rozhodnutí. Slovenská republika je od svojho vstupu do NATO rovnako zodpovedná za rozhodnutia aliancie ako ktorýkoľvek iný spojenec. Treba však zároveň povedať, že aj vojenská diplomacia bude musieť čo najrýchlejšie reflektovať celkový trend v tejto oblasti – posun od bilaterálnej k multilaterálnej diplomacii. Jednou z prvých výziev je posilnenie koncepčných a analytických kapacít SEOPMV (Sekcia obrannej politiky a medzinárodných vzťahov) a rozšírenie tzv. bezpečnostno-politickej komunity. Je to komunita expertov z ústredných orgánov štátnej správy a odborníkov z akademických kruhov v oblasti vojenskej diplomacie. Hlavnou úlohou MO SR je vytvoriť organizačné a personálne podmienky na lepšie a aktívnejšie fungovanie SEOPMV, ktorej koncepčná úloha pri formovaní obrannej politiky štátu je rozhodujúca.
V súvislosti s naším vstupom do NATO a EÚ chce Slovenská republika prispieť k novelizácii niektorých koncepčných materiálov v súvislosti so svojimi záujmami, záväzkami a ambíciami. Ide predovšetkým o bezpečnostnú stratégiu, ako aj obrannú stratégiu SR, vytvorenie uceleného systému krízového manažmentu na národnej úrovni v rámci bezpečnostného systému SR a novelizáciu legislatívnych noriem v rozsahu potrebnom pre efektívne a plnohodnotné zaručenie bezpečnosti a fungovania štátu na národnej a medzinárodnej úrovni.
Je potrebné harmonizovať aj proces hodnotenia obrany. Na základe schválených dokumentov Nový systém hodnotenia obrany a Metodika spracovania komplexného hodnotenia obrany SR bol začatý proces komplexného hodnotenia obrany (KoHo). Jeho výstupným dokumentom je Komplexné hodnotenie obrany. Tento dokument má ambíciu integrovať relevantné informácie z množstva doteraz spracovaných dokumentov, obsahovať hodnotené oblasti plne kompatibilné s oblasťami hodnotenia podľa NATO a zahŕňať aj národný rozmer hodnotenia oblastí obrany štátu nepožadovaných zo strany NATO. Bol efektívne využitý pri vypracovaní Smernice pre obrannú politiku SR a Správy o bezpečnosti SR.
Systém OP NATO vykonávaný v štvorročnom plánovacom cykle poskytuje výhodnejšie podmienky na vykonanie reforiem a transformačných procesov prebiehajúcich v členských štátoch NATO (vypracovanie východísk vzhľadom na meniace sa bezpečnostné prostredie, hodnotenie obrany a plánovanie rozmiestnenia síl). Rozhodujúcim je prehodnocovanie požiadaviek na obranu (Defense Requirement Review – DRR). Prostredníctvom DRR strategickí velitelia (Strategic commanders) Aliancie definujú operačné požiadavky, známe ako minimálne vojenské požiadavky (Minimum Military Requirements – MMR) potrebné na splnenie ambícií NATO. MMR sú postupne upravené a následne predložené členským štátom na plnenie (Force Proposals – FP). Po rokovaní expertov NATO a členských štátov sú FP transformované na Force Goals – FG. Tie sa po schválení stávajú pre členov Aliancie záväznými a na obdobie prvých dvoch rokov nemennými.
Hodnotenie obrany (Defence Review – DR) sa vykonáva cyklicky každý nepárny rok. V praxi je jedným z hlavných prvkov NATO, ktorý plní funkciu spätnej väzby v samotnom systéme OP NATO. Tento proces predstavuje objektívne kolektívne a individuálne posudzovanie a hodnotenie síl, spôsobilosti a finančných plánov jednotlivých členských štátov za obdobie od vykonania posledného hodnotenia a na budúcich desať rokov. Proces za završuje schválením záverečnej hodnotiacej správy Aliancie ministrami obrany členských štátov. DR sa vykonáva v dvojročnej perióde a odpovedá na dva základné aspekty:
1. Aký stupeň dosiahla hodnotená členská krajina v plánovaní a plnení záväzkov voči Aliancii v porovnaní s požiadavkami Aliancie;
2. Akú úroveň dosiahli spoločne vojenské sily a spôsobilosti pre plnenie úloh Aliancie v súlade s platnou Politickou smernicou;
4.2 Vojenské misie na Slovensku
Rozlišujeme pojmy vojenská misia v historickom zmysle slova a mierové misie, ktoré poznáme dnes – vykonávaných pod záštitou OSN, Organizácie bezpečnosti a spolupráce v Európe (ďalej OBSE), NATO a EU. V historickej retrospektíve chcem vyzdvihnúť vojenské misie, ktoré pôsobili na Slovensku po rozpade Rakúsko-Uhorska a sprevádzali vznik nezávislého Československa. Znamenali významnú pomoc mocností pri vytváraní samostatných vojenských štruktúr. Zároveň predstavovali aj signál politického významu, aký prikladali Československu štáty, ktoré tieto misie vysielali. Napríklad francúzska misia de facto pomáhala vytvárať štruktúru vlastných ozbrojených síl Československa a nadväzovala na dobré vzájomné vzťahy z obdobia prvej svetovej vojny. Historickým vývojom sa postupne menil charakter aj poslanie ozbrojených síl. Súvisí to predovšetkým s tým, že dnes pred nami stoja rozdielne výzvy.
Dnes je vojenská prítomnosť zahraničných armád na našom území na dvoch úrovniach. Prvou je klasická vojenská diplomacia, čiže vojenskí diplomati akreditovaní na Slovensku. Je to osobitná oblasť diplomacie, ktorá je súčasťou zahraničnej politiky každého štátu. Úlohou vojenských diplomatov je nielen udržiavať úzke kontakty s obrannými a vojenskými orgánmi v hostiteľskom štáte, ale aj prezentovať a reprezentovať svoje ozbrojené sily v tomto štáte. Ďalej však aj získavať legitímnym spôsobom, obvyklým v politickej praxi, informácie, následne ich analyzovať a vyhodnocovať, prípadne dávať odporúčania svojím vlastným krajinám.
Okrem tejto dimenzie vojenskej diplomacie sú na našom území prítomní aj príslušníci iných ozbrojených síl z rôznych štátov. V súčasnosti máme na Slovensku niekoľko poradcov z viacerých krajín, najmä členských krajín NATO. Sú to však skôr jednotlivci než misie. Keď totiž hovoríme o vojenskej misii v klasickom historickom zmysle slova, je zrejmé, že ide o viac než jedného človeka. Z tohto pohľadu ide teda skôr o individuálnu pomoc jednotlivých členských štátov Severoatlantickej aliancie Slovensku. Poslanie vojenských pridelencov sa v niečom podobá na prvé historické misie u nás. S tým súvisia a stoja pred nami dve zásadné úlohy. Prvá je vysporiadať sa s rozdelením armády tak, aby to čo Slovensko získalo, bolo plne funkčné. Druhou výzvou je transformácia na úplne nové podmienky spoločenských a politických vzťahov, ako aj na podmienky zahraničnopolitického vývoja bezpečnosti. Z tohto pohľadu zohrávajú poradcovia na Slovensku kľúčovú úlohu. Sú odbornými poradcami, ktorí spolu s našimi odborníkmi pomáhajú kryštalizovať a formovať naše vlastné riešenia pre budúcnosť.
Je známe príslovie „tým, ktorí sa nepoučia z histórie, je súdené, aby ju opakovali.“ Preto sa či už cez OSN alebo iné bezpečnostné inštitúcie snažia riešiť konflikt v jeho zárodku, kým nenadobudne vážnejšie rozmery. Z tohto pohľadu sú novým prvkom práve mierové misie.
Účasť Slovenska v mierových misiách je výrazom našej zrelosti. Slovensko sa vďaka nim zaraďuje medzi štáty, ktoré sú schopné niesť globálnu zodpovednosť za bezpečnosť vo svete a jej vývoj a zároveň k nej prispievať. Nemôžeme len pasívne komentovať vývoj, ale aktívne sa podieľať na riešení konfliktov. Ak porovnáme ukazovatele Slovenska z hľadiska počtu obyvateľov či HDP s počtom vojakov, ktorých vysielame do mierových misií, možno konštatovať, že Slovensko je významným svetovým prispievateľom. Kým v roku 1998 v mierových misiách pôsobilo 58 príslušníkov Armády SR, v súčasnosti je to už takmer 700 slovenských vojakov v 12 krajinách Európy, Ázie a Afriky. A to nás zaraďuje do hlavného prúdu svetovej politiky.
Vo vzťahu k NATO prevládajú názory, že Slovensko je malým štátom, ktorý v aliancii nedokáže presadiť svoj názor. Podľa môjho názoru to nie je pravda. Malé národy v NATO aj vo vojenských misiách dokážu hrať veľkú úlohu, ak sú dostatočne aktívne. Za všetky uvediem príklad Dánska, rozlohou menšieho ako Slovenská republika, ktoré výrazným spôsobom dokáže definovať svoje bezpečnostné výzvy a rovnako k nim dokáže aktívne prispievať. Vysoko disproporčne k počtu svojich obyvateľov teda ovplyvňuje globálne bezpečnostné dianie vo svete. Z tohoto hľadiska Slovensko, ak bude mať podobnú možnosť a ambíciu, nemusí zostať zabudnutým kútom sveta.
História nám ukazuje, že vojny sú vedené medzi štátmi, ktoré uzatvorili medzi sebou všetky komunikačné linky, medzi štátmi bez akejkoľvek vojenskej spolupráce. Je preto dôležité vytvárať úzke kontakty medzi armádami, budovať vzájomnú dôveru a bezpečnosť. Názor, že vykonávanie zahraničnej politiky resp. diplomacie je výlučne výsadou diplomatov a použitie sily výsadou armády, je nezmyselný. Je potrebné, aby sa na vojenskú diplomaciu hľadelo nie ako na prostriedok zastrašovania, ako tomu nepochybne bolo v nedávnej minulosti, ale ako na primárny prostriedok utvárania mierových aktivít podporujúcich zahraničnú a vnútornú politiku s cieľom utvárania a udržiavania mieru, vzájomnej dôvery, rozvoja spolupráce a zvyšovania stability v jednotlivých regiónoch sveta. Významným krokom pre dosiahnutie spomenutých cieľov bol napríklad v USA sformovaný Integrovaný obranný výbor (Integrated Defence Staff, IDS) v spolupráci s Ministerstvom obrany a Ministerstvom zahraničných vecí.
V Slovenskej republike sa v rámci transformácie vojenskej diplomacie v súčasnosti vytvára Slovenský inštitút vojenskej diplomacie ako oddelenie Ministerstva obrany. Osobne dúfam, že táto skutočnosť vyšle našim spojencom v regionálnych či nadnárodných organizáciách, v ktorých je SR členom, priaznivý signál. Signál, že napriek politickému a vojenskému systému, ktorý bol na vyše štyridsať rokov zmrazený pod doktrínou režimu krajín socialistickej sústavy, je štát schopný čeliť novodobým výzvam v oblasti bezpečnostnej politiky, obrany a diplomacie a má k dispozícii think-tank na medzinárodnej úrovni.
Štát má zastúpenie rezortu MO pri stálej delegácii pri NATO. Predstavuje ho sekcia obrany MO a Úrad národného vojenského predstaviteľa (ďalej UNVP) v Bruseli, ÚNVP pri hlavnom spojeneckom veliteľstve síl v Európe v Monse a Národný styčný predstaviteľ pri Spojenom veliteľstve pre transformáciu v Norfolku.
Predstaviteľ v Bruseli reprezentuje náčelníka Generálneho štábu OSSR vo Vojenskom výbore NATO a pri EU, zúčastňuje sa prípravy a tvorby národného stanoviska k politickým požiadavkám Severoatlantickej rady a Vojenského výboru NATO resp. k požiadavkám EU.
Predstaviteľ v Monse je zástupcom orgánu náčelníka Generálneho štábu OSSR pri strategickom veliteľstve NATO v Európe (SHAPE/ACO) na realizovanie vojenskej politiky vo vojenskej odbornej oblasti a koordinovanie požiadavkov vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe pre vojenské sily so spôsobilosťami a možnosťami, ktorými OSSR disponujú, súčasne riadi činnosť národných styčných predstaviteľov pri podriadených veliteľstvách.
Národný vojenský predstaviteľ (NAR, NMR) plní dve rozhodujúce úlohy: reprezentuje Národný generálny štáb OSSR v procese plánovania a vytvárania vojenských síl pre plnenie operácií NATO a podieľa sa na procese vypracovania balíkov spôsobilostí a cieľov vojenských síl.
Napriek problémom, ktoré sa vyskytli pri písaní tejto bakalárskej práce, sa mi snáď podarilo naplniť jej tematiku a rozšíriť všeobecné poznatky o vojenskej diplomacii. Diplomacia je rozsiahly pojem a stelesňuje rôzne aspekty chápania tohto pojmu.
Gunboat diplomacy, mierová vojenská diplomacia či manažment konfliktu sa opierajú o teoretické poznatky expertov v tejto oblasti. No zároveň ide o konkrétnu činnosť ľudí v okamihoch, ktoré patria do histórie. Predstavujú dostupnú silu štátu pre obranu jeho politických záujmov, naplnenie jeho záväzkov a dosiahnutie úrovne národných ambícií.
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.
Zjistit více