Okupácia Normanských ostrovov aneb Neznáma časť britských dejín

Autor: Ivan Halás / Haspeklo 🕔︎︎ 👁︎ 34.917

Súostrovie Normanských ostrovov tvorí zoskupenie menších ostrovčekov, z ktorých tie najväčšie sú Alderney (7,8 km2), Guernsey (78 km2), Jersey (116,2 km2), Sark (5,5 km2) a Herm (1,29 km2). Ležia približne 50 km západne od francúzskeho polostrova Cotentin. Vzhľadom na polohu ostrovov, je väčšina obyvateľstva francúzskeho pôvodu. Ostrovy jednotlivo ani spoločne nemajú zastúpenie v britskom parlamente. Každý z ostrovov má vlastnú samosprávu, na čele stojí guvernér. Hlavným ekonomickým a vývozným faktorom bol v dobe pred začatím 2. svetovej vojny rybolov a tiež pestovanie zeleniny. Vývoz rýb a zeleniny bol hlavným zdrojom príjmov, časť tvoril tiež turistický ruch. Ostrovy lákali turistov ešte aj v čase, keď už bola veľká Británia a Francúzsko vo vojne s Nemeckom. Súostrovie trocha prehnane označovali za snáď najbezpečnejšie miesto v Európe, vzhľadom na polohu ostrovov v kanáli La Manche, dostatočnú vzdialenosť od nemeckých bombardérov a tiež prítomnosťou francúzskej „nepreniknuteľnej“ Maginotovej obrannej línie.

Reklama

Aj po tom, ako Nemecko napadlo 10. mája 1940 Holandsko, Belgicko a Francúzsko, sa venovali miestne noviny zväčša ostrovným udalostiam a ani celkový život ostrovanov sa nezmenil. Lenže po zrútení francúzskej obrany a obkľúčení anglických vojsk už nebolo ohrozené len Francúzsko, ale tiež Veľká Británia. Časti obkľúčených vojsk sa podarilo z prístavu Dunkerque evakuovať, aby mohli čeliť prípadnej nemeckej invázii do Anglicka. Na obranu Normanských ostrovov nemali Briti zdroje a tak britská vláda uznala súostrovie za otvorené miesta, ktoré nehodlá vojensky brániť. Táto skutočnosť však zrejme nebola oficiálne ohlásená, lebo nemecké letectvo podniklo na ostrovy letecké útoky. Mohlo však tiež ísť o odvetu, keďže z ostrovov podniklo RAF nálet na Miláno. Pri prieskumných letoch boli v prístavoch objavené dlhé kolóny automobilov, ktoré považovali Nemci za vojenské konvoje. V skutočnosti však šlo iba o kolóny automobilov naložených zeleninou a rybami, určenými na export do Anglicka.  A tak bol poobede 28. júna 1940 podniknutý nálet skupinkou šiestich bombardérov Heinkel He 111 na prístavy St. Helier a La Rocque na ostrove Jersey. Na prístav St. Peter Port na Guernsey bol tiež podniknutý nálet. Výsledkom bombardovania bolo takmer 50 mŕtvych ľudí (zväčša šoférov automobilov) a mnoho zranených. Nasledujúci deň boli na ostrovy zhodené letáky vyzývajúce ku kapitulácii ostrovov. Guvernéri ostrovov kapituláciu potvrdili a k Nemcom tiež dorazilo britské vyhlásenie o demilitarizácii Normanských ostrovov. Dva dni po nálete (1. júna 1940) tak na ostrove Guernsey pristáli nemecké dopravné lietadlá, čím sa začala takmer päťročná okupácia tohto ostrova. Ostrov Jersey bol obsadený v ten istý deň vojakmi Hauptmana Gusseka, ostatné ostrovy v priebehu nasledujúceho dňa.

Ostrovy však boli po nemeckom príchode už z časti evakuované britskou vládou. Mnoho ľudí však odmietlo opustiť svoje domovy a mnohí zostali aj napriek hrozným správam o chovaní nemeckých vojakov. Na ostrove Alderney zostal necelý tucet obyvateľov.

Keďže boli ostrovy obsadené krátko pred začiatkom Bitky o Britániu, využila nemecká propaganda tento fakt, ako dôkaz nasledujúcej porážky Británie. Avšak účinok na morálku britského obyvateľstva bol slabý, keďže Normanské ostrovy boli temer úplne neznáme. V mnohých prameňoch bolo uvádzané aj obsadenie ostrova Wight, ležiaceho južne od brehov Británie. Tento ostrov však nebol v skutočnosti nikdy okupovaný. V anglickej tlači bolo obsadeniu Normanských ostrovov venované len minimum miesta, keďže v Európe sa odohrávali udalosti, ktoré samotnú okupáciu zatienili. Na oblohe sa totiž pomaly rozhárali stále väčšie vzdušné boje, ktoré rozhodovali o osude celého Anglicka. Piloti RAF však dokázali, že akékoľvek plány na inváziu od Anglicka, zostali len na papieri. Keďže bolo jasné, že Briti sa nepoddajú a budú bojovať ďalej, začal nemecký Wehrmacht upevňovať svoje pozície vo Francúzsku. Vojenská posádka Normanských ostrovov bola postupne posilovaná. Keď neskôr Hitler rozhodol o vybudovaní Atlantického valu, boli všetci práceschopní obyvatelia prinútení pracovať na opevnení ostrovov. Boli tu vybudované mohutné betónové bunkre, delostrelecké postavenia, guľometné hniezda. Zo súostrovia sa stala Hitlerova „nepotopiteľná bojová loď“. Neustále boli tiež doplňované vojská, takže nakoniec bola na ostrovoch rozmiestnená celá 319. pešia divízia s 21 000 vojakmi, neskôr reorganizovaná na granátnickú. Tiež tu bol letecký personál, námorníci, tankisti, delostrelci, protilietadlové jednotky, ale napr. aj vojaci Ruskej oslobodeneckej armády...

Celkom „priateľské“ vzťahy medzi ostrovanmi a okupantmi sa zhoršili po vydaní Hitlerovho rozkazu o deportácii všetkých obyvateľov s anglickým občianstvom do nemeckých internačných táborov. Bola to nemecká reakcia na podobný krok Britov s nemeckými občanmi v Iráne. Celkovo bolo z ostrova deportovaných cez 2 000 obyvateľov. Na ostrove Alderney vznikol tiež pracovný tábor, zväčša pre vojnových zajatcov. Napriek tomu, že na území ostrovov nemohli kvôli príliš malej rozlohe pôsobiť žiadne odbojové hnutia, objavili sa aj tu ľudia, ktorí sa starali o prenasledovaných ľudí. Lekár Albert Bedane skrýval vo svojom dome, kde mal ordináciu, jednu židovskú ženu a tiež ruského zajata, ktorí ušli z tábora. Posmrtne bol Albert Bedane vyznamenaný Izraelskou vládou ocenením Spravodlivý medzi národmi. Rovnako tu však boli ľudia, ktorí sa pridali k Nemcom, prípadne im pomáhali. Títo ľudia neboli britskou vládou nijako potrestaní, ich najväčším trestom bolo opovrhovanie ich spoluobčanmi. Na ich čiastočnú obhajobu však treba povedať, že po začatí spojeneckej invázie do Normandie - 6. júna 1944, sa zásobovacia situácia na ostrove veľmi zhoršila. Po obsadení všetkých okolitých francúzskych prístavov boli nemeckí vojaci a ostrovania odkázaní len na uskladnené zásoby. Situácia bola tak závažná, že nemecká strana musela prostredníctvom  švajčiarskej vlády požiadať Červený kríž o dodávku potravín. Zásobovanie ostrovov vykonávala švédska dopravná loď Vega, ktorá dopravila ku koncu roka zásoby na Guernsey a následne na ostatné ostrovy. Nemeckým vojakom to však nijak neuľahčilo situáciu, keďže všetky dodávky boli určené výhradne pre civilné obyvateľstvo. Tak sa na Normanských ostrovoch zopakovala situácia, zo Stalingradu, keď boli vojaci nútení zjesť svoje ťažné kone, prípadne psov.

Spojenci napriek tomu, že neustále postupovali do vnútrozemia neplánovali ostrovy obsadiť. Prípadná invázia by zbytočne zaťažila zásobovacie cesty, ktoré boli po invázii veľmi preťažené, bolo by treba z fronty stiahnuť vojakov, ale hlavne útok proti tak dobre opevnenému cieľu by znamenal veliké straty vojakov, ktorí už vtedy umierali pri ceste do vnútrozemia. Radšej sa rozhodli ostrovy ignorovať a Nemcov prinútiť ku kapitulácii. To však neznamená, že sa v okolí prípadne priamo nad ostrovmi nebojovalo. Práve naopak na nemecké vojnové lode, rýchle delové člny a dopravné lode, boli podnikané mnohé útoky, zväčša leteckými jednotkami. Tých sa zúčastnili aj mnohí čs. piloti slúžiaci v československom stíhacom wingu (310., 312. a 313. stíhacia peruť), prípadne v iných britských perutiach. Neďaleko ostrova Guersney našiel svoju smrť F/O (Flying Officer- nadporučík) Jaroslav Novák (*1915), slúžiaci u 312. čs. perute. Dňa 14.5.1943 sa zúčastnil so svojou 312. a 313. peruťou operácie Fighter Roadstead (útoky stíhacích lietadiel, na námorné ciele v prístavoch aj na mori). Pri útoku na lode v prístave St. Peter Port na ostrove Guernsey, bol jeho Spitfire Mk.VB so sériovým číslom EP539 (označenie lietadla DU-C) zasiahnutý protilietadlovou paľbou. Pri pokuse o núdzové pristátie na hladine južne od ostrova však zahynul. Priamo na ostrovoch tiež priamo slúžili čechoslováci, ktorí sa po Mníchovskej dohode stali nemeckými občanmi a museli narukovať do armády.

Reklama

Nemecká okupácia sa však s poslednými vojnovými dňami blížila ku koncu. Po bezpodmienečnej kapitulácii nemeckých vojsk bolo jasné, že nemecká posádka ostrovov musí tiež kapitulovať. 8. mája 1945, štyri míle od ostrova Guernsey podpísal veliteľ Normanských ostrovov, viceadmiral Hüffmeier, na torpédoborci HMS Bulldog bezpodmienečnú kapituláciu celej nemeckej posádky. Celá námorná akcia niesla názov Nest-Egg. Dňa 9. mája bol obsadený ostrov Guernsey. Ostatné ostrovy boli oslobodené v nasledujúcich dňoch. Ich oslobodeniu venovali britské médiá, opäť minimum miesta.

Tak ako táto okupácia začala, tak aj skončila - za temer úplnej nevedomosti okolitého sveta.

Operácie, ktoré vykonávali československý piloti nad okupovaným územím
Dátum Názov operácie Cieľ misie Zúčastnené čs. perute
20.6.1942 Roadstead 21 sprievod 4 hurricanov na lode pri ostrove Alderney 310.
31.8.1942 Roadstead  32 sprievod 3 whirlwindow na lode pri ostrove Jersey 312., 313.
10.9.1942 Roadstead 34 krytie ústupu 4 whirliwindow z útoku na lode pri ostrove Jersey 310., 312.
13.4.1943 Roadstead 56 sprievod 6 whirlwindow na lode pri ostrove Guernsey 310., 313.
14.5.1943 Fight. Roadstead 2 útok na lode v prístave St. Peter Port na ostrove Guernsey 312.313.
12.5.1945   313. peruť hliadkovala nad ostrovom Jersey počas vyloďovania sa spojeneckých vojsk

Poslednú úlohu nad Normanskými ostrovmi a tiež poslednú v rámci RAF, podnikli čs. piloti 7. júna 1945. Sprevádzali dve lietadlá Douglas C-47 Dakota, ktoré mali na palube britského krála Jiřího VI. so svojou manželkou, na ich ceste späť do Anglicka. Navštívili Normanské ostrovy, ktoré sa po 4 rokoch opäť vrátili do anglického vlastníctva.

Fotogaléria

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více