Junkers Ju 87 Stuka

Autor: Martin Tomeš / Capssman 🕔︎︎ 👁︎ 43.807
Niektoré lietadlá majú svoje zvláštne miesto v histórií lietadiel a také má aj strmhlavý bombardér Junkers Ju 87 Stuka. Keď sa začala Druhá svetová vojna, bol tento bombardér veľmi úspešný, ale v polovici vojny bol už zastaralý. Dodnes predstavuje symbol nacistického teroru v časoch Druhej svetovej vojny. Tento článok popisuje vlastnosti a históriu Stuky tak ako aj jej predchodcu strmhlavého bombardovacieho dvojplošníka Henschel Hs 123.
 
1. Prológ:  HENSCHEL Hs 123
 
Na začiatku 30. rokov po nástupe Adolfa Hitlera začalo Nemecko zbrojiť od začiatku. Jedno z lietadiel, ktoré nacisti žiadali, bolo aj Sturz Kampf Flugzeug. Nemecké Ministerstvo letectva (Reichs Luft Ministerium / RLM) vydalo v roku 1934 dve nariadenia, 1. požadovalo konzervatívne riešenie tak rýchlo ako bolo možné. Druhé požadovalo moderný strmhlavý bombardér, ktorý potreboval ešte dlhý vývoj.
Firmy Henschel A Fiesler začali budovať strmhlavý bombardér podľa prvej požiadavky, ktorá bola špecifikovaná ako jednosedadlový strmhlavý bombardovací dvojplošník. Prvý prototyp Henschel Hs 123 V1, kde V znamená Versuchs (experimentálny) uskutočnil svoj prvý vzlet na jar roku 1935. 8. mája 1935 eso Prvej svetovej vojny. Prvý predvádzací let uskutočnil generál Ernest Udet,. Fiesler Fi 98 vzlietol v rovnakom čase ako Hs 123, ale projekt bol čoskoro zastavený a pokračovalo sa iba vo vývoji lietadla firmy Henschel.

Hs 123 bol prevažne kovovej konštrukcie, mimo krídel, smerovky a výškových krídelok, ktoré boli potiahnuté látkou. Lietadlo malo otvorený pilotný priestor a spodné krídla rozpätím väčšie ako vrchné. Hs 123 V1 bolo poháňané 9 valcovým vzduchom chladeným radiálnym motorom BMW 123A, ktorý poskytoval výkon 485 kW (650HP).

Hs 123 V1 nasledovali ďalšie 2 prototypy Hs 123 V2 a Hs 123 V3. Hs 123 V2 mal modernizovaný motorový kryt a Hs 123 V3 mal trojlistovú vrtuľu s nastaviteľnými listami, kým prvé dva prototypy mali dvojlistovú vrtuľu Hamilton Standard. Všetky prototypy boli dovybavené guľometom. Behom skúšok strmhlavých náletov sa ukázala priveľká záťaž na stroj, pričom dva s troch strojov boli zničené, keď sa im utrhlo vrchné krídlo. Ako výsledok bol postavený štvrtý stroj Hs-123 V4 zo silnejšími krídlami, ktorý vzlietol v lete 1935.

Ďalšie testy už neukázali vady a prvý sériový model Hs 123 A-1 bol doručený Luftwaffe v lete 1936. Hs 123 A-1 mal vylepšený motor BMW 123Dc, ktorý mal výkon 545 kW (730 HP) pri vzlete, dvojicu guľometov MG 17 kalibru 7.92mm umiestnenú vo vrchnej časti krytu motora strieľajúcu cez vrtuľu pomocou synchronyzátorov a 250kg bombu umiestnenú v strede trupu umiestenú tak, aby pri strmhlavých náletoch nemohla trafiť vrtuľu. Hs 123 mohol niesť aj štyri 50kg bomby umiestnené na koľajničkách pod krídlami.
 

Henschel Hs 123 A
 
Nosná plocha 24.85 m2
Rozpätie krídel 10.50 m
Dĺžka 8.66 m
Výška 3.76 m
Hmotnosť prázdneho stroja 1 420 kg
Bežná vzletová hmotnosť 2 175 kg
Max. vzletová hmotnosť 2 350 kg
Max. rýchlosť 290 km/h
Dostup 4 100 m
Dolet 750 km

Päť Hs 123 A-1 bolo poslaných do Španielska v roku 1937 aby lietali v nemeckej Kondor Legie dobrovoľníkov, ktorí podporovali nacionalistov v občianskej vojne. Lietadlo plnilo úlohy na podporu pozemných síl, málokedy uskutočňovali strmhlavé nálety. Španieli objednali ďalších 11 Hs 123 A-1 a stali sa tak jedinou krajinou mimo Nemecka, ktoré tieto lietadlá používala. Španieli ich volali „Angelito“.
Spolu bolo postavených 604 Hs 123 A-1. Lietadlo bolo v prvých rokoch vojny na Balkáne, vo Francúzsku, Poľsku a Rusku nasadzované ako podporné lietadlo. Ukázalo sa ako veľmi kvalitné a dokázalo operovať za najhorších podmienok.

Hs 123 sa ukázalo ako veľmi účinné proti nepriateľskej živej sile. Útočilo 2 bombami, ktoré boli naplnené 92 kusmi 2kg trieštivými bombami SD-2. Piloti sa postupne naučili dostať motor do takých otáčok, aby vydával zvuk ako guľomet a tým vyvolával paniku. Hs 123 mohol niesť aj tradičnejší náklad štyroch SC-50 bômb, ktoré boli zavesené pod krídlami. Tiež sa pod ne dali upevniť 2 kanóny MG-FF ráže 20 mm. Pozícia pod trupom bola väčšinou rezervovaná pre vonkajšiu palivovú nádrž.

Dva prototypy vylepšenej Hs-123 boli postavené v roku 1938. Hs 123 V5 bol prototyp série Hs 123 B. Mal výkonnejší motor BMW 132K s výkonom 716 kW (960 HP) a predĺžený kryt motora. Hs 123 V6  bol  prototyp  projektovanej  série Hs 123 C. V6 bola projektovaná pre podporu pozemných vojsk. Mala motor BMW 132K a naviac pancierovanie, uzatvárateľný pilotný priestor a pod každým krídlom guľomet. Lietadlá Hs 123 slúžili do roku 1944, keď boli pre nedostatok dielov a zastaranosť vyradené. Vylepšené verzie B a C sa nikdy nedostali do sériovej výroby. Nie je známe, či sa nejaká Hs 123 zachovala dodnes.

2. Pôvod Stuky

Ako bolo spomínané, Hs 123 bolo len krátkodobé riešenie, ktoré sa stalo úspešnejším ako sa očakávalo. Ako dlhodobé riešenie RLM vydalo v Januári 1935 špecifikáciu lietadla. Na návrhu začalo pracovať Arado, Ha, Heinkel a Junkers. Arado a Ha však odstúpili od vývoja strmhlavého bombardéra a vo vývoji tak pokračovali iba firmy Junkers so strojom Ju 87 a Heinkel so svojím He 118. Heinkel He 118 však sklamal pri testoch Luftwaffe v Reichline a vývoj bol ukončený.

Ju 87 sa stalo asi najznámejším útočným lietadlom Luftwaffe v Druhej svetovej vojne. Aj keď sa skratkou Stuka označovali všetky strmhlavé bombardéry, táto skratka sa prakticky stala exkluzívnym vlastníctvom Junkersu Ju 87.

Prvý prototyp Ju 87 V1 vzlietol na jar roku 1934. Lietadlo navrhol tím pod vedením Hermanna Pohlmanna. Profesor Hugo Junkers, zakladateľ firmy, bol v máji 1933 odstránený zo spoločnosti pre jeho antifašistické názory. Nad spoločnosťou prevzala kontrolu vláda a Hugo Junkers bol poslaný na dôchodok do Bavorska, kde 3. februára 1935 zomrel.

Ju 87 V1 malo motor chladený vodou, vysoko umiestnené miesto pre pilota a naopak sediaceho strelca / radistu, dvojitý chvost a pevný podvozok. Vzhľadom na to, že nemecký priemysel nebol schopný dodať potrebný motor včas, tak bol v stroji V1 použitý britský preplňovaný dvanásťválec Rolls Royce Kestrel s výkonom 391 kW (525 HP), tak ako aj pri famóznom Messerschmitte Bf 109. Motor Kestrel poháňal dvojlistovú pevnú drevenú vrtuľu. Chladenie motora spôsobovalo problémy, preto bol zväčšený chladič motora, čo ešte zhoršilo design lietadla.

Druhý prototyp Ju 87 V2 mal už dvanásťválcový, kvapalinou chladený motor Jumo 210Aa s usporiadaním do V a výkonom 455 kW (610 HP), ktorý poháňal trojlistovú nastaviteľnú vrtuľu. V2 bol pôvodne projektovaný s dvojitým chvostom, ale po nehode V1 počas strmhlavého náletu, keď zahynul pilot Willy Neuenhofen a pozorovateľ v zadnom sedadle, bol postavený s jednoduchým chvostom, ktorý upravil vlastnosti lietadla. Taktiež boli pod krídlom doplnené vzdušné brzdy a prerobená nábežná hrana krídel. Rozhodujúcim faktorom pri havárií V1 boli chýbajúce vzdušné brzdy. V2 vyrolovala v marci 1936.



V2 rýchlo nasledoval ďalší prototyp V3. Vo V3 boli urobené zásadné zmeny oproti prototypu V2. Bol znížený motor na upravenie pilotovho výhľadu dopredu a zväčšená smerovka. Testovanie Stuky prebehlo v roku 1936 uspokojivo. Aj napriek konkurencii bolo schválené do výroby. Politický úspech lietadla zabezpečoval Ernest Udet a niektorí vysokopostavení pracovníci RLM.

Model Ju 87 V4 bol dokončený na jeseň 1936. Podobal sa sériovému typu. Mal viaceré vylepšenia ako znížený motor, väčší chvost a smerovku, upravený podvozok a miesto strelca. V4 viedol k predsériovému Ju 87 A-0. Prvý z desiatich strojov A-0 bol doručený Luftwaffe pred koncom roku 1936. Bol ako V4, ale mal vylepšený motor Jumo 210Ca s výkonom 475 kW (640 HP) a zjednodušené krídlo pre ľahšiu výrobu.

Typ Ju 87 A-0 viedol do sériového modelu Ju 87 A-1, ktorý bol doručený Luftwaffe na začiatku roku 1937. Obe varianty boli z vonku identické, líšili sa len v konštrukcii pre zjednodušenú výrobu. Tri Ju 87 A-1 boli poskytnuté Kondor Legion, kde poskytovali vynikajúce služby. Nemci chránili Ju 87 iba pre seba a nepredali Španielom ani jedno.

Ju 87 A / Ju 87 B / Stuka v službe.

Ju 87 A-1 malo celokovovú konštrukciu a poťah a bolo pevne zostrojené, čo bola základná požiadavka pre strmhlavé bombardovanie, pri ktorom bolo vysoké namáhanie materiálu. Ju 87 malo vynikajúcu stabilitu a dobré ovládanie. Lietadlo nebolo veľmi rýchle a to ani pri strmhlavých náletoch, čo bolo spôsobené tvarom lietadla. A-1 bola vybavená jedným pevným guľometom MG-17 7.92 mm umiestneným v pravom krídle a jedným pohyblivým guľometom MG-15 rovnakého kalibru v zadnej časti kabíny, ďalej jednou 250 kg bombou pod trupom. 500 kg bomba mohla byť použitá v prípade absencie strelca.

Pri strmhlavom nálete pilot letel tak, aby mal cieľ pod ľavým koreňom krídla. Potom vypol ventilátory motora, nastavil vrtuľu, otvoril vzdušné brzdy a začal klesať asi v 85° uhle. Červené čiary namaľované na bočných paneloch pomáhali pilotovi určiť uhol útoku. Uvolnenie bomby záležalo čisto na rozhodnutí pilota. Automatický letový systém pomáhal pilotovi vyrovnať náročný manéver po uvolnení bomby. Stuka bola veľmi pohodlná oproti iným strmhlavým lietadlám. Piloti v nich nemali pocit, že stále padajú ako v iných lietadlách.

Ju 87 A-1 bolo nasledované Ju 87 A-2, ktoré bolo až na motor, vrtuľu a rádiovú výbavu také isté. Nový motor Jumo 210Da mal výkon 507 kW (680 HP). V máji roku 1938 bolo v Luftwaffe približne 200 Ju 87 A-1 a A-2, ktoré slúžili v Stukagruppen, ktoré odsunuli väčšinu Hs 123 do druhej rady.

V tomto čase Luftwaffe obdržala nové Stuky série B, ktoré mali nový motor Jumo 211, kompletne prerobený trup, ešte väčšie chvostové stabilizátory a posuvné časti prekrytu pilotného priestoru. Uľahčená bola aj údržba stroja v poľných podmienkach.

Na začiatku roku 1938 Ju 87 A-1 s motorom Jumo 211 a prerobený Ju 87 V6 viedli k modelu Ju 87 V7, ktorý bol prototyp B série. Bolo vyrobených 10 predsériových  strojov  Ju 87 B-0 s ktorých sa potom začali robiť sériové B-1. V-7 a B-0 mali motor Jumo 211A s výkonom 746 kW (1 000 HP), B-1 bola vybavená motorom Jumo 211Da s priamym vstrekovaním a výkonom 895 kW (1 200 HP), čo bolo takmer dvojnásobok výkonu Jumo 210Da použitého pri Ju 87 A-2.



Ju 87 B-1 mala dvojčlennú posádku a mohla niesť jednu 500 kg bombu pod trupom alebo jednu 250 kg a štyri 50 kg bomby pod krídlami. B-1 bola doplnená o druhý guľomet MG-17 v ľavom krídle, zadný MG-15 bol ponechaný. 5 strojov bolo poslaných do Španielska, kde sa ukázali efektívnejšie ako A-1, ktoré sem boli poslané už skôr. Ju 87 B-1 rýchlo nahradila stroje série A, ktoré potom slúžili na výcvik pilotov. Výroba bola premiestnená z továrne Junkersu v Dessau na berlínske letisko Tempelhof firme Weser, ktorá vyrobila 557 B-1.

Keď sa 1. septembra 1939 začala Druhá svetová vojna, niektorí ľudia stále pochybovali o kvalitách Stuky, ktorá sa však ukázala pri invázií do Poľska v najlepšom svetle. Luftwaffe mala 9 Stukagruppen v počte 322 strojov B série počas invázie do Poľska. 13 strojov bolo zničených ešte pred začiatkom konfliktu.

V každom prípade Stuky boli nebezpečnou zbraňou, ktoré podnikali zničujúce útoky na začiatku ofenzívy. Stuky potopili väčšinu poľských lodí, ničili poľské pešie divízie, zásobovacie trasy a útočili na miesta odporu pred nemeckými pozemnými jednotkami.

Stuky B série boli väčšinou vybavené vrtuľou poháňanými sirénami na krytoch podvozku. Tieto „trubky z Jericha“ vyvolávali ešte väčšiu paniku počas útokov. Sirény boli nápadom generála Ernsta Udeta. Stuka sa stala jedným zo symbolov nacistického teroru a zostala ním dodnes.

Koncom roku 1939 boli B-1 nahradené Ju 87 B-2, ktoré staval Weser. Ju 87 B-1 bola ako Ju 87 B-2, ale mala vylepšený motor Jumo 211D, vrtuľu, upravené výfukové potrubie na zvýšenie výkonu a hydraulicky ovládané žalúzie chladiča. B-2 mohla niesť jednu 1 000 kg bombu v prípade, že na palube bol len pilot. Pre Ju-87 B-2 bolo vyrobených veľa premenných súprav, ktorých použitie vyústilo do viacerých modifikácií:
· Ju 87 B-2/U2 s vylepšeným rádiom
· Ju 87 B-2/U3 s prídavným pancierom pre podporu pozemných jednotiek
· Ju 87 B-2/U4 s lyžami pre operácie počas zimného obdobia
· Ju 87 B-2/Trop pre službu v Severnej Afrike s filtrami proti piesku a súpravou na prežitie v púšti

Tie isté súpravy sa dali použiť aj so Stukami B-1, ďalšie boli určené pre neskoršie verzie.

Ju 87 C / Ju 87 R

Verzie Ju 87 C mala byť určená pre lietadlovú loď Graff Zeppelin. Ju 87 C sa dala pripojiť na katapult, bola vybavená pristávacím hákom, záchranným raftom, plne vyhrievaným pilotným priestorom, ručne skladateľnými krídlami a zaťahovateľným podvozkom, ktorý sa dal v prípade núdze odstreliť, aby sa lietadlo pri pristáti na hladine neprevrátilo. Vyrobilo sa pár kusov predsériových Ju 87 C-0. C-1 sa nikdy nedostali do výroby, keďže Nemecko nedokončilo lietadlovú loď. Ju 87 C-1 boli plánované s elektricky skladateľnými krídlami.

Niektoré predséríové C-0 boli nasadené v Poľsku, kde slúžili aj na propagandu. C-0 boli používané tiež na rôzne testy. Jedna bola vybavená 88 mm delom pod trupom. Tieto testy boli ale ukončené potom, čo sa lietadlo behom streľby poškodilo a muselo núdzovo pristáť.

Na jar roku 1940 boli predstavené série Ju 87 R-1 až R-4, ktoré mali predĺžený dolet a boli určené na boj proti lodiam. Písmeno R znamenalo Reichweite (dolet, dosah). Ju 87 R malo väčšie nádrže a mohlo niesť aj prídavné 300 litrové vonkajšie  nádrže,  ale  pri  nich  bola  výzbroj  obmedzená na jednu 250 kg bombu. Ju 87 R bola ako Ju 87 B-2, líšili sa len v detailoch. R malo iné rádiové systémy a výbavu Trop. Jedna Stuka R bola testovaná so skladacím kontajnerom DOBBAS, ale nevstúpila do sériovej výroby.

Ju 87 R boli vyrábané v malých počtoch, ale zohrali veľkú úlohu pri invázií do Nórska v apríli 1940. Britské kráľovské námorníctvo (RN) bolo prekvapené vlastnosťami Ju 87 R, keď tento typ potopil torpédoborce RN H.M.S. AFRIDI, H.M.S. BISON a H.M.S. GROM, protilietadlovú loď H.M.S. BITTERN. Sesterská loď BITTERNu, H.M.S. BLACK SWAN bola trafená bombou, ktorá však bola uvolnená príliš nízko a neskoro, čo spôsobilo že bomba nevybuchla. H.M.S. BLACK SWAN bola len poškodená.

Ju 87 D / Úpadok Stuky

Počas invázie do Francúzska v máji 1940 Stuky významne pomohli pomôcť poraziť Francúzsku armádu. Počas Bitky o Britániu cez leto 1940 sa Stuky ukázali ako príliš zraniteľné v súbojoch s britskými stíhacími lietadlami. V Luftwaffe boli ľudia si mysleli, že Stuky sú už zastarané lietadlá ktoré majú už svoju slávu za sebou.

Po neúspechu v Bitke o Britániu sa Stuky presadili v oblasti Stredozemného mora, kde ťažko poškodili lietadlovú loď H.M.S. ILLUSTRIOUS 10. januára 1941 a 11. januára potopili krížnik H.M.S. SOUTHAMPTON. Na jar 1941 boli Stuky veľmi užitočné pri obsadení Balkánu a Kréty. Počas bojov o Krétu Stuky potopili krížnik  RN H.M.S. GLOUCESTER a torpédoborce H.M.S.   GREYHOUND, H.M.S. KELLEY a H.M.S. KASHMIR, ďalej ťažko poškodili ďalšie lode RN.

Ju 87 boli vysoko efektívne aj v Severnej Afrike a pri útoku na Sovietsky Zväz.
Stuky pri útoku na ZSSR viedli Blitzkrieg do hĺbky územia, kým letecké sily Červenej armády sa úplne zrútili. Jednotky Červenej armády nazývali Stuky „muzikantmi“.

V  tomto čase Junkers pracoval na definitívnej verzií Ju 87 D. Úvodný Ju 87 D-1 mal nový motor Jumo 211J-1 s výkonom 1 045 kW (1 400 HP) a novou vrtuľou VS-11. D-1 mala nový chladiaci systém, prekryt kabíny ,nový podvozok, odstránený bol „zlomený“ nos, chvost bol opäť zväčšený. Tieto zmeny však nepriniesli veľké zmeny rýchlosti a lietadlo bolo stále nevhodné na použitie na poľných letiskách.

Lepší motor poskytol nosnosť pre ďalší pancier a palivo, preto mala D-1 palivové nádrže zo stroja Ju 87 R. V Ju 87 D-1 ostali dva guľomety MG-17, ale zadný guľomet MG-15 bol nahradený dvojitým guľometom MG-81 rovnakého kalibru ako MG-15.

Ju 87 D-1 mohla niesť 1 800 kg bômb na krátke vzdialenosti. Typický náklad však bol jedna 1 000 kg bomba pod trupom a dve 50 kg bomby pod krídlami. Pre použitie na pozemnú podporu boli určené kontajnery so 6 guľometmi MG-81 alebo kontajner s 20 mm kanónom MG-FF. Tak ako aj pri Hs 123 bola obľúbená trieštivá munícia.

Ju 87 D-1 Stuka
Rozpätie krídel 13.80 m
Nosná plocha 31.90 m2
Dĺžka 11.50 m
Výška 3.90 m
Hmotnosť prázdneho stroja 3 900 kg
Bežná vzletová hmotnosť 5 842 kg
Maximálna vzletová hmotnosť 6 600 kg
Max. rýchlosť 410 km/h
Cestovná rýchlosť 320 km/h
Dostup 7 300 m
Dolet 820 km
Dolet s prídavnými nádržami 1 535 km

Ju 87 D-1 začalo nahrádzať Ju 87 B-2 v produkcii v polovici roku 1942. Do bojov bolo nasadené na východnom fronte a v Severnej Afrike. Verzia D-2 bola postavená zo silnejšou zadnou časťou trupu a silnejších chvostovým kolieskom pre použitie v Severnej Afrike a Stredomorí.

Séria D bola používaná väčšinou na podporu pozemných vojsk. V tomto čase bola sláva Ju 87 preč. Letectvo Červenej armády sa spamätalo a naberalo na sile.  V Severnej Afrike utrpeli Nemci na Stukach veľké straty. V roku 1943 mali Stuky iba čisto defenzívne úlohy, ktoré však nemali šancu prežiť, keď bojovali proti efektívnym spojeneckým stíhačom.

Séria D pola považovaná za konečný vývoj a mala sa vyrábať dokedy nebude k dispozícií niečo lepšie. Produkcia Ju 87 bola v roku 1941 znížená na 476 ks všetkých modelov. Nanešťastie pre Nemcov nebolo nič lepšie k dispozícií v dohľadnom čase. Dvojmotorový Messerschmitt Me 210 bol takmer kompletný, ale odstránenie jeho chýb by zabralo príliš veľa času a úsilia. Me 410 bol oveľa účinnejší, ale bol produkovaný príliš neskoro a v malých počtoch. V roku 1942 sa produkcia Ju 87 zvýšila na 917 kusov D séria a v roku 1943 až na 1 844 kusov.

Postupnou výrobou sa Ju 87 dostala k modelu D-3, ktorý bol určený na podporu pozemných vojsk. D-3 nemala sirénu a záves na bombu. Niektoré D-3 boli prerobené na D-4, ktoré boli ako nosič torpéd.  Tieto modely však neboli nikdy nasadené a neskôr boli prerobené späť na modely D-3. Experimentovalo sa so Stukou aj ako s výsadkovým lietadlom.

V roku 1943 sa produkcia posunula na model Ju 87 D-5, ktorý mal charakteristicky zašpicatené konce krídel na zlepšenie letových vlastností a odhoditeľný podvozok vyvinutý pre C sériu. Odstránené boli vzdušné brzdy určené pre strmhlavé nálety. D-5 slúžila výhradne pre podporu pozemných vojsk. 2 guľomety MG-17 boli nahradené 20 mm kanónmi MG-151/20

Neschopnosťou čeliť nepriateľskému letectvu boli Stuky v polovici roku 1943 prakticky obmedzené iba na nočné operácie. Lietali nízko a pomaly, pričom zhadzovali na nepriateľské jednotky trieštivé bomby. Toto sa Nemci naučili od Sovietov, ktorý na to používali dvojplošníky Po-2.

Ďalej bol plánovaný variant D-6 zjednodušenou výrobou, ale nikdy nebol postavený. Ďalšia verzia D-7 bola vybavená prístrojmi pre nočný let, upraveným výfukovým potrubím tak, aby pilota neoslepovali záblesky z neho a nemohli ich vidieť nepriatelia a motorom Jumo 211P s výkonom 1 118 kW (1 500 HP). Ju-87 D-8 boli prerobené D-5 na D-7. Plánovaný bol ešte torpédový bombardér Ju 87 E, ale po tom čo Nemecko na začiatku roku 1943 vzdalo práce na lietadlovej lodi bol zrušený.  Posledná Stuka série D vyrolovala v septembri 1944. Spolu bolo vyrobených viac ako 5700 všetkých modelov.

Ju 87 F & Ju 187 / Ju 87 G / Ju 87 H

Inžinieri Junkersu po úspechoch v polovici roku 1940 začali pracovať na novej verzii Ju 87 F. Zmeny boli však také veľké, že na jar roku 1943 vzniklo úplne nové lietadlo Ju 187.

Na Ju 187 ostali z Ju 87 len krídla, a aj tie boli čiastočne upravené. Ju 187 mal úplne nový trup s nízko posadeným motorom, čo poskytovalo pilotovi vynikajúci výhľad. Za miestom strelca bola strelecká veža, ktorá obsahovala 13 mm guľomet MG-131 a 20 mm kanón MG-151/20. Pristávací podvozok bol plne zaťahovateľný. Stroj bol poháňaný motorom Jumo 213 so vzletovým výkonom 1 325 kW (1 776 HP). Vyzbrojený bol 20 mm kanónom MG-151/20 v každom krídle. Pod trupom bola jedna 1 000 kg bomba a pod krídlami štyri 250 kg bomby. Na jeseň roku 1943 bol však program opustený bez toho, aby prototyp vôbec vzlietol.



Toto ale nebol koniec vývoja Ju 87, útoky na tanky pomocou bômb boli nepresné a tak sa hľadala cesta ako vylepšiť schopnosť útoku na tank. V lete 1942 bol Ju 87 D-3 vybavený ťažkým protitankovým kanónom, čo vyústilo do verzie Ju 87 G-1, ktorá mala 37 mm protitankové delo BK 3.7 / Flak 18 zo šiestimi nábojmi pod každým krídlom. Delo mohlo byť vymenené za obyčajné bomby.

Testy Ju 87 G-1 sa uskutočnili v lete 1942 pod vedením Hansa Ulricha Rudela, ktorý na tomto type neskôr zničil 519 obrnených vozidiel. Všetky G-1 boli modifikované D-3, Ju 87 G-2 boli prestavané D-5.

Prvé z týchto Panzerjaeger (lovec tankov) Ju 87 prišli na ruský front v októbri 1943. Tieto zaznamenali proti obrnenej technike úspechy, ale stali sa ľahkou korisťou pre sovietske lietadla, pretože ťažké delo ešte viac obmedzilo manévrovacie schopnosti Stuky. Rudelova III/SG.2 bola jedinou nemeckou jednotkou, ktorá v roku 1944 používala Stuky aj na denné útoky. Podpora pozemných vojsk prešla na lietadlá Focke-Wulf FW 190, ktoré sa však nikdy nevyskytovali v dostatočných počtoch.

Na začiatku roku 1943 bola časť D série premenená na cvičné lietadlá s dvojitým riadením, tak vznikla séria H. Ju 87 H-1 boli prerobené Ju 87 D-1 a H-3 boli prerobené D-3. V strojoch bola odstránená všetka výzbroj a sedadlo strelca bolo otočené dopredu aby mal inštruktor výhľad dopredu.

Stuky v zahraničných službách / Varianty Stuky

Stuka bola poskytnutá väčšine spojencov Nemecka. Taliani obdržali 50 Ju 87 B-2 a B-2/Trop, ktoré predtým slúžili v Luftwaffe. Tieto boli nasadené v Severnej Afrike. Ďalej dostali niekoľko Ju 87 R-2 a neskôr 46 Ju 87 D-2 a D-3. Taliani tiež chceli vyrábať Stuky v licencii pod názvom Breda 201 Picchiatelli. Ju 87 však vyrábali len Junkers a Weser.

Maďarsko obdržalo v roku 1940 desať Ju 87 B-2, ale tieto stroje boli použité len na tréning. Ďalej Maďari dostali v rokoch 1942 – 43 dvanásť strojov D série, ktoré začali v auguste 1943 bojovať proti Rusom, ale v októbri boli stiahnuté z boja. Stuky boli opravené a v boji pokračovali v júni 1944, ale za dva mesiace začali na podporu pozemných vojsk v maďarskej armáde používať FW 190.

Rumunsko dostalo 40 Ju 87 B-2 v roku 1940. Tieto stroje poskytovali podporu vojskám pri invázií do ZSSR v júni 1941, v rokoch 1942 až 43 obdržali 115 strojov série D a nahradili nimi menej efektívne Ju 87 B. V auguste 1944 sa Rumunská vláda pripojila k spojencom a začala používať Stuky proti nacistom.

Bulhari dostali 12 strojov R série v roku 1942, ktoré nasledovalo 32 Ju 87 D-5 v roku 1943. Po kapitulácií Bulharska v septembri 1944 partizáni používali Stuky proti Nemcom. Slovensko obdržalo pár strojov D série, ale nie je známe, či boli použité v boji. Chorvátsko dostalo 15 Ju 87 D-5 a nejaké Stuky R série, ktoré boli nasadené proti Červenej armáde v lete 1944 predtým, než väčšina chorvátskych síl dezertovala.

Séria A a prototypy:

· Ju 87 V-1 – úvodný prototyp s motorom Rolls Royce Kestrel a dvojitým chvostom
· Ju 87 V-2 – druhý prototyp s motorom Jumo 210Aa a jednoduchým chvostom
· Ju 87 V-3 – tretí prototyp so zníženým motorom a zväčšenou smerovkou
· Ju 87 V-4 – štvrtý prototyp so zväčšeným chvostom a zmenenými krytmi   podvozku
· Ju 87 A-0 – predsériové stroje s plnou výzbrojou, zjednodušeným krídlom a motorom Jumo 210Ca
· Ju 87 A-1 – prvé sériové stroje prakticky zhodné s V-4
· Ju 87 A-2 – vybavené silnejším motorom Jumo 210Da a novou vrtuľou
 
Séria B a séria R:

· Ju 87 V-6 – Ju 87 A-1s motorom Jumo 211
· Ju 87 V-7 – Ju 87 A-1 prerobená na prototyp série B
· Ju 87 B-0 – predsériové stroje s novým trupom, motorom Jumo 211A, väčším chvostom, prerobeným krytom kabíny, upravenými krytmi hlavného podvozku a druhým guľometom MG-17.
· Ju 87 B-1 – sériová verzia, rovnaká ako B-0, ale s motorom Jumo 211Da
· Ju 87 B-2 – motor Jumo 211D, nová vrtuľa a ďalšie malé modifikácie, premenné súpravy
· Ju 87 C-0 – určené pre lietadlové lode, uchytenie pre katapult, pristávací hák, zaťahovateľný podvozok, skladateľné krídla, záchranný raft a odhadzovateľný podvozok
· Ju 87 R-1 – variant s dlhým dosahom, zväčšenými palivovými nádržami, ďalej boli vyrábané verzie R-2, R-3 a R-4, ktoré boli veľmi podobné. R séria nebola vyrábaná vo veľkých počtoch.

Séria D a F:

· Ju 87 D-1 – sériová verzia s motorom Jumo 211J-1, novou vrtuľou, prerobeným trupom a zadným guľometom nahradeným dvojicou MG-81
· Ju 87 D-3 – veľmi podobná D-1, viac pancierovania pre podporu pozemných vojsk
· Ju 87 D-4 – nosič torpéd, prerobené naspäť na D-3
· Ju 87 D-5 – dlhšie krídla, odhadzovateľný podvozok, bez vzdušných bŕzd, MG-17 nahradené kanónmi MG-151/20
· Ju 87 D-6 – prepracovaný design, nepokračovalo sa vo vývoji
· Ju 87 D-7 – nočný útočný stroj, so špeciálnymi výfukmi a inými úpravami
· Ju 87 D-8 – Premenené D-5 na D-7
· Ju 87 E – nosič torpéd určený na lietadlovú loď, nikdy neletel
· Ju 87 F / Ju-187 – úplne prerobený stroj Ju-87, nikdy neletel
· Ju 87 G-1 – Ju-87 D-3 doplnený o 37 mm kanón ako lovec tankov
· Ju 87 G-2 – Ju-87 D-5 doplnený o 37 mm kanón ako lovec tankov
· Ju 87 H – prerobené Ju-87 D na výcvik
 

Překlad z originálu na www.vectorsite.net

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více