ERMA 36

ERMA EMP(EMP36)
ERMA 36-modelové označenie


Ideový a vývojový predchodca známych samopalov MP38/MP40.Vývoj tohoto samopalu bol záležitosťou firmy ERMA(ErfurterMaaschinenfabrik v Erfurte).Vývoj tohoto samopalu siaha do začiatku 30.rokov 20.storočia,kedy vznikol samopal pod označením ERMA EMP,čoby konštrukcia konštruktéra Heinricha Vollmera.


Prvý prototyp s výr.číslom 01(výr.č. 01,resp.1 je vyrazené na všetkých súčiastkách),ktorý je skutočným predobrazom MP38/40 sa nachádza v zbierkach Historického ústavu armády ČR.Vzhľadovo sa veľmi podobná samopalom MP38/40.Na rozdiel od nich niesú jeho súčasti vyrobené za pomoci lisovacích technológií,ale súčiastky sú vyrobené trieskovým obrábaním.Predpažbie a "střenky" rukoväte sú z dreva.Šachta zásobníku nieje orientovaná vertikálne,ale je mierne odklonená doľava(30°),odlišné je uchytenie zásobníku tvorené dvojramennou pákou umiestnenej na zadnej stene zásobníkovej šachty.Zásobníková šachta má vnútorné rozmery 21,5x34,2mm.Sú to iné rozmery,než u neskorších verzií MP38/40 a preto sa nedá použiť žiaden zo sériovo vyrábaný nemeckých samopalových zásobníkov.Originálny zásobník sa u tohoto prototypu nedochoval.
Spúšťový mechanizmus pozostáva zo spúšťovej páky,jej pružiny,prerušovača s pružinou a samostatne odpruženej spúšte.Toto riešenie je principiálne rovnaké ako u československých povojnových samopalov vz.48/24/26/23/25.
Prepínač režimu streľby(jednotlivo/dávka) zbrane je riešený ako priečne posuvný prepínač.Poistka je riešena len ako bočný výrez v puzdre záveru,kam sa dá v zadnej polohe zaistiť napínacia rukoväť.Rozborka samopalu je rovnaká ako u MP38/40(je nutné mať prepnutý režim streľby na dávku D-dauerfeur).
Zaujímavo a pritom výrobne veľmi nákladne je riešený záverový mechanizmus.Ten sa vďaka teleskopickému puzdru vratnej pružiny podobá Schmeisserovmu patentu č.580620 z 13.7.1933.Avšak koncepcia je iná než u MP38/40 a MP41.Teleskopické puzdro,v ktorom je vedená vratná pružina je tvorené dvoma vzájomne sa zasúvajúcimi trubicami,z ktorých je predná spojená s telom záveru pomocou prevlečnej matice so závitom M30x1.Matica je proti pootočeniu zaaretovaná malou skrutkou bez hlavy("červíkom").Na vratnej pružine je nasunutý valcový úderník,ktorý však nieje zakončený zápalníkom,ale zápalník je spolu so silnou repulznou pružinou uložený v čele záveru,ktoré je atypicky spojené s telom záveru závitom M10x1.Proti pootočení je v čele zapustená skrutka s valcovou hlavou.Zároveň je pootočeniu zabránené vďaka vyťahovaču,riešeného obdobne ako u pištolí Walther PP/Walther PPK.Celkovo teda záverový systém vrátane vratného tvorí 15 súčiastok s celkovou hmotnosťou 738g.Dĺžka samotného záveru-159mm a dĺžka vrátane teleskopického vratného ústrojenstva-331mm.Záver je opatrený napínacou rukoväťou podobného tvaru,aké majú samopaly ERMA-Vollmer.Hlaveň je s puzdrom záveru spojená pomocou prevlečnej matice.Čelo tejto matice je opatrené dvoma protiľahlými otvormi a k jej uvolneniu je potrebný špeciálny kľúč,ktorý sa zasúval zozadu do puzdra záveru.Nábojová komora je v zaujímavá zmenšeným vnútorným priemerom v rednej časti.Takýto prstenec je charakteristický pre nábojové komory pištolí (verzií 9mm Parabellum) Parabellum P.08 a Mauser 1896/1916 a niektoré hlavne v ráži 9mm Parabellum pre rakúske pištole Steyr vz.1912(vyrobené firmou Mauser v Obendorfe nad Neckarom).
O cieľniku(hledí) sa možno len dohadovať,pretože u prototypu chýba.Malo byť upevnené v rybinovitej drážke a pravdepodobne malo byť rovnaké ako u ERMA EMP,t.j.dvojplátkové na 100 a 200 metrov.Zámerná sa dá odhadnúť na cca 404mm.


Nevie sa akú rolu nesie táto konštrukcia vo vývoji samopalov firmy ERMA,ale dá sa jednoznačne označiť za predchodcu MP38.Počet vyrobených kusov je neznámy,ale určite veľmi malý a táto zbraň je veľmi vzácna.Nieje spomínaná ani v renomovaných publikáciách.


ráž 9mm Parabellum
celková dĺžka 831mm
dĺžka so sklopenou ramennou opierkou 620mm
dĺžka hlavne 250mm
počet drážok 6,pravotočivé
dĺžka zámernej cca 404mm
hmotnosť zbrane bez zásobníka 3,960 kg



*hlavný zdroj : Strelecký magazín 1/97 - ERMA 36-J.Skaramoušský,foto-J.Česák


Existujú zmienky o jednom kuse tejto zbrane sériového čísla 014,ktorú vlastnil H.Göring a mal ju umiestnenú v Karinhalle.Zbraň bola pravdepodobne darom zbrojárskej firmy.