17. motorizovaný pluk "Aragón" [1985-1995]

História

Na základe príkazu monarchu Felipe V je 06.07.1711 vytvorený pluk mesta Zaragoza s názvom Aragonský pluk (Regimiento de Aragón). Prvým plukovníkom sa stáva plk. Manuel de Sada y Antiñón, kapitán Dragúnov zo Sagunto (Dragones de Sagunto), pričom do radov pluku práve prilákal príslušníkov z tejto jednotky pochádzajúcich z Aragonu. Pluk po svojom vzniku je presunutý do Valencie kde obsadyuje Castellon de la Plana.

V 1714 je pluk presunutý do Extremadury a roku 1715 pluk pohlcuje Molinův pluk (Regimiento de Molina) pričom týmto spôsobom je vytvorený 2. prapor. V 1718 sa pripája k silám ktoré sa vydávajú na Sicíliu. Po príchode sem sa podiela na obliehaní Messiny a blokáde Melazzo. V 1719 bojuje v bitve Francavilla a následne sa vracia do Španielska.

V 22.07.1732 pohlcuje Barcelonský pluk (Regimiento de Barcelona), pluk ktorý bol vytvorený v Katalánsku v 1718. V 1727 pluk sídly v Alagon a v 1732 je vyslaný do Oranu a tu zostáva až do 1734 kedy sa vracia na poloostrov a nasledovného roku je odoslaný do Extremadury.

Roku 1740 je nalodený do Južnej Ameriky kde 2. prapor bráni Cartagenu de Indias proti Britskej invázii.

Po vypuknutí vojny o Rakúske dedičstvo prvý prapor sa vydáva do Nice aby sa pripojil k Francúzsko Španielskej armáde ktorá má vykonať inváziu do Piedmontu. V januári 1743 je súčasťou sil ktoré vpadnú do Savojska a sú porazené u Aiguebelle, následne sa sťahuje na úpetie Álp. V 1744 sa účastní bitvy u Villafranca, obliehaní a obsadení Demont a následne sa účastní v septembri bitvy u Madonna del Olmo. Nasledovného roku bojuje v bitve u Basignana a následne vykonáva blokádu Alessandrie. V 1746 bojuje v bite u Piacenzy kde v bitve na bodáky obsadzuje mlyn Galiana, nasledovného roku sa pluk vracia do Španielska.

V 1757 sídli v Cartagene a o tri roky je presunutý do starej Kastílie kde sídli v meste Zamora, pričom 4.12. sa druhý prapor (400 mužov) naloďuje v Cádize a smeruje do Havany.

V 1761 sa jedna rota naloďuje do Puerto Rico. V júny pripláva do Havany 2. prapor splu s flotilou 7 lodí pod velením admirála Gutierre de Hevia.

V 1762 druhý prapor bráni Havanu a 14.08.1762 spolu s mestom je prinútený kapitulovať. 08.06.-30.07.1762 hrdinsky bráni Fort del Morro, pričom večšina mužov padne keď Briti zaútočia na pevnosť.



Toho istého roku prvý prapor sa pridáva k silám ktoré sú pripravené na inváziu do Portugalska. V prvých májových dňoch je presunutý do Fort of Conception kde bojuje proti nepriatelskej gerile. Následne je vyslaný ako posly pre jednotky ktoré sú už na Portugalskom teritóriu. Časť praporu slúži pod velením pplk. Don José Carbonell a pripája sa sa k jednotkám Brigadiera Don Ignacio Wagot aby plienili okolie Mallada Sorda. Následne sa prapor sťahuje do Extremadury a potom je dislokovaný v oblasti Tras-os-Montes a Alentejo aby tu obliehal Campomajor a Elvas.

08.07.1775 bojuje v bitve u Alžíru a nasledovného roku po dobu 7 mesiacov bráni Melillu. Roku 1782 v rámci americkej kampane oblieha Pensacolu ktorá sa vzdáva 08.05.1782 následne aj pevnost Medialuna.

31.08.1791 2. prapor sa vydáva na pomoc Oránu.

Pluk sa účastní Rosellónskej vojny pričom v roku 1793 bráni údolia Lascum y Llers. Nasledovného roku 2. prapor bráni fabriku v Orbaiceta počas Navarskej vojny a vyznamenáva sa 06.06.1795 počas bojov u Irurzun v Navarre.

Po vypuknutí vojny za nezávislosť sa jednotka ihneď to tejto aktívne zapája. 14.07.1808 sa účastní butvy u Rioseco. 21.09.1808 útočí a obsadzuje Trías a neskôr aj Bilbao.
15.04.1809 vyháňa Francúzov z Valle de Pekín. 23.11.1809 zmetie nepriatela akciou u Medina del Campo a 28. toho istého mesiac spôsobuje velké straty Francúzom v bojoch u Alba de Tormes.
V roku 1810 sa účastní útokov na Peñaflor, Grado a Caseda. V 1811. 2. a 3. prapor bojuje u Muro, San Román, San Justo, La Bañeza, Acebo a San Riego.

Po skončení vojny za nezávislosť sa pluk nachádza v Španielsku a roku 1814 je určený pre pôsobenie a z tohto dôvodu je z rozličných praporov vytvorený rovnaký pluk s rovnakým názvom Aragonský pluk (Regimiento de Aragón (gemelo)). Avšak pre nedostatko finačných zdrojov je zastavené naloďovanie a pluk dostáva označenie ako expedičný. Oba pluky ostávajú na poloostrove až kým roku 1820 nie sú v Tarragone spojené znovu do jedného zachovávajúc si svoje pôvodné meno ako Aragonský pluk (Regimiento de Aragón). Tento sa však 05.07.1823 rozdelí na základe reforiem na samostatné 53. a 54. řadový prapor (Batallón de línea nº 53 y nº 54) ktoré sú toho istého roku rozpustené.

Už nasledovného roku sa vytvára nástupca pluku 2. pluk Ligeros (Regimiento 2º de Ligeros) preberando historiál provinčného pluku Navarra a ktorý následne roku 1826 dostáva názov 2. Aragonský dobrovolnický pluk (Regimiento de Voluntarios de Aragón nº 2). S týmto ozačením sa účastní bojov prvej Karlistickej vojny.
22.04.1835 2. prapor odráža u Peña de Artaza silné útoky Zumalacárreguiho, zatial čo 1. prapor bojuje v poliach u Berberana, Castrejona a u Bilbaa. V 1836 2. prapor asistuje pri obrane San Sebastiánu.
18.05.1836 obsadzuje postavenia karlistov na rieke Urumea. 01.10.1836 útočí na pozície blízko mesta San Sebastián v horách Amezagaña, Oriamendi a Loyola (San Sebastian).
14.05.1837 útokom obsadzuje Irún a Fuerterrabía. 18.10.1838 sa podiela na operáciách v horách u Oyarzum. 17.08.1839 útokom obsadzuje opevnenie (Casa Fuerte) v Sodupe ktorá sa vzdáva 18. Zaujíma pozície u Guadalupe a Miravete.
16.04.1840 zaujíma abliehanú pevnosť v Aliaga. Následne sa presúva do Alcalá de la Selva, ktoré začína obliehať a mesto sa vzdáva 30. Asistuje pri blokáde a následnom obsadení Cantavieja a Morella. 04.07.1840 dopomože k znovudobitiu Berja.

V 1841 mení svoje označenie na 21. Aragonský dobrovolnický pluk (Regimiento de Voluntarios de Aragón nº 21). V roku 1846 sa spája s rozpusteným Provinčným plukom Almeria (Provincial de Almería).

2. prapor účinkuje v Portugalsku v roku 1847 kedy oblieha pevnosť v Porto.

V 1855 pluk vyráža do Afriky a tu bráni Melilla a obsadzuje pozície u San Lorenzo, Tárrara a Tesorillo.

Po vypunkutí druhej v 1873 Karlistickej vojny sa pluk zapája do jej bojov. V 1873 sa pluk vyznamenáva v bojoch u rieky Barranco de la Salada, kde kpt. Luis Dueñas Alonso spolu s 40 mužmi z rokliny zaútočí početnú prevahu nepriatela. V 1874 pluk obsadzuje pozície nepriatela u Castellar, brehy toku Barranco de la Salada, výšiny Domeo a Losa del Obispo. Zmetie a rozoženie nepriatela u Alcora. 1875 zaútočí na nepriatela a obsadzuje Cervera del Maestre a toho istého roku dobíja Seo de Urgel. Nasledovného roku akciou u Santa Bárbara de Oteiza sa mu podarí získať velké množstvo munície a zásob ako aj získať množstvo zajatcov. Vyznamenáva sa v bitve u kopca Montejurra kde znovu preukazuje bojové majstrovstvo.

Od 1899 pluk začína sídliť v Zaragoze až do roku 1944.

V 1921 je jeden z praporov umiestený v Plaza de Ceuta, následne odtial vyráža do bojov a účastní sa bojov u Tetuánu a následných operácii zameraných na ochranu konvojov. V 1922 sa zapája do bojov u Hamades. V 1924 tento prapor sa zapojí do bojov na pozíciách u de Taranes. 1925 Odruhý z praporov pôsobí v Melille a vykonáva ochranu tohto mesta.

V 1931 na základe reforiem republiky sa spája s 5. infantovim pěším plukem (Regimiento de Infantería Infante nº 5) a vytvárajú tak spolu 5. pěší pluk (Regimiento de Infantería nº 5) ktorý roku 1936 dostáva označenie ako 17. pěší pluk (Regimiento de Infantería nº 17)

V 1936 vypukne národné povstanie a začína občianska vojna. Ihneď v 1936 pluk bojuje u La Maja, La Zaida, Perdigeras a Belchite, Caspe, Almudévar a Quinto de Ebro a celkovo po celom Aragónskom fronte.
Nasledovného roku 1937 zasahuje do ofenzív u Almonacid de la Cuba, z pozície u pahorkatiny Cerro a okupuje obce Rambla a Cuevas de Portalrubio. Na Teruelskom fronte drží pozície u Santa Bárbara (Aliaga), Villarquemado, Celadas, v kopcoch Sierra de Albarracío a účastní sa bojov u Cerro Gordo.

Po zmene názvu v 1936 roku 1938 patriac do zostavy 53. divízie sa zapojí do Aragonskej ofenzívy uskustočňujúc akcie u Torrelameo a Alcalá de Gurrea. Účastní sa bitvy o Ebro, vyznamenávajúc sa akciou u Camposines, v la Sierra de las Perlas. V Sierra de las Perlas a zvlášte u Cresta de Aguila prebiehajú mimoriadne ťažké boje. V tomto roku taktiež pôsobí v sektore Talavera de la Reina v oblasti dnešného Madridu. Zaujíma pozície Majalahonda a Cuesta de Las Perdices (snes súčasť Madridu).

Toho istého roku 8. prapor dostáva kolektívy vavrínový kríž San Fernando za boje ktoré prapor vykonal 15.11.1936 a 10.05.1937 v Univerzitnom meste (Ciudad Universitaria) Madride.

V 1939 sa účastní ofenzívy v Katalánsku, uskutočňujúc akcie u Torre de Fluvia, Guissona, La Ratera, Grá y Morana, pričom za boje sú odmenený vojaci Antonio Gutierrez Teledor a Tomás Hornos Moreno, con la vojenskou individuálnou medajlou.

V 1943 dochádza k velkej transformácii a 1. prapor sa pretransformuje na 11. horský prapor "Pireneos" (Batallón de Montaña Pirineos nº 11) ktorý preberá historiál Pluku pechoty Borbón (Regimiento de Infanterla Borbón). 2. a 3. prapory vytvárajú 10. prapor horských myslivců "Galicia" (Batallón Cazadores de Montaña Galicia nº 10) a 12. prapor horských myslivců "Antequera" (Batallón Cazadores de Montaña nº 12 "Antequera") pokračujúc v historiáloch jednotiek svojeho názvu.
Na základe rovnakého dekrétu upravujúceho transformáciu sa z 8. pěšího pluku (Regimiento de Infantería nº 8) vytvára 17. pěší pluk "Aragón" (Regimiento de Infanteria Aragón nº 17) zaradený do zostavy 23. divize so sídlom v Málage.

V 1960 je pluk pretransformovaný na 17. seskupení pěchoty "Aragón" (Agrupación de Infantería Aragón nº 17) ktoré je zaradená do zostavy 91. divize "Reyes Católicos" (División "Reyes Católicos" nº91). Už o tri roky je zoskupenie znovu pretransformované na pluk 17. pěší pluk "Aragón" (Regimiento de Infanteria Aragón nº 17) s ktorým označením existuje do 1965 kedy sa stáva 17. lehkým pěším plukem "Aragón" (Regimiento de Infantería Ligera "Aragón" nº17 (RIL 17)) a je zaradený do zostavy Rezervní brigády operativní obrany teritoria (Brigada de Reserva de Defensa Operativa del Territorio (BRI RES)).

V 1985 sa pluk znovu pretransformuje do 17. motorizovaný pluk "Aragón" (Regimiento de Infantería Motorizada "Aragón" nº17 (RIMT 17)) zaradeného do zostavy 23. motorizované brigády (Brigada de Infantería Motorizado XXIII)

Erb pluku:
Erb je horizontálne rozdelený na dve polovice pričom spodná je tiež delená na pol.
Hornáčasť je modrá a na podrom poli sa nachádza stojaci strieborný Aniský kríž. Spodná ľavá polovica je tvorená červeným krížom na bielom poli so štyrmi maorskými hlavami. Spodná pravá polovica je na zlatom podklade štyri červené pruhy.

Erb sa odkazuje na tradície a symboly koruny Aragónu. Nad týmto sa nachádza koruna princa.

Patrón pluku: Nuestra Señora del Pilar


Plukovná zástava:
Biela zástava s červeným Burgunským krížom zakončeným na ramenách medajlónom s erbom pluku (štyri zlaté pruhy na červenom pozadí) korunovaný královskou zlatou korunou. V strede kríža sa nachádza erb Carlosa III lemovaný Rádom zlatého rúna.

Zástavy praporov: (ordonnance flags)
Biela zástava s červeným Burgunským krížom zakončeným na ramenách medajlónom s erbom pluku (štyri zlaté pruhy na červenom pozadí) korunovaný královskou zlatou korunou.

www.kronoskaf.com
ejercito.defensa.gob.es
foroparalapazenelmediterraneo.es
Ministerio de Defensa (1996), Memorial de Infanteria No 34, AÑO 1996: Regimiento de Infantería
Aragón N.O 17, Madrid, Imprenta de la Academia de Infantería, Madrid, pp. 4-12
Various Authors (1984), Historia de las Fuerzas Armadas, Vol. III, Ediciones Palafox, Zaragoza, Editorial Planeta, Barcelona, pp. 85-86

plukovné historické pomenovania / Historic names of the Regiment

Slávne činy pluku a jeho predchodcov: