Motorizovaný prapor III/34 "Extremadura" [1985-1996]

Krátka história
Pôvod pluku sa dá vysledovať do roku 1641 kedy sa nariadilo aby boli v Extremadure zformované 4 miličné pluky ako rezrva pechoty. Jedna z týchto jednotiek dostáva názov Miliční pluk z Badajozu a Llereny (Tercio de las Milicias de Badajoz y Llerena) a jej velenie je zverené Diego Mejía de Porresovi. Pluk slúži ako záloha a má za úlohu hliadkovať a strážiť Portugalskú hranicu počas kampane proti tejto krajine až do roku 1689 kedy je rozpustený.

V 1694 sú vyslané do Katalánska jednotky z Extremadury a na základe návrhu generála kapitána Katalánska je zformovaná jednotka ktorá dostáva názov Nový Extremadurský provinčńí pluk (Tercio Provincial Nuevo de Extremadura) a velí jej Juan Fernández Pedroche. V roku 1697 stráca večšinu svojho presonálu a existuje s dočastnou licenciou, pričom je v roku 1704 je nanovo organizovaný ako Extremadurský provinční pluk (Regimiento Provincial de Extremadura). Pluk je tvorený dvoma prapormi a po vypuknutí vojny o následníctvo sa zapája do bojov dobíja Portoalegre, Castel-da-Vide a účastní sa bitiev La Gudiña a Villaviciosa kde padne jeho plukovník. V 1709 je druhý prapor odobratý a pluku zostáva iba jeden prapor a aj tento je nakoniec v 1716 odoslaný do zámoria, pričom pluk nanovo zaniká a jeho komponenty sú absorbované inými jednotkami.

V 1766 na návrh hraběte de Roca Carlos III dovoluje aby sa vytvoril Stály Badajozký pluk (Regimiento Fijo de Badajoz) vytvorený z rodákov z Badajozu a okolia. Pluk je vytvorený na náklady zmieného šlachtica pričom má právo menovať dôstojníkov pluku. Nasledovného roku sa mení označenie jednotky na 4. stály extremadurský pluk (Regimiento Fijo de Extremadura nº 4) a v 1769 na 36. stály extremadurský pluk (Regimiento Fijo de Extremadura nº 36). Pluk sa účastní znovudobitia Menorky v 1781. V 1782 je odoslaný do zámoria už ako riadna pešia jednotka s novým označením ako 36. extremadurský pluk (Regimiento de Extremadura nº 36). Pluk v Amerikách bojuje v Santo Domingo, Perú a Rio de la Plata a roku 1790 sa vracia do svojej pôvodnej posádky. Po návrate na poloostrov sa vracia do svojeho posádkového mesta z ktorého roku 1793 vyráža bojovať do Rosellónskej vojny. V tom istom roku sa vyznamenáva pri obsadení pevnosti Bellegarde, pri bitvách u Thuir, Le Boulou a u hory San Cristóbal. V nasledovnpm roku bojuje u Llers, bráni Rosas, 14.07.1795 sa účastní bitvy u Pontós a bojov u Bellver de Cerdanya (Bellvert).

V 1801 sa zapojí do bojov proti Portugalsku a dobíja Juromenha (Jurumenha), Portalegre (Portoalegre), Santa Olalla a Arronches. Vojna za nezávislosť jednotku zastihne v posádke v Barcelone.



V 1808 je zapojený do bojov, ihneď bojuje v bite u Tudela a je pri oboch obliehaniach Zaragozy. Pri obliehniach je jednou z jednotiek ktoré sa najviac vyznamenávajú. Po páde mesta na základe príkazu vojvodu Wellingtona sú znovuzoskupené preživšie zvyšky jednotky a zreformované do znova bojaschopného stavu. V 1811 sa pluk vyznamenáva v bitve Albuera a nasledovného roku pri znovudobití miest Ciudad Rodrigo a Badajoz. Roku 1812 dostáva prezývku "El Escalador" (lezec) na počesť akcie kedy útočil odvážne na Badajoz a jeho príslušníci vyliezli s odhalenými hruďmi na hradby.

Roku 1813 má pluk iba jeden prapor a je vyslaný do Ameriky kde bol taktiež známy pod označením Estremadura a roku 1815 sa pripája k Extremadurskej légii (Legión Extremeña), teleso ktoré bolo vytvorené v 1811 v Badajoze. Tu sa vyznamenáva v 1814 akcii u Atlamasaque a pri obrane Orizaby, nasledovného roku dobíja ostrov Margarita. V 1816 úspešne bráni La Capilla a Petrillo a v 1821 Huatamanga. Následne sa presúva v 1822 do Perú kde sa vyznamenáv v bitve u Ica a v 1823 u Torata, Atunhuari a Tomás. V 1824 bojuje u Ayacucho bez toho aby ustúpil o centimeter územia.

Medzičasom v 1815 sa v Badajoze organizuje teleso na základe Ľahkých streleckých plukov Mérida a 2. Iberie 34. pěší pluk "Extremadura" (dvojče) (Regimiento de Infantería Extremadura nº 34 (gemelo)) a tento mení svoje číslené označenie na 30. v 1818 a je rozpustený v 1823 na základe reforiem republiky, ako pluk a z jeho stavu sú sformované pešie prapory 59. a 60. (Batallón de Infantería nº 59 y nº 60) ktoré však nemajú dlhú životnosť a sú zakrátko na to rozpustené.

V 1828 sa v Alcalá de Henáres vytvára pod velením plk. Joaquín Cos Gayón 14. pěší pluk (Regimiento de Infantería nº 14) ktorý toho istého roku preberá názov ako 14. pěší pluk "Extremadura" (Regimiento de Infantería Extremadura nº 14) a je presunutý do nového pôsobiska v El Ferrol a od roku 1833 je známy pod označením ako 15. pěší pluk "Extremadura" (Regimiento de Infantería Extremadura nº 15). S týmto označením bojuje v rokoch 1833-1840 v prvej Karlistickej vojne a účastní sa na potlačení politických nepokojov v Zaragoze, Barcelone, Torrejón de Ardoz, Aspra, Tremp (Trepadús), Vicálvaro a Madride. V 1860 skvele si počína v bitve Tetuan a Wad Ras v Maroku. V období druhej Karlistickej vojny sa účastní na obliehaní Bilbaa a bitvy Luchana. V rokoch 1895-1898 je vyslaný na Kubu a v 1911-1917 bojuje v Afrike kde sa vyznamenáva v bojoch u Monte Arruit, Benibu-Yahi a Zeluán, bojoch na rieke Río Ruhr, Alcazarquivir, Ain Jdiwi (Cuesta Colorada) a Sidi-Aomar-Ker-Gostán. V rokoch 1921 až 1925 sa vracia do Marockých zemí a bojuje u Tizza a Mezquitam, Segangan, Kudia-Tahar y Xauen. V roku 1931 rzkazom zo 06.07. sa spája s 48. pěším plukem "Pavía" (Regimiento Pavía nº 48) a vytvárajú tak spolu 15. pěší pluk (Regimiento de Infantería nº 15). Táto jednotka v roku 1935 dostáva názov ako 15. pěší pluk "Pavía" (Regimiento de Infantería Pavía nº 15) takže jednotka ako Extremadura je znovu rozpustená.

V 1939 sa vytvára v Algeciras 7. horský pěší pluk (Regimiento de Infantería de Montaña nº 7) a v roku 1943 dostáva názov ako 15. pěší pluk "Extremadura" (Regimiento de Infantería Extremadura nº 15) pričom preberá historiál starých Extremadurských milícii. V 1958jeho expedičný prapor bojuje v Ifni a Sahare.

V rokoch 1960-1963 je pretransformovaný na 15. seskupení pěchoty "Extremadura" (Agrupación de Infantería Extremadura nº 15). V 1963 je zoskupenie znovu pretransformované na pluk a roku 1965 na 15. lehký pěší pluk "Extremadura" (Regimiento de Infantería Ligera "Extremadura" nº15 (RIL 15)) a je podriadený Rezervní brigádě operativní obrany teritoria (Brigada de Reserva de Defensa Operativa del Territorio (BRIRES)).

V 1978 sa presúva do Almerie a je pretransformovaný na 3. pěší prapor "Extremadura" (Batallón de Infantería III Extremadura) s týmto označením existuje až do 1985 kedy sa stáva Motorizovaný prapor III/34 "Extremadura" (Batallón de Infantería Motorizado "Extremadura" III/34 (BIMT III/34)) a je zaradený k 34. smíšenýmu pěšímu pluku "Granada" (Regimiento Mixto de Infantería "Granada" nº34 (RIMIX 34)) až do svojeho definitívneho rozpustenia v 1996.

Erb pluku:
Na modrom podklade červený lev stojaci na zadných nohách opierajúc svoje predné nohy o strieborný stĺp. Okolo stĺpa je obtočená stuha s nápisom PLUS ULTRA.

Nad erbom je umiestnený královská koruna a pod ním kríž San Fernando.

Patrón pluku: Virgen de Guadalupe

Plukovná zástava: (pôvodná, ktorá bola ukoristená po dobití Zaragozy)
Biela zástava v centre královský znak. V každom z rohov v modrom ovále rýmska brána v Méride so štyrmi vlajúcimi vlajkami.



Nad erbom koruna vojvodu so stuhou naspodu s nápisom "REGIMIENTO DE EXTREMADURA" (Extremadurský pluk). Okolo erbu je ozdobný reťaz na ktorom je umiestnený rád zlatého rúna.

foroparalapazenelmediterraneo.es
es.wikipedia.org
Various Authors (1984), Historia de las Fuerzas Armadas, Vol. III, Ediciones Palafox, Zaragoza, Editorial Planeta, Barcelona, pp. 81-82
Becerra de Becerra, E. (1982), Ejercito: Revista de Las Armas y Servicios, El Regimiento de Infantería Extremadura núm. 15, Estado Mayor del Ejército, Alcalá de Henáres, pp. 81-85

Slávne činy zbraní pluku a jeho predchodcov

plukovné hostorické pomenovania / Historic names of the Regiment