Wlasto Klucar / wlasto

Nogi Maresuke

Hrabě Nogi Maresuke, známý také jako Kiten, hrabě Nogi, byl japonský generál japonské císařské armády a generální guvernér Tchaj-wanu. Byl jedním z velitelů během dobývání Port Arthuru z Číny v roce 1894. Byl významnou postavou rusko-japonské války v letech 1904-05 jako velitel sil, které dobyly Port Arthur.

52 statočných z Filipin

História 52 statočných obráncov z Filipín alebo tiež známy ako posledný z Filipín je históriou o hrdinských obráncoch posledného zvyšku Španielska na Filipínach. Vojaci z detašmánu 2. expedičného mysliveckého praporu 337 dní bránili posledný kúsok zámorského Španielska netušiac, že už dávno prešla správa krajiny na niekoho iného. 
Plnili si svoju prísahu a boli poslednou jednotkou pôsobiacou v zámorí kedysi slávneho impéria nad ktorým nikdy nezapadalo slnko. Skoro rok obetí a strádania ktoré v konečnom dôsledku nezmenili už nič na skutočnosti, že zámorské kolónie sú stratené a prevzal správu nad nimi nový rodiaci sa svetový hráč.

Adači Hatazó

Naše impérium se potácí na pokraji katastrofy. Věřím, že pro naše občany i vojáky je přirozenou cestou pokračovat v boji až do poslední kapky prolité krve. 

Adolfo Ruiz Cortines

Prezident Mexica 1.12.1952 – 30.11.1958

Agustín Munoz Grandes, generál z Maroka a Modrej divízie

V Afrických horúčavách sa vypracoval na skvelého dôstojníka, republika sa mu za jeho zásluhy odmenila väzením a po vypuknutí občianskej vojny neváhal a pridal sa k povstalcom a tu spoľahlivo velil velkým bojovým telesám.
Jeho spoľahlivosť, bojové majstrovstvo a obľúbenosť ho predurčili aby velil dobrovolníckej divízii ktorá reprezentovala odhodlanie Španielskych ľudí odplatiť Sovietskemu zväzu miešanie sa do jeho záležitostí a podpory občianskej vojny.

Aung San

Životopis barmského bojovníka za nezávislost a velitele Barmské nezávislé armády, která během 2. světové války spolupracovala s Japonci.

Bitva u Jemappes 1792

Bitva u Jemappes sa odohrala 6.11.1792 v okolí Jemappes v Hainaut, Belgicku, blízko Monsu. Bitva je súčasťou bojov medzi vojskami na jednej strane, prvej koalície, tvorenej Rakúskom, Pruskom, Neaposlkým kráľovstvom, Sardínskym kráľovstvom, Velkou Britániou, Spojenými provinciami Nizozemska,  Španielska a Francúzskymi revolučnými vojskami na strane druhej.

Cesta k rozpadu Nového Španělska a válka za nezávislost Mexika I

Táto časť pojednáva o počiatkoch hnutia za nezávislosť Mexica, sociálno ekonimických podmienkach v Novom Španielsku. Hnutie za nezávislosť sa zrodilo zo spiknutí a hlavne zo spiknutia v  Querétaro. Po jeho odhalení kňaz Hidalgo začína spolu zo svojimi spolubojovníkmi boj za nezávislosť. Po čase je tento aj spolu s prvými vodcami hnutia zajatý a popravený, ale hnutie pokračuje a boj trvá.

Cesta k rozpadu Nového Španělska a válka za nezávislost Mexika II

Po poprave prvých vodcov hnutia za nezávislosť nastupujú noví bojovníci a boj za nezávislosť pokračuje, stáva sa postupne partizánskym, až kým sa k hnutiu z osobných pohnútok nepridá A.Iturbide, ktorý spolu s V Guerrerom vypracujú plan z Iguala a tri garancie. Následne sa k boju pridávajú skoro všetky strany a s trochou šťastia je podpísaná v Mexico D.F. nezávislosť a vzniká I Mexické Impérium.

Charles-François du Perrier du Mouriez

Francouzský generál, který po počátečních úspěších v první koaliční válce změnil strany, čímž z jakobínské perspektivy spáchal velezradu.

Civilní Garda (Guardia Civil)

Civilná garda je jedným z najstarších bezpepečnostných zborov na svete a zároveň jednou z najdôveryhodnejších inštitúcii Španielska. Od roku 1844 spolahlivo chráni bezpečnosť a majetok občanov a dohliada nad dodržiavaním zákonnosti.
Počas svojej histórie prešiel mnohými turbolentnými obdobiami tak ako aj celá krajina ale vždy so cťou plnil svoje poslanie odhliadnuc od toho kto práve v krajine vládol. 

Druhá Francúzska intervencia

2. Francúzska intervencia bola vlastne voľným pokračovaním Vojny za reformu, počas ktorej sa Mexické konzervatívne kruhy chopili svojej druhej šance. Vyvrcholením bolo na krátku dobu pokus o ustanovanie druhého cisárstva, ktoré však po stiahnutí sa intervenčných vojsk rýchlo skončilo porážkou a popravou vedúcichčiniteľov monarchie.

Generálne kapitánie a vojenské regióny

História a vývoj vojenskej správy Španielska.

I. mexické Impérium a pokusy o znovudobití Mexika

Mexické Impérium je vytvorené ihneď po osamostatnení novej krajiny a tervá relatívne veľmi krátko od 1821 do 1823, kedy je na základe Planu Casa Mata rozpusetené a cisár prinútený odísť do exilu v Európe. Následne je vytvorená republika.

Ičiki Kijonao

Důstojník japonské císařské armády za druhé světové války. Velel 28. pěšímu pluku v bitvě u Tenaru. Pluk byl katastrofálně na hlavu poražen 1. plukem námořní pěchoty a z 917 vojáků Ičikiho 1. oddílu jich přežilo jen 128. Ičiki byl buď zabit v závěrečné fázi bitvy, nebo krátce poté spáchal rituální sebevraždu (seppuku).

Imamura Hitoši

Japonský generál, který za druhé světové války sloužil v japonské císařské armádě a byl následně odsouzen za válečné zločiny.

Išiwara Kandži

Kanji Ishiwara byl generálem japonské císařské armády ve druhé světové válce. On a Itagaki Seishirō byli muži primárně zodpovědní za incident Mukden, který se odehrál v Mandžusku v roce 1931.

Kawabe Masakazu

Vojenský velitel Barmy

Mexická revolúcia I - Koniec Porfiriátu

Mexická revolúcia bol ozbrojený konflikt, ktorý začal z dôvodu potreby sociálno politických reforiem v Mexicu, ako aj kôli nepretržitej viac ako 30 ročnej vláde Porfírio Díaza, ktorá bola príčinou tejto situácie. Bola prvou veľkou sociálnou revolúciou v latinskej amerike. Revolúcia začala u P. Díaza a skončila pôsobením L. Cárdenasa. Počas nej sa vystriedalo mnoho prezidentov, prijalo sa mnoho reforiem a bola prijatá ústava.

Mexická revolúcia II - Konšticuionalisti

Druhá časť revolúcie sa začína keď v krajine nastáva štátny prvrat uskutočnený armádnymi zložkami a gen. Huertom. Guvernér Carranza vyhlasuje neposlušnosť, formuje armádu a nakoniec sa mu podarí Huertu zvrhnúť, zvolať kongresa schváliť ústavu. Postupne dochádza k pacifikácii krajiny a inšticiunalizácii revolučných myšlienok.

Mexicko - Guatemalský konflikt

Konflikt  Mexico-Guatemala sa začal  31.12.1958, kedy boli mexické rybárske lode napadnuté letectvom Guatemlay, nakoľko vykonávali rybolov v teritorálnych vodých Guatemaly.
Výsledkom bolo 4 rybári mrtvi a 14 zranení. 10 preživších rybárov bolo zadržaných a vypočúvaných Guatemalskou armádou. Táto udalosť mala za následok prerušenie diplomatických a obchodných stykov, aktiváciu ozbrojených zložiek oboch krajín a zničenie hraničného mostu medzi oboma krajinami.

Miguel Hidalgo y Costilla

Římskokatolický kněz v Novém Španělsku, který je hlavním představitelem 1. etapy mexické války za nezávislost na Španělsku. Ta začala vydáním tzv. Provoláním z Dolores, jejíž spoluautorem byl právě Hidalgo. Vedl několik povstání, ale po sérii porážek byl zajat 21. března 1811 a uvězněn, následně byl 30. července stejného roku odsouzen a popraven.

Pluk lehké pěchoty „Soria“ No 9

Je najstaršou jednotkou Španielskej armády, ako aj jednou z najstarších jednotiek Európy, má 500 rokov...

Prvá Francúzska intervencia - zákusková vojna

Prvá Francúzska intervencia v Mexicu, je známa taktiež ako vojna zákusková alebo tortová, je problém pomenovať nakoľko v orginále sa prezýva ako Guerra de los pasteles. Tento konflikt sa odohral v čase od 16.4.1838 do 9.3.1839 a bol prvým ozbrojeným konfliktom medzi týmito dvoma krajinami.

Regimiento de Infantería de Castilla

Článek o bojové historii pluku.

Revolúcia z Ayutla a koniec Santa Annu

Revolúcia z Ayutla bolo ozbrojeným hnutím odporu, ktorého základom bol Plan z Ayutla, ktorý vyhlasoval potrebu zvrhnutia samozvaného prezidenta Santa Annu. Revolúcia je nakoniec úspešná a moci sa ujíma nová vláda. Týmto sa končí pôsobenie Santa Annu na scéne a začína obdobie občinaksej vojny - vojny za reformu.

Šódžiró Ída

Japonský generál, který velel patnácté armádě během okupace Thajska v roce 1941 a invaze do Barmy na počátku roku 1942.

Stanley James Ledger Hill

Mnohokrát vyznamenaný britský výsadkář, velitel a hrdina z afrického tažení i invaze v Normandii

Stredoamerická občianska vojna 1838-1871- Guatemala

Stredná Amerika sa po rozpade španielkych kolónii, chcela unifikovať a pokračovať ako moderný federálny štát. Bohužiaľ sa nová krajina musela hneď od zaćiatku potýkať  s mnohými problémami a nestabilitou. Táto situácia bola do veľkej miery umelo vyprovokovaná silami, ktoré mali benefity z koloniálneho zaostalého sociálno ekonomického systému, ktorého sa nemienili bez boja vzdať.

Z tohto dôvodu dochádza ako po celej amerike ku konfliktu, kde stoja na jednej strane konzervatívne sily, podporované katolíckou cirkvou a na druhej osvietenecký liberáli. Konflikt sa postupne presúva z úrovne ideovej do ozbrojeného boja, ktorý trvá z rôznou intenzitou dlhýčas a postupne zachvacuje rôznym spôsobom celú strednú ameriku. V Guatemalskej histórii stoja proti sebe dve veľké postavy, ktoré ovplyvňujú dianie v celej oblasti a to konzervatívny R. Carrera a liberál gen. F. Morazán.

Po bojoch si postupne v Guatemale upevňujú postavenie konzervatívne sily, aby ustanovili svoj režim, ktorý krajinu znovu vracia späť k zaostalému koloniálnemu spoloćenkému a sociálnemu systému. Tento režim trvá až do roku 1871, kedy znovu prevratom liberáli získavajú moc.

Únik z Madridu

Spojovací pluk bol v 30 rokoch jedinou jednotkou svojho druhu v Španielskej armáde. Po vypuknutí povstania v júli 1936 v poslednej chvíli uniká osudu iných Madridských jednotiek, ktoré sú prepadnuté militantmi a ich príslušníci zatknutí alebo ako v mnohých prípadoch bez milosti popravení. Pluk podnikne dobrodružnú cestu, ktorá sa neobíde bez obetí na životoch, aby sa v Segovia pripojil k jednotkám Národného hnutia, po boku ktorých je zasadený do bojov.

Válka Peru - Ekvádor 1941

Zatímco se pozornost světa soustředila na válečné dění v Evropě, bojovalo se roku 1941 též v Jižní Americe. Přiblížit tuto zapomenutou válku se snaží tento článek na serveru válka.cz

Vojna medzi Peru a Ekvadorom je tiež známa pod menom vojna 41 (Guerra del 41). Vojna začala 5.7.1941 a skončila formálne 31.7.1941 podpisom protokolu v Rio de Janeiro.

Počas tohto konfliktu jednotky Peru uskutočnili inváziu a okupovali Ekvádorskú provinciu El Oro a časti provincie Loja, postupujúc cez amazónsku zónu, ktorá bola v správe Ekvádoru na základe statu quo, podpísaného v roku 1936...

Vicente Ramón Guerrero Salda

Osudy mexického prezidenta.

Vojna medzi Perú a Ekvádorom pokračuje - Cenepská vojna

Cenepská vojna (Guerra del Cenepa) bola ozbrojeným konfliktom, ktorý sa odohral v roku 1995 a odohrala sa v zóne ktorá bola bez demarkácie štátnej hranice medzi Ekvádorom a Perú, ktorej vytýćenie bolo nepresne upravené v protokole z Río de Janeiro z 29.1.1942. Označenie tohto konfliktu je odvodené od rieky Cenepa v zóne ktorej sa odohral tento koflikt.

Vojna za reformu - trojročná vojna

Vojna za reformu bola konfliktom liberálnych a konzervatívnych síl v Mexickej spoločnosti. Vojna trvala približne tri roky a na jej konci bolo výťazstvo liberálnych síl, avšak aj vyčerpanie síl a zdrojov krajiny.

Yi Un

28. hlava korejského císařského rodu, generál japonské císařské armády a poslední korunní princ Koreje. V roce 1910, kdy bylo Korejské císařství anektováno Japonskem a císař Sunjong byl nucen abdikovat, byl Yi Un titulován Jeho Výsostí korunním princem Koreje. Dne 10. června 1926, po smrti císaře Sunjonga, se stal Jeho Výsostí japonským králem Yi z Changdeokgungu. Yi Un dosáhl hodnosti generálporučíka japonské císařské armády, velel japonským silám v Číně a působil jako člen Nejvyšší válečné rady. Po druhé světové válce mu byl odepřen vstup do Koreje a jeho japonské tituly mu byly odebrány článkem 14 nové japonské ústavy v roce 1947.