Žilinský hrad (zaniknutý hrad)
Historici a archeológovia čerpajúc z historických prameňov vedeli, že mesto Žilina malo svoj hrad, ktorý však zanikol. Presnú lokalitu, kde bol postavený nevedeli presnejšie určiť. Tipovali však, že bol postavený na mieste, kde v súčastnosti stojí farský kostol. Ich tip nebol ďaleko od pravdy.
30. mája 2008 v rámci archeologického prieskumu archeológ Doc. PhDr. Jozef Hoššo objavil uprostred historickej časti mesta “Žilinský hrad″. V priestore mestskej pamiatkovej rezervácie za starou farou bola odkrytá valcová obytná veža s vnútorným priemerom 8 metrov a hrúbkou múrov až tri metre. Predpokladá sa, že obytná veža bola vysoká 20 metrov s troma podlažiami. Objav spôsobil veľký rozruch a archeológovia a historici potvrdili, že ide o objekty desaťročia hľadaného Žilinského hradu.
Najstaršia písomná zmienka o Žilinskom hrade pochádza z roku 1318. V listine panovník exkomunikoval kastelána Žilinského hradu menom Ján, ktorý bol verným služobníkom Matúša Čáka Trenčianskeho. Richard Marsina stotožnil tohto Jána s neskorším žilinským richtárom Jánom Petzoldom, keďže sa tu hovorí o Joannes de Zöldvar et Zelena (Ján z mesta Žilina a (hradu) Žilina). Ak to bol Ján Petzold, tak by to znamenalo, že tento človek „prezliekol kabát“, keďže v ďalšom období verne slúžil svojmu kráľovi Karolovi Róbertovi, za čo dostal dňa 27. septembra 1325 do dedičného prenájmu osadu Krásno nad Kysucou.
Petzoldovci mohli byť bývalí nemeckí (sliezski) kolonisti s postavením nižšej šľachty, ktorí získali Žilinu - jej richtárstvo do dedičného vlastníctva a ďalej svoje majetky úspešne zväčšovali v priestore Kysúc. Následne sa hrad spomína v roku 1350 ako castrum Sylna a v roku 1357, kedy mu patrila obec Stráňavy. V roku 1384 sa uvádza, že akýsi vzbúrenci sa snažili dobyť hrad Žilina. Z tohto roku tiež pochádza známa listina, v ktorej sa hovorí o hrade Žilina obohnanom hradbami, ktorý bol sídlom žilinského panstva, resp. stolice (Comitatus Zilinensis).
Roku 1397 už bol hrad spustnutý a kráľ Žigmund ho daroval palatínovi Sudivojovi z Ostrorohu, aby ho opravil. Hrad existoval aj v r. 1454, kedy ho Žilinčanom „ukradol“ veľmož Václav Pongrác. Preto panovník nariadil, aby bol hrad vrátený kráľovi.
Popri hrade v Žiline však existoval aj hrad v Budatíne. Veže oboch stavieb iste boli bez problémov viditeľné. Neveľká vzdialenosť medzi oboma hradmi bola náhodná alebo zámerná je zatiaľ neznáme.
30. júla 2008. Ľudská chamtivosť a peniaze spôsobili, že objav storočia v Žiline - Žilinský hrad definitívne po troch mesiacoch od svojo objavenia 30. júla 2008 zanikol. Deň predtým ryhovač trhal "v rámci archeologického prieskumu" kamenné základy hradu a na druhý deň zostal po hrade len kráter. Za tento barbarský čin, sa do análov histórie mesta Žilina dostanú aj mená chamtivcov, ktorý budú v historických dokumentoch Žiliny zapísaný ako ľudia čo pripravili Žilinu o hrad.
Na mieste hradu Žilina je postavené obchodné centrum...
Zdroj:
sk.wikipedia.org
http://zilina-gallery.sk/index.php?/category/771/
www.zilinskyvecernik.sk
www.zilinskyvecernik.sk
Historici a archeológovia čerpajúc z historických prameňov vedeli, že mesto Žilina malo svoj hrad, ktorý však zanikol. Presnú lokalitu, kde bol postavený nevedeli presnejšie určiť. Tipovali však, že bol postavený na mieste, kde v súčastnosti stojí farský kostol. Ich tip nebol ďaleko od pravdy.
30. mája 2008 v rámci archeologického prieskumu archeológ Doc. PhDr. Jozef Hoššo objavil uprostred historickej časti mesta “Žilinský hrad″. V priestore mestskej pamiatkovej rezervácie za starou farou bola odkrytá valcová obytná veža s vnútorným priemerom 8 metrov a hrúbkou múrov až tri metre. Predpokladá sa, že obytná veža bola vysoká 20 metrov s troma podlažiami. Objav spôsobil veľký rozruch a archeológovia a historici potvrdili, že ide o objekty desaťročia hľadaného Žilinského hradu.
Najstaršia písomná zmienka o Žilinskom hrade pochádza z roku 1318. V listine panovník exkomunikoval kastelána Žilinského hradu menom Ján, ktorý bol verným služobníkom Matúša Čáka Trenčianskeho. Richard Marsina stotožnil tohto Jána s neskorším žilinským richtárom Jánom Petzoldom, keďže sa tu hovorí o Joannes de Zöldvar et Zelena (Ján z mesta Žilina a (hradu) Žilina). Ak to bol Ján Petzold, tak by to znamenalo, že tento človek „prezliekol kabát“, keďže v ďalšom období verne slúžil svojmu kráľovi Karolovi Róbertovi, za čo dostal dňa 27. septembra 1325 do dedičného prenájmu osadu Krásno nad Kysucou.
Petzoldovci mohli byť bývalí nemeckí (sliezski) kolonisti s postavením nižšej šľachty, ktorí získali Žilinu - jej richtárstvo do dedičného vlastníctva a ďalej svoje majetky úspešne zväčšovali v priestore Kysúc. Následne sa hrad spomína v roku 1350 ako castrum Sylna a v roku 1357, kedy mu patrila obec Stráňavy. V roku 1384 sa uvádza, že akýsi vzbúrenci sa snažili dobyť hrad Žilina. Z tohto roku tiež pochádza známa listina, v ktorej sa hovorí o hrade Žilina obohnanom hradbami, ktorý bol sídlom žilinského panstva, resp. stolice (Comitatus Zilinensis).
Roku 1397 už bol hrad spustnutý a kráľ Žigmund ho daroval palatínovi Sudivojovi z Ostrorohu, aby ho opravil. Hrad existoval aj v r. 1454, kedy ho Žilinčanom „ukradol“ veľmož Václav Pongrác. Preto panovník nariadil, aby bol hrad vrátený kráľovi.
Popri hrade v Žiline však existoval aj hrad v Budatíne. Veže oboch stavieb iste boli bez problémov viditeľné. Neveľká vzdialenosť medzi oboma hradmi bola náhodná alebo zámerná je zatiaľ neznáme.
30. júla 2008. Ľudská chamtivosť a peniaze spôsobili, že objav storočia v Žiline - Žilinský hrad definitívne po troch mesiacoch od svojo objavenia 30. júla 2008 zanikol. Deň predtým ryhovač trhal "v rámci archeologického prieskumu" kamenné základy hradu a na druhý deň zostal po hrade len kráter. Za tento barbarský čin, sa do análov histórie mesta Žilina dostanú aj mená chamtivcov, ktorý budú v historických dokumentoch Žiliny zapísaný ako ľudia čo pripravili Žilinu o hrad.
Na mieste hradu Žilina je postavené obchodné centrum...
Zdroj:
sk.wikipedia.org
http://zilina-gallery.sk/index.php?/category/771/
www.zilinskyvecernik.sk
www.zilinskyvecernik.sk
