Válka červené a bílé růže / Válka růží [1455-1485]

Vojna ruží je jedným z najzaujímavejších a zároveň najkomplikovanejších konfliktov stredovekej Európy. Tridsať rokov trvajúci boj o o anglický trón medzi frakciami Lancasterovcov a Yorkovcov sa vyznačoval krvavými stretmi, intrigami, spletitosťou vzťahov medzi významnými anglickými šľachtickými rodinami. Na prvý pohľad je celý konflikt veľkým chaosom, v ktorom neustále vystupujú nejakí Eduardovia  a Richardovia. V sérii článkov o tejto vojne sa pokúsime predstaviť jednotlivé fázy konfliktu a vysvetliť podstatu i priebeh celého konfliktu.

V tejto časti seriálu o vojne ruží si pripomenieme závažné udalosti,ktoré sa odohrali v záverečnej fáze Storočnej vojny a mali vplyv na vznik dynastického konfliktu v Anglicku. Zároveň si postupne predstavíme prvé významné osobnosti, ktoré do konfliktu zasiahli. hlavným motívom je, ale predstavenie prvého obdobia vlády slabého kráľa Henricha VI., ktorý má veľký podiel na vzniku vojny ruží.

Neúspechy vo vojne a neschopná vláda Henricha VI. a jeho poradcov neustále zhoršovali stav spoločnosti v Anglicku. Neprešiel mesiac, aby sa neobjavil ďalší dôkaz neschopnosti a korupcie na kráľovskom dvore. Nekonečnú reťaz neúspechov si niekto musel odniesť. V tejto časti si všimneme základné príčiny neutešeného stavu Anglického kráľovstva, tesne pred vznikom vojny ruží.

Po páde jedného z privilegovaných mužov kráľovského dvora sa situácia ešte viacej vyostrila. Pod neschopným vedením kráľa Henricha sa krajina rútila v ústrety anarchii. Zúfalý stav kráľovstva neustále provokoval Yorka k činu, pretože vedel, že na vine je najmä kráľov obľúbenec neschopný vojvoda Somerset. Konflikt medzi Yorkom a Somersetom kulminoval.

Dlhotrvajúci konflikt medzi kráľom Eduardom IV. a jeho bratrancom kniežaťom z Warwicku boli dlhý čas v kríze. Eduard IV. sa svojim starším bratrancom nenechal ovládať, čo nabúravalo Warwickove ambície. Vzájomné spory prerástli čoskoro do otvorenej vzbury . Knieža warwick plánoval zvrhnutie kráľa Eduarda IV.

Vojna ruží sa definitívne začala po porážke pri Castillone. Definitívna porážka Angličanov vo Francúzsku, len urýchlila vnútorne vrenie v krajine.  Anglicko sa ponorili do anarchie, kde si každý robil, čo chce. Vytvoril sa ideálny priestor pre silných mužov, ktorí si zmerali sily v boji o moc.

Po krátkom, ale intenzívnom strete pri St. Albans sa kráľovská armáda rozpadla. Víťazovi vojvodovi z Yorku padol do rúk aj kráľ Henrich VI. Osud anglického trónu mal v rukách.

V roku 1460 vojvoda z Yorku stratil trpezlivosť a zmocnil sa vlády. Celé roky sa snažil byť verným služobníkom trónu a odmenou mu boli iba urážky a dlhy. Lenže aj jeho prívržencov prekvapili Yorkove požiadavky. Jeho priatelia predpokladali, že cieľom povstania bolo získať kontrolu nad kráľom Henrichom VI. a nie zbaviť ho trónu. York však nekompromisne nastolil svoju požiadavku na kráľovský trón.

Bitka pri Towtone znamenala jeden z výrazných prelomov v konflikte známom ako Vojna ruží. Na bojisku triumfoval Eduard knieža z March a otvoril si cestu k trónu. Článok opisuje prvé roky jeho vlády a venuje sa problematickému vzťahu kráľa a jeho prvého veľmoža, ktorý prešiel premenou od úprimného priateľstva, až k nezmieriteľnej nenávisti.

Kráľovi Eduardovi IV. sa podarilo získať v Burgundsku finančnú podporu, ktorú potreboval na svoj návrat do Anglicka. Usilovne zberal sily a podarilo sa úspešne vylodiť v Anglicku, kde čoskoro sformoval novú armádu. Bol pripravný a rozhodnutý poraziť všetkých vzbúrencov a najmä definitívne sa porátať s vojvodom z Warwicku.

Po porážke vnútorných nepriteľov sa Eduard IV. zameral na zahraničnú politiku. Uskutočnil vojenské ťaženie do Francúzska, ktoré sa ale skončilo mierovým urovnaním medzi Anglickom a Francúzskom. V čase kedy sa mu na trńe darilo začal opäť zlostiť vojvoda z Clarence.

Posledné roky kráľa Eduarda sa niesli v znamení pokojného vládnuti, ale aj zdravotných problémov. Bolo jasné, že ak kráľ zomrie, v čase neplnoletosti jeho syna bude v Anglicku vládnuť Richard vojvoda z Gloucesteru. Na dvore však existovala skupina, ktorá uvažovala inak.

Po smrti kráľa Eduarda IV. sa strhol nemilosrdný boj o moc. V tomto boji zohral hlavnú úlohu Richard vojvoda z Gloucesteru. Po skončení mocenských konfliktov zasadol na tróne ako kráľ Richard III. Jeho nástup na trón, ale sprevádzalo množstvo zločinov, ktoré úplne pokazili jeho povesť.

Vláda kráľa Richarda nebola dlhá ani pokojná. Od začiatku si proti sebe panovník poštval mnoho ľudí a nešťastné okolnosti, ktoré sa spájali s jeho nástupom na trón oslabovali jeho pozíciu. To sa mu vypomstilo v čase , kedy musel čeliť pokusu Henricha Tudora o získanie trónu.