Tomáš zvaný Slovan – Byzanský proticisár
Proticisárom bol v rokoch 821-823
Tomáš pochádzal zo slovanskej rodiny, ktorá bola presídlená z Balkánu do Malej Ázie. Tomáš bol vojak a spoločne s Michalom II. pomáhal Leonovi V. získať cisársky trón. Leon ho za to vymenoval náčelníkom tzv. federátov (foederati). Federáti boli žoldnieri rôznych národností, prevažne z východných častí Byzanskej ríše.
V roku 820 Tomáš a Michal II. súčasne povstali proti cisárovi Leonovi V. Michalovým prívržencom sa podarilo Leona zavraždiť a vyhlásili Michala za cisára. Takisto aj Tomáš sa dal antiochijským patriarchom korunovať za cisára. Prehlásil sa za Konštantína VI. (ten už bol niekoľko rokov mŕtvy), aby tým zlegitímnil svoj nárok na byzanský trón a získal si tým na svoju stranu prívržencov ikonodulie. Aj keď pôvodne povstal proti Leonovi, v boji o trón sa stretol s Michalom II.
Tomáša podporoval severný Pont a themat Anatolikon. Do povstaleckého vojska vstupovali tí, ktorí sa cítili nejakým spôsobom utláčaní, nielen nábožensky ale hlavne ekonomicky. V Byzancii v tomto období vrcholila feudalizácia. Čoraz viac slobodných a drobných vlastníkov pôdy sa stávalo závislými od bohatých „veľkostatkárov“. Tento proces a hlavne odpor proti nemu sa najviac prejavil na Balkáne, medzi slovanským obyvateľstvom. Slovania sa bránili aj proti administratívnemu začleňovaniu, nimi obývaných oblasti, do Byzanskej ríše. K povstaniu sa pridali aj niektorí príslušníci vyšších vrstiev, no tým išlo hlavne o osobné ambície a zisk. Najvýznamnejším z nich bol Gregorios Pterotos.
Tomáš so svojím vojskom vpadol do arabskej Sýrie a donútil kalifa Mamúna stať sa jeho spojencom. S Mamúnovím súhlasom, Tomáša za byzanského cisára korunoval antiochijský patriarcha. V roku 821 preniesol Tomáš svoje bojové akcie do Trácie a začal obliehať Konštantínopol. Lenže toto obliehanie sa pretiahlo a v Tomášovom vojsku začalo dochádzať k vnútorným rozbrojom. Po tom čo Gregorios Pterotos prešiel na stranu cisára Michala, začali povstalecké rady opúšťať aj ostatní Tomášovi spolubojovníci. V roku 823 boli Tomášove vojská porazené. Túto porážku mu uštedrili Bulhari – úhlavní nepriatelia Byzancie! V tom istom roku sa Tomáš v Arkadiopoly vzdal a s najväčšou pravdepodobnosťou bol popravený. Napriek tomu, že povstanie bolo porazené, niektoré povstalecké posádky ešte v roku 825 dokázali vzdorovať Michalovej armáde.
Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8
Proticisárom bol v rokoch 821-823
Tomáš pochádzal zo slovanskej rodiny, ktorá bola presídlená z Balkánu do Malej Ázie. Tomáš bol vojak a spoločne s Michalom II. pomáhal Leonovi V. získať cisársky trón. Leon ho za to vymenoval náčelníkom tzv. federátov (foederati). Federáti boli žoldnieri rôznych národností, prevažne z východných častí Byzanskej ríše.
V roku 820 Tomáš a Michal II. súčasne povstali proti cisárovi Leonovi V. Michalovým prívržencom sa podarilo Leona zavraždiť a vyhlásili Michala za cisára. Takisto aj Tomáš sa dal antiochijským patriarchom korunovať za cisára. Prehlásil sa za Konštantína VI. (ten už bol niekoľko rokov mŕtvy), aby tým zlegitímnil svoj nárok na byzanský trón a získal si tým na svoju stranu prívržencov ikonodulie. Aj keď pôvodne povstal proti Leonovi, v boji o trón sa stretol s Michalom II.
Tomáša podporoval severný Pont a themat Anatolikon. Do povstaleckého vojska vstupovali tí, ktorí sa cítili nejakým spôsobom utláčaní, nielen nábožensky ale hlavne ekonomicky. V Byzancii v tomto období vrcholila feudalizácia. Čoraz viac slobodných a drobných vlastníkov pôdy sa stávalo závislými od bohatých „veľkostatkárov“. Tento proces a hlavne odpor proti nemu sa najviac prejavil na Balkáne, medzi slovanským obyvateľstvom. Slovania sa bránili aj proti administratívnemu začleňovaniu, nimi obývaných oblasti, do Byzanskej ríše. K povstaniu sa pridali aj niektorí príslušníci vyšších vrstiev, no tým išlo hlavne o osobné ambície a zisk. Najvýznamnejším z nich bol Gregorios Pterotos.
Tomáš so svojím vojskom vpadol do arabskej Sýrie a donútil kalifa Mamúna stať sa jeho spojencom. S Mamúnovím súhlasom, Tomáša za byzanského cisára korunoval antiochijský patriarcha. V roku 821 preniesol Tomáš svoje bojové akcie do Trácie a začal obliehať Konštantínopol. Lenže toto obliehanie sa pretiahlo a v Tomášovom vojsku začalo dochádzať k vnútorným rozbrojom. Po tom čo Gregorios Pterotos prešiel na stranu cisára Michala, začali povstalecké rady opúšťať aj ostatní Tomášovi spolubojovníci. V roku 823 boli Tomášove vojská porazené. Túto porážku mu uštedrili Bulhari – úhlavní nepriatelia Byzancie! V tom istom roku sa Tomáš v Arkadiopoly vzdal a s najväčšou pravdepodobnosťou bol popravený. Napriek tomu, že povstanie bolo porazené, niektoré povstalecké posádky ešte v roku 825 dokázali vzdorovať Michalovej armáde.
Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8