Rohozná, Letiště

Letisko sa nachádza v údolí rieky Hron za Breznom, medzi Nízkymi Tatrami a Veporskými Vrchmi. Je možné sa naň dostať cestou č. 530 z Brezna do obce Rohozná. Od kríža pri ceste ( po ľavej strane ) je treba pokračovať cca 0,5 km odbočiť doľava na poľnú cestu. Plocha letiska je na pravej strane.
Ako stavbyvedúci poľného letiska v Rohoznej (miestny názov Krtiná) pôsobil stavebný inžinier Mikuláš Marek (* 24. december, Sedenka - † 27. marec 1971, Bratislava), ktorý bol v tom čase pracovníkom Povereníctva verejných prác v Banskej Bystrici. Projekt spevnenia letiska železničnými podvalmi spracoval prof. Alexander Georgievský.
21.-23.9.1944 štyrmi železničnými transportmi od vtedajšieho výrobcu železničných podvalov - firmy Sublima vo Vlkanovej, okres Banská Bystrica sa ku letisku dopravilo pomocou konských a volských povozov okolo 70 000 podvalov, ktorými sa za pomoci civilných obyvateľov vyrovnávala a spevňovala pristávacia plocha. Na šikmo uložené pražce sa potom pribíjali fošne. Rozmery dráhy mali mať 40x500-600 m dĺžku. VPD sa však nedokončila a dosiahla rozmery asi len 40x50 až 200 m. Bola však dokončená stojisko pre lietadlá s rozmermi 80x20m. V blízkosti VPD bolo postavených šesť až osem zemných krytov pre La-5FN a zakryté stromami a haluzami. Po potlačení SNP bola VPD zapálená, kvôli blížiacemu sa frontu od Tisovca a boli obavy, aby ju Nemci nevyužili. Horela viac ako šesť týždňov.
V druhej etape vzdušného mostu zo ZSSR od 21.9.1944 tu začali sovietske posádky dopravných lietadiel zhadzovať vojenský materiál do priestoru letiska, aby sa uvoľnilo letisko Tri Duby. V noci zo 16. na 17. októbra 1944 havarovalo jedno Li-2 a neskôr okolo 22.00 hod. začalo nad miestom havárie krúžiť ďalších 6 Li-2. Tie boli červenými raketami varované a odleteli, s výnimkou vedúceho z 29. bombardovacieho leteckého pluku, ktorý narazil do blízkeho Čierneho vrchu. Pilot por. K.R. Rustemovič, druhý pilot staršij seržant D.I. Beseda a palubný mechanik staršina V.D.Šurkina haváriu neprežili. Haváriu prežili navigátor mladšij lejtnant I.A.Ščerbak, palubný rádiotelegrafista staršij seržant V.A. Maslenok a palubný strelec staršij seržant J.F. Nikitenko, ktorí zostali na Slovensku ako partizáni.
6.10.1944 okolo 16.00 hod. sa sem presunula 2. peruť (6. lietadiel) 1. stíhacieho pluku z letiska Zolná, ale zostala tu len do nasledujúceho dňa. Okolo 10.00 hod. lietadlá vzlietli smerom na Zolnú. Pri štarte však La-5FN s pilotom Janom Skopalom (trupové čislo 37)zatočila prudko doľava a havarovala asi sto metrov od pomníka nad Krtičnou. Pilotovi sa nič nestalo, dostal len veľký šok, a odviezli ho do zvolenskej vojenskej nemocnice a do konca SNP si už nezalietal. Následne bol letecky odtransportovaný do ZSSR.
Pri presune 2. československej samostatnej paradesantnej brigády tu v noci z 26. na 27.9.1944 núdzovo pristálo kvôli strate orientácie aj lietadlo s jej veliteľom Vladimírom Přikrylom.



V súčasnosti sa tu nachádza Agroletisko Brezno-Rohožná I.
Zem.šírka :48° 48´ 55“
Zem.dĺžka :19° 41´ 40“
Výška : 560 m.n.m.
Šírka : cca 20 m
Dĺžka : cca 400 m
Smer : NWW-SEE
VKU 50 : 172


Zdroj:
www.druhasvetova.sk
www.zelpo.sk - Ján Tomčík: Pražcové letisko
www.historickykaleidoskop.cz
Ján Stanislav: Mocnosti protifašistickej koalície a ozbrojený zápas v SNP
Dušan Hancko: Pomoc povstaniu prichádzala i z neba leteckým mostom (Spravodajca oblastného klubu vojenských výsadkárov Banská Bystrica č. 1/2012)
Božena Mehešová: Bratia Ing. Alexander a Mikuláš Georgievskí; Červené barety, ročník V, číslo 4, 15.10.2005