Radčenko, Alexandr Filippovič

Osobnosť polkovnika A.F. Radčenka je obostretá závojom tajomstva, ktorý nebude jednoduché odkryť bez možnosti oboznámiť sa s obsahom jeho osobného spisu.

V období od apríla 1941 do 20. mája 1942 velil 191. stíhaciemu leteckému pluku, pričom z jeho velenia bol odvolaný a následne odovzdaný vojenskému súdnemu tribunálu. Z čoho bol obvinený a ako dopadla jeho trestná vec nie je v súčasnosti zrejmé. Zrejmé však je, že už o rok nato, 18. mája 1943, bol vyznamenaný vysokým štátnym vyznamenaním - Leninovým radom. V návrhu na udelenie vyznamenania je vychválený ako výborný veliteľ a pilot, ktorý zostrelil samostatne tri nemecké stíhacie lietadlá Me-109. Z uvedeného vyplýva predpoklad, že zpod obžaloby bol oslobodený a ako to bývalo v tom období v Červenej armáde v prípade vyšších dôstojníkov obvyklé, bolo mu ako forma zadosťučinenia udelené vysoké štátne vyznamenanie.

V čase udelenia vyznamenania bol pritom vo vysokej funkcii, keďže pôsobil ako inšpektor techniky pilotáže Hlavnej správy stíhacieho letectva protivzdušnej obrany štátu. Ďalšie vyznamenanie nasledovalo 12. apríla 1944 (Rad červenej hviezdy), kedy vykonával funkciu zástupcu veliteľa pre vzdušnú streleckú službu Vzdušných síl Východného frontu protivzdušnej obrany. Z oboch návrhov vyplýva zaujímavá skutočnosť, a to že od 22.06.1942 do 18.07.1942 bojoval v 180. stíhacom leteckom pluku. Je pritom veľmi pravdepodobné, že tu bojoval ako radový stíhací pilot. Nasvedčuje tomu relatívne vysoký počet absolvovaných letov za krátke obdobie (37), počet vzdušných súbojov (24) a skutočnosť, že práve počas tohto obdobia mal zostreliť spomínané tri Me-109. Nie je možné vylúčiť, že práve v tomto pluku mal "krvou zmyť" predchádzajúce obvinenia, resp. že tam bol prevelený za trest. Toto bola v tom období obvyklá forma trestu. Len pre porovnanie - ako veliteľ 121. IAP za obdobie od apríla 1941 do mája 1942, teda za 13 mesiacov vykonal desať bojových letov. V 180. IAP za necelý mesiac tridsať sedem(!). Mal pritom obrovské šťastie, že uvedený mesiac vôbec prežil. Začiatkom júna 1942 bol totiž 180. IAP presunutý na Juhozápadný front do zostavy 235. stíhacej leteckej divízie a vrhnutý do pekla "charkovského mäsového mlynčeka". Za mesiac bojov zostalo v pluku z 22 Hurricanov bojaschopných 5 strojov a zo skúsených letcov zostalo nažive sedem(!).

Veľkou neznámou je otázka jeho smrti. Podľa jediného verejne dostupného hlásenia Správy stíhacieho letectva protivzdušnej obrany z roku 1946 zmizol polkovnik Radčenko bez stopy. A to bez uvedenia miesta, času, spôsobu. Čo je na sovietske časy, pomerne vysokú hodnosť a funkciu zmiznutého viac než neobvyklé. Snáď po čase ruské archívy vydajú bližšie podrobnosti.

Anochin, V.A., Bykov, M.J.: Vsje istrebiteľnyje aviapolki Stalina. Pervaja polnaja encyklopedija. Jauza-Press, 2014 (Анохин, В. А.; Быков, М. Ю.: Все истребительные авиаполки Сталина. Первая полная энциклопедия. Яуза-пресс, 2014, ISBN 978-5-9955-0707-9)
pamyat-naroda.ru
pamyat-naroda.ru
http://allaces.ru/sssr/struct/p/iap180.php