Nepokoje v Kazachstanu a nasadenie Mierových síl Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti
(02.01.2022-DD.01.2022)
Dňa 02.01.2022 sa v reakcii na skokový nárast cien LPG, ktoré je v Kazachstane najviac používaným palivom v automobilovej doprave, začali demonštrácie v meste Žanaozen1), kazašskom centre ropného priemyslu. Skokový nárast na cca 120 tenge bol vyvolaný skončením platnosti regulácie cien, ktoré zaviedla vláda ako reakciu na energetickú krízu v druhej polovici roku 2021 na obmedzený čas.
Demonštranti blokujúci komunikácie požadovali po miestnych úradoch stabilizáciu cien a zabráneniu nedostatku paliva.
V nasledujúcich deň sa pokusy o organizáciu protestov prejavili aj v niekoľkých ďalších mestách, vrátane hlavného mesta Nur-Sultan a najväčšieho mesta Almaty. Bezpečnostné zložky väčšinou vždy zasiahli skôr, ako sa demonštrácie stihli rozrásť a zadržali niekoľko desiatok osôb. Výnimkou bola asi len Mangystauská oblast – konkrétne mestá Žanaozen a Aktau. V Žanaozen niekoľko sto demonštrujúcich v noci z 2. na 3. januára obsadilo miestne námestie a k nim sa v priebehu dňa pripojili ďalšie stovky ľudí bez toho, aby im v tom bezpečnostné zložky rozmiestnené okolo námestia bránili. Rokovania demonštrantov s miestnymi predstaviteľmi a vedením spoločnosti distribuujúcej plyn skončilo neúspešne, keďže nimi navrhované zníženie cien bolo demonštrantmi ohodnotené ako nedostatočné. V reakcii na to začal dav okrem zníženia cien paliva požadovať aj odvolanie oblastných predstaviteľov a ich priame voľby. Aj v meste Aktau demonštranti vybudovali na námestí pred budovou mestskej správy stanový tábor a do večera sa tam zhromaždilo okolo 6000 osôb, pričom mnohí pricestoval zo susedných regiónov. So zástupcami demonštrujúcich rokovali predstavitelia oblasti, ktorí ich informovali o vytvorení komisie, ktorej cieľom je preskúmať okolnosti skokového zvýšenia cien s podozrením na kartelovú dohodu dodávateľov. Aj tu začali demonštranti okrem zníženia cien plynu požadovať aj odstúpenie vlády.
Prezident Kasym-Žomart Tokajev nariadil vláde aby požiadavky demonštrantov zvážila so zohľadnením ekonomickej uskutočniteľnosti. Bola vytvorená komisia, ktorá mala navrhnúť prijateľné riešenie situácie. Zároveň vyzval demonštrantov aby nenarúšali verejný poriadok a svoje názory sa snažili vyjadrovať v súlade so zákonmi.
Situácia v Almaty sa vyhrotila 04.01.2022, keď sa asi 1000 osôb zišlo na zhromaždení v centre mesta a polícia na ich rozohnanie použila slzotvorný plyn a ohlušujúce granáty. Ako reakciu na pokračujúce demonštrácie vyhlásil prezident výnimočný stav v Almaty a Mangystauskej oblasti so začiatkom platnosti o 01:30 dňa 05.01.2022 do 19.01.2022. Vládne orgány okrem toho začali pristupovať k obmedzeniam internetových služieb v niektorých regiónoch, aby sťažili organizáciu protestov. Napriek tomu sa protesty rozširujú aj do ďalších veľkých miest, kde protestujúci tiež žiadajú demisiu vlády, ale aj opätovné spustenie internetu. Demonštranti v Žanaozen požadujú aby s nimi začal osobne rokovať prezident Kasym-Žomart Tokajev. V samotnom Almatz vytvorili bezpečnostné zložky zátarasy na hlavných uliciach a prísne regulovali prístup na Námestie republiky, kde chcela demonštráciu organizovať opozícia.
K zlomu došlo 05.01.2022, keď pri protestoch na rôznych miestach krajiny došlo k prelomeniu bezpečnostných kordónov a demonštrujúci ovládli budovy štátnych orgánov, či rabovali obchodné prevádzky. V Almaty sú zasahujúce policajné sily pri budove radnice prečíslené demonštrantmi a ustupujú. Dav fyzicky útočí na policajtov, zmocňuje sa ich výstroje a výzbroje a mnohí policajti v panike utekajú. Demonštranti obsadzujú budovu radnice, nad ktorou sa vznáša čierny dym. Policajti sa zhromažďujú okolo rezidencie hlavy štátu, ktorá je niekoľko desiatok metrov od radnice, ale demonštranti ich vytláčajú aj odtiaľ a obsadzujú aj túto budovu. V plameňoch je aj budova mestskej prokuratúry a miestna pobočka vládnucej strany Nur-Otan. V okolí sa strieľa, terčom útokov sú aj banky, obchody a reštaurácie. Demonštruje sa aj v okolí medzinárodného letiska v Almaty, podľa vládnych predstaviteľov sa dokonca demonštranti zmocňujú aj niekoľkých lietadiel, čo má za následok krátkodobé prerušenie jeho prevádzky. Pri pokuse získať kontrolu nad letiskom sú zabití dvaja príslušníci kazašskej armády. Ozbrojení útočníci prepadli aj miestnu pobočku TV kanálu Mir-24, kde zničili miestnosť na zabezpečenie satelitného prenosu a pracovisko novinárov. Aj v dvoch ďalších mestách na juhu krajiny (Shymkent a Taraz) sa demonštranti pokúšajú silou preniknúť do vládnych budov. Na iných miestach krajiny polícia s pomocou vodných diel demonštrantov rozháňa. Cieľom demonštrantov sa stávajú aj sochy bývalého prezidenta Nazarbajeva, ktoré napr. v meste Taldykorgan dav rúca s pokrikom „Starý muž odíď“.
Podľa vládnych predstaviteľov si agresívne útoky demonštrantov v tento de+n vyžiadali životy najmenej 8 príslušníkov bezpečnostných zložiek a 317 utrpelo rôzne zranenia. Kazašská vláda podáva demisiu, ktorú prezident prijíma, výnimočný stav so zákazom vychádzania od 23:00 do 07:00 hod sa rozširuje na celú krajinu a je prerušené telefonické a internetové pripojenie.
Prezident vo svojom prejave obvinil z eskalácie násilia teroristov zo zahraničia a informoval, že požiadal o vojenskú pomoc zo strany Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB). Zároveň odvolal z funkcie predsedu Bezpečnostnej rady bývalého prezidenta. Prezident hrozí tvrdým zásahom proti demonštrantom.
Dňa 06.01.2022 ráno sa do Kazachstanu začína presun ruských výsadkových jednotiek pod hlavičkou mierových síl OZKB. Vyslanie svojich vojsk potvrdilo aj Arménsko, Bielorusko, Kirgizsko a Tadžikistan. Desiatky lietadiel Il-76MD, Il-76MD-M a Il-76MD-90A doplnené niekoľkými An-124 prevážajú vojakov a techniku do Kazachstanu a späť odvážajú evakuovaných občanov zasahujúcich štátov (prevažne ruských). Medzitým začínajú kazašské bezpečnostné zložky s podporou obrnených vozidiel operáciu s cieľom získať kontrolu nad objektami obsadenými demonštrantami. V uliciach miest sa strieľa, bezpečnostné zložky hlásia ďalších 12 obetí z ich radov (vrátane jednoho (dvoch?), ktorý mal byť sťatý) a ďalších 748 príslušníkov polície a Národnej gardy evidujú ako zranených. Počas dňa je podľa oficiálnych údajov zadržaných viac ako 2200 osôb, viac ako 400 osôb je zranených a niekoľko desiatok usmrtených. Bezpečnostné zložky ale nezasahovali proti demonštrujúcim v Žanaozen (cca 6000 ľudí) a ani proti obdobne rozsiahlej demonštrácii v Aktau. Predstavitelia štátov ktorí vyslali svojich vojakov do Kazachstanu sa vyjadrili, že ich sily nebudú nasadené na obnovu poriadku, ale výhradne na ochranu objektov kľúčovej infraštruktúry. Jeden z prvých objektov, ktoré Mierové sily prevzali pod svoju ochranu je Medzinárodné letisko v Almaty. V nasledujúcich dňoch zverejňuje ruské ministerstvo obrany na youtube videá, ktoré ukazujú presun Mierových síl OZKB a ich nasadenie v krajine na ochranu letísk, orgánov miestnej správy, či telekomunikačných objektov.
Pokojné protesty v Žanaozen a Aktau pokračovali aj 07.01.2022 rovnako, ako snaha bezpečnostných síl potlačiť demonštrácie v iných oblastiach krajiny. Títo demonštranti sú označovaní za banditov a teroristov a bezpečnostné zložky dostali povolenie strieľať bez varovania. Napriek tomu hlásia bezpečnostné zložky z Almaty ďalších 7 obetí z ich radov. Smrť svojho občana, s dlhodobým pobytom v Kazachstane, ktorý bol zastrelený v aute počas jazdy do práce potvrdil Izrael. Vláda obnovuje zastropovanie cien LPG na ďalších 6 mesiacov (na úrovni 50 tenge) ako ústupok demonštrantom. Krajinu opúšťa bývalý prezident Nursultan Nazarbajev aj s dcérami a ich rodinami.
08.01.2022 pokračovali protesty v Žanaozen, ale vo zvyšku krajiny sa situácia pomaly upokojuje. Bezpečnostné zložky za uplynulé dni zadržali viac ako 4400 ľudí a minimálne 40 osôb zahynulo. Tento počet ale nie je konečný a v nasledujúcich dňoch bol ešte spresnený. Je zadržaný bývalý premiér Karim Massimov, ktorý čelí obvineniu z velezrady. Vládna komisia začína prešetrovať podozrenie z kartelovej dohody predajcov LNG.
Protiteroristická operácia (ako ju označuje vláda) pokračuje aj dňa 09.01.2022 a bezpečnostnými zložkami je zverejnená odhadovaná výška škôd aj presnejšie počty zadržaných a obetí. Škody na majetku sa blížia 175 miliónom eur. Počas nepokojov bolo napadnutých, alebo priamo vyrabovaných viac ako 100 obchodov a bánk a zničených okolo 400 vozidiel (neviem čio v tomtopočte sú započítané aj vozidlá bezpečnostných zložiek, keďže len v prvý deň nepokojov zhorelo minimálne 50 policjaných áut). Pri 125 rôznych incidentoch zahynulo 164 ľudí, vrátane dvoch detí, pričom len v samotnom Almaty zahynulo 103 osôb. So zraneniami, ktoré mohli byť spôsobené počas protestov bolo v nemocniciach ošetrených viac ako 2200 civilných osôb, ďalších zhruba 1300 ošetrených tvorili príslušníkov bezpečnostných zložiek.
Dňa 10.01.2022 bol vyhlásený štátny smútok pre obete protestov. Situácia v krajine je podľa hodnotenia tajných služieb pod kontrolou. Oficiálne zdroje začínajú demonštrácie označovať za pokus o štátny prevrat a vyhlasujú, že medzi útočníkmi na vládne budovy a bezpečnostné zložky boli aj islamskí radikáli vycvičení v zahraničí. Celkom bolo zadržaných 7939 osôb, medzi ktorými sú aj cudzí štátni občania2). V krajine je obnovené internetové pripojenie. Bývalý zástupca ministra vnútra z rokov 2017-2019 a aktívny náčelník polície Žambylskej oblasti generál Žanat Sulejmanov spáchal samovraždu. Podľa niektorých kazašských médií bolo voči nemu začaté trestné stíhanie v súvislosti s protestami.
Dňa 11.01.2022 spresnilo ministerstvo vnútra celkový počet osôb zadržaných v súvislosti s nepokojmi na viac ako 9900 osôb. Zároveň bolo oficiálne oznámené, že v krajine bol obnovený poriadok a protesty sa skončili. V tejto súvislosti informoval prezident Kazachstanu aj o ukončení operácie síl OZKB s tým, že ich sťahovanie sa začne 13.01.2022 a malo by byť ukončené do 10 dní.
15.01.2022 oznámil Úrad generálneho prokurátora celkovú bilanciu obetí nepokojov - 19 príslušníkov bezpečnostných zložiek a 206 občanov.
1) Samotné mesto Žanaozen sa už v minulosti stalo centrom demonštrácií. Dňa 16.12.2011 prišlo pri potláčaní demonštrácie zamestnancov ropných spoločností požadujúcich vyššiu mzdu k smrti 16 až 17 osôb, ktorí zahynuli v dôsledku streľby zasahujúcich členov policajných jednotiek. V meste bol vtedy až do 31.01.2012 vyhlásený výnimočný stav spojený so zákazom vychádzania. Za zásah proti demonštrantom vtedy obvinili 4 dôstojníkov riadiacich zasahujúce policajné jednotky zo zanedbania povinností a zneužitie právomocí. Samotný ozbrojený zásah ale kazašská prokuratúra hodnotila ako zákonný, nakoľko polícia zasahovala proti osobám, ktoré sa dopúšťali násilia.
2) aj keď s dokazovaním toho radikalizmu to majú trocha ťažšie, ako dokladá napr. tento článok na idnes.cz
