>> Nasadenie Slovenských vojakov v rámci Československa

Pod pojmom medzinárodná podpora mieru rozumieme pomoc medzinárodných organizácií pri obnove mieru, bezpečnosti a ľudských práv v krajine, ktorá krízovú situáciu nie je schopná riešiť vlastnými silami.
Nástrojmi na obnovenie stability, predovšetkým v podobe mierových operácií, disponujú dnes najmä tieto organizácie: OSN (Organizácia Spojených národov – United Nations Organisation), NATO (Organizácia Severoatlantickej zmluvy – North Atlantic Treaty Organisation) a čiastočne aj EÚ (Európska únia – European Union) a OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Organisation for Security and Cooperation in Europe).
Základnými druhmi mierových operácií sú operácie na udržanie mieru, humanitárne operácie, preventívne opatrenia a opatrenia na vynútenie mieru. Zatiaľ čo mierové operácie sa v minulosti realizovali na základe kapitoly VI Charty OSN, ich súčasný právny rámec sa riadi i kapitolami VII a VIII. Pre vojenské sily z toho vyplýva, že už musia by vybavené tak, aby mohli vykonávať opatrenia na vynútenie mieru, alebo na stabilizáciu situácie.
Zmena charakteru vojnových konfliktov a humanitárnych kríz, nárast medzinárodného terorizmu, organizovaného zločinu, náboženského fundamentalizmu, nelegálneho obchodu so zbraňami a zvýšená migrácia utečencov si žiadajú čoraz účinnejšie nástroje medzinárodných organizácií pri riešení týchto problémov. Konflikty na Balkáne, Východnom Timore, i v Sierra Leone ukázali, že samotná vojenská akcia nie je konečným riešením. Nový charakter kríz prináša i nové úlohy v oblasti civilno-vojenských vzťahov. Stabilita civilnej infraštruktúry a spolupráca civilného obyvateľstva má podstatný vplyv na zvýšenie efektívnosti operácií. Len komplexný politický a ekonomicko-sociálny program je predpokladom na vyriešenie krízovej situácie. V tejto oblasti zohrávajú dôležitú úlohu tie komponenty mierovej operácie, ktoré napomáhajú odzbrojeniu, demobilizácii, návratu utečencov a reintegrácii bývalých bojovníkov do spoločnosti. Rovnako dôležití ako vojaci sú dnes aj policajti, sudcovia, ekonómovia a administrátori. Za kľúčové pri stabilizácii súčasných kríz možno považovať skrátenie času reakcií v politickom rozhodovaní, legislatívnom procese, plánovaní a príprave až po vyslanie vojenských síl.
Z tohto hľadiska sa NATO stáva jedinou organizáciou schopnou ponúknuť reálne vojenské i nevojenské garancie bezpečnosti. Naopak, OSN hrozí strata dôvery práve kvôli zdĺhavému rozhodovaciemu procesu a nedostatočnej schopnosti vynútiť mierové dohody. V tejto súvislosti sa OSN prostredníctvom budovania systému síl rýchleho nasadenia (UNSAS – United Nations Stand-by Arrangements System) snaží zdokonaliť svoje kapacity a schopnosti rýchlej reakcie na krízové situácie. Na samite OSN v septembri 2000 v New Yorku významne vzrástol konsenzus v otázkach práva na medzinárodnú intervenciu v záujme zachovania a záchrany životov. Samit tiež definoval základné podmienky medzinárodnej intervencie:
• väčšia pozornosť musí by venovaná prevencii konfliktov,
• použitie ozbrojenej sily je posledným riešením,
• ak vláda nie je schopná alebo ochotná riešiť krízu, medzinárodné spoločenstvo má
povinnosť intervenovať,
• vojenská sila sa musí použiť tak, aby bolo zachované medzinárodné a humanitné právo,
• vo výnimočných prípadoch možno použiť vojenskú silu bez rozhodnutia BR OSN.
K posilneniu medzinárodnej bezpečnosti by mohol prispieť i nový európsky bezpečnostný model na princípe spolupráce medzi európskymi i transatlantickými organizáciami a zúčastnenými štátmi, ktorý však musí vychádza z rešpektovania demokratických pravidiel a dodržiavania ľudských práv. Predpokladom jeho úspešnosti bude spolupôsobenie politických, sociálnych, ekonomických, humánnych, ekologických a vojenských aspektov pri riešení krízových situácií.


zdroje:
www.mod.gov.sk
www.un.org
www.nato.int
URL : https://www.valka.cz/Nasadenie-Slovenskych-vojakov-v-ramci-Ceskoslovenska-t39510#150049 Verze : 0
NNSC– Neutral Nations Supervisory Commision for Korea
nasadenie: Kórea 1953-1993


v operácii nepôsobili príslušníci ASR
Slovenskí vojaci boli súčasťou československej jednotky


V rokoch bývalej totality nebolo širšej verejnosti príliš známe, že českí i slovenskí vojaci od roku 1953 pôsobili i v Dozornej komisii neutrálnych štátov pre Kóreu (NNSC) na Kórejskom polostrove. Československú zvláštnu skupinu spočiatku (v auguste 1953) tvorilo 380 osôb. Z nich bolo 138 dôstojníkov, 6 poddôstojníkov z povolania a 236 poddôstojníkov a príslušníkov mužstva. V tomto kontingente boli i traja lekári a šesť žien. Prvým veliteľom sa stal dovtedajší veliteľ 1.armádneho zboru v Banskej Bystrici brigádny generál František Bureš, ktorému počas pôsobenia v Kórei prepožičali hodnosť generálporučík. Situácia v mieste dislokácie síl komisie najmä na začiatku nebola vôbec jednoduchá a naši vojaci si dokonca sami piekli i chlieb v upravenej poľnej pekárni. Počty príslušníkov armády vysielaných do Kórey sa postupne výrazne znižovali, no i tak sa v jednotke, ktorá skončila činnosť po rozdelení ČSFR začiatkom roka 1993, vystriedalo viac ako 600 československých vojakov. Z nich bolo približne 70 Slovákov a traja Slováci genmjr. Zdenko Páv, genmjr. Ján Gazík a genmjr. Ján Klocok, sa podieľali i na jej velení.
Až do konca druhej svetovej vojny mali dnešná Kórejská ľudovodemokratická republiky (KĽDR) a Kórejská republika spoločnú históriu. Táto civilizácia existovala ako samostatný štát takmer 1500 rokov a bránila sa nájazdom dvoch silných susedov – Číny a Japonska. V roku 1910 obsadili krajinu Japonci a okupovali ju až do konca druhej svetovej vojny. Potom si víťazní Sovieti a Američania polostrov rozdelili, čo neskôr vyústilo do ničivej vojny, ktorá zúrila v rokoch 1950 – 1953. Tri roky trvajúci krvavý konflikt sa na Kórejskom polostrove skončil 27. júla 1953 podpísaním prímeria. Na dodržiavanie jeho podmienok mala dohliadať dozorná komisia, na zložení ktorej sa dohodli obe znepriatelené strany. Severná Kórea a jej tútor Čína do nej pozvali československých a poľských vojakov, juhokórejská strana zasa švédskych a švajčiarskych. Príslušníci všetkých štyroch štátov tvoriacich komisiu sa spoločne podieľali nielen na zabezpečení demilitarizovaného pásma okolo 38. rovnobežky oddeľujúcej dva štáty, ale aj na inšpekciách v oboch častiach rozdeleného polostrova. Od skončenia vojny prešli obe časti Kórey rozdielnym vývojom. Na juhu s rozlohou 99 274 km2 postupne vyrástol moderný priemyslový štát demokratického typu. Jeho 47 miliónov obyvateľov žije na rozdiel od svojich severných susedov v KĽDR na oveľa vyššej úrovni (napr. hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa je 10-krát vyšší). KĽDR sa rozprestiera na severe polostrova na ploche 120 538 km2 a susedí s Ruskou federáciou a Čínou. Je to jeden z posledných komunistických diktátorských režimov na svete a jeho viac ako 23 miliónov obyvateľov žije v nepredstaviteľnej biede. Svojím zbrojným programom, najmä tajným vývojom jadrových i konvenčných raketových zbraní a ich možným exportom do nestabilných oblastí či dokonca predajom teroristom predstavuje KĹDR reálnu hrozbu pre mier a stabilitu regiónu, ale i celého sveta.


zdroj: MOSR - Slováci v dozornej komisii neutrálnych štátov v Kórei
URL : https://www.valka.cz/Nasadenie-Slovenskych-vojakov-v-ramci-Ceskoslovenska-t39510#150054 Verze : 0
Desert Storm


Po napadnutí Kuvajtu Irakom začiatkom augusta 1990 a jeho následnej anexii sa bývalé Československo jednoznačne postavilo na stranu protiirackej koalície. Tú tvorilo 36 štátov pod vedením USA. Federálne zhromaždenie ČSFR vyslovilo súhlas s vyslaním špeciálnej protichemickej jednotky do Perzského zálivu 23. septembra 1990. Stmeľovací výcvik protichemického práporu sa začal už 10. októbra v posádke Slaný a pokračoval v Liberci. Slováci a Česi prileteli do Saudskej Arábie 11. decembra 1990. Československý kontingent tvoril 198 vojakov, z toho približne pol stovky Slovákov. Prápor mal podľa rozkazu pri vyslaní plniť len humanitárne úlohy v prospech civilného obyvateľstva hlboko v tyle. Tesne pred útokom však velenie koaličných síl vznieslo požiadavku, aby časť našich chemikov postupovala s prvosledovými jednotkami. Velenie československého práporu vtedy rozhodlo, že s brigádami saudskoarabskej armády, ktoré sa chystali prelomiť irackú obranu, sa na útoku zúčastní 3. a 4. oddiel (odriad). Štvrtému oddielu, ktorý bol začlenený do zostavy 20. mechanizovanej brigády Saudskej Arábie velil pplk. Ján Kurucz.
Irak začal vojenskú agresiu proti Kuvajtu 2. augusta 1990 a jeho územie ovládol v priebehu dvoch dní. Po tom, čo sa na kuvajtskej pôde usadila 100-tisícová armáda útočníka, iracký diktátor Saddám Husajn najskôr vyhlásil, že v krajine sa uskutočnil prevrat zorganizovaný mladými revolucionármi. Keď však nenašiel dostatok domácich kolaborantov ochotných potvrdiť túto lož a zostaviť bábkovú kuvajtskú vládu, vzápätí suverénny kuvajtský štát anektoval a vyhlásil ho za svoju 19. provinciu. Vojna bola okrem iného pokračovaním konfliktu o sporné hraničné ropné polia. Napríklad iracký minister zahraničných vecí Tárik Azíz pred konfliktom obvinil Kuvajt z protiprávneho čerpania ropy z irackého územia a žiadal za to od Kuvajtu 2,4 miliardy USD. Irak s rozlohou 438 317 km2 mal v čase útoku 17 miliónov obyvateľov a milión vojakov. Kuvajt s obyvateľstvom predstavujúcim necelú desatinu populácie Iraku a územím veľkým 20 668 km2 disponoval iba približne 20-tisícovou armádou. Diktátor Husajn však nečakal takú širokú a silnú medzinárodnú odvetu, podporovanú aj rezolúciami OSN, ktorá sa začala formovať zanedlho po irackom vpáde do Kuvajtu. Bezpečnostná rada OSN už 29. novembra 1990 vyslovila súhlas s použitím všetkých prostriedkov na vytlačenie irackých vojsk z okupovanej krajiny. Intenzívna vzdušná operácia proti Husajnovým vojskám na kuvajtskom, ako aj na vlastnom irackom území sa skončila 23. februára 1991. Sústredený pozemný útok síl spojeneckej koalície 36 štátov na čele s USA sa začal na druhý deň – 24. februára. Po štyroch dňoch bojov demoralizované vojská agresora už neboli schopné klásť efektívny odpor a Irak napokon kapituloval.
URL : https://www.valka.cz/Nasadenie-Slovenskych-vojakov-v-ramci-Ceskoslovenska-t39510#150062 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více