Lioré et Olivier LeO 453

História a použitie:
V roku 1946 bola z jednoho lietadla LeO 451 v Alžírsku demontovaná výzbroj a lietadlo bolo experimentálne prestavané na rýchlostné transportné lietadlo. Z dôvodu problémov s pôvodne uvažovanými motormi Gnome-Rhone 14N boli na prototype použité motory Pratt & Whitney R-1830-67 s výkonom 1200 hp. Tento stroj mohol prepraviť 6 cestujúcich s cestovnou rýchlosťou 400 km/hod na vzdialenosť 3500 km. Lietadlo dostalo označenie LeO 453.
V priebehu roku 1947 bolo postupne prestavaných ďalších 39 lietadiel, ktorým boli pridelené nové výrobné čísla od 2 do 40 bez ohľadu na pôvodné výrobné čísla. Prvých 30 prestavaných strojov bolo odovzdaných Arme del'Air (Francúzkemu letectvu). Z týchto strojov bola časť uložená v skladoch EAA 1/615 a 3/615 a zvyšok bol zaradený do služby u rôznych jednotiek vo Francúzku a v kolóniách - GLA 45 (Groupe de Liaison Aerienne) (Bufarik), GLA 46 (Rabat), GLA 47 (Tunis), GLA 48 (Dakar), GLA 49 (Brazzaville). Ďalšie vyrobené stroje boli prispôsobené na špeciálne vyhľadávaco-záchranné operácie s ôsmimi členmi posádky, vrátane troch pozorovateľov a v priestoroch bývalej bombovnice boli uložené tri záchranné člny. Lietali v zostave SASM 98 (Istree) a SASM 99 (Maison Blanche v Alžírsku. )
LeO 453 s výrobnými číslami nad 35 boli do júna / června /06 1951 zaradené v Esc. 11S (Aeronavale), následne krátko pôsobili ako vyhľadávaco-záchranné lietadlá a začiatkom roku 1952 boli odovzdané GLA 45.
Z 22 LeO 453, ktoré sa nachádzali vo výzbroji na konci 40-tych rokov slúžilo v roku 1952 ešte 13 kusov. 2 stroje boli v GLA 48 a 11 v GLA 45, do ktorej boli zaradené aj stroje, používané na námorné záchranné operácie. Medzi rokmi 1952-54 sa v zostave GLA 45 nachádzali lietadlá s výrobnými číslami 5, 13, 16, 17, 18, 23, 25, 27, 28, 30, 35, 38 a 39.
Začiatkom roku 1956 bola GLA 45 rozpustená a jedinou jednotkou vybavenou lietadlami LEO 453 zostala GLA 48. V zostave tejto jednotky bolo celkom 8 ks LeO 453 a niekoľko AAC-1 Toucan (transportné Ju 52/3m francúzskej výroby). Vojenská kariéra LeO 45 sa pomaly chýlila k záveru, keď posledné dve lietadlá boli v zostave GLA 48 boli uznané za olietané a neschopné ďalšej služby v septembri / září / 09/1957 (v apríli / dubnu /04/1957 lietali ešte lietadlá s číslami 5, 12, 15, 17 a 30).
Niekoľko strojov sa využívalo aj v civilnom sektore. Dva stroje LeO-453, reg. č. F-BBYV (N.31) a F-BBYY, spolu s dvoma lietadlami B-17 boli od roku 1947 využívané 4. Esc. GEP (Groupe d'Escadrilles Photographiques) (Creil), ktorá plnila kartografické úlohy pre IGN (Institut Geographique Nationale) (v 3. Esc. GEP slúžilo aj 5 kusov LeO 455F (LeO 455Ph) s č. 1-5, reg.č. F-BBLD, F-BBTM, F-BBTN, F-BBTO a F-BCAG).

LeO 453 zo zostavy SASM 99 pri misii SAR (Search and Rescue).