Konštantín XI. – posledný Byzanský (Rímsky) cisár
Vládol v rokoch 1448 až 1453
Konštantín sa narodil 8. februára 1405. Jeho rodičmi boli byzanský cisár Manuel II. a Helena Dragaš. Konštantín sa v roku 1443 stal despotom v Morei. V roku 1444 sa Konštantínovi podarilo odraziť vpád Latinov z Aténskeho kniežactva. No v roku 1446 už nemal toľko vojenského šťastia a osmanské vojsko vedené sultánom Muradom II. zničilo Hexamilion (šesť míľ dlhý múr, postavený naprieč Korintskou šijou) a vyplienilo Peloponéz. Po smrti jeho brata a zároveň byzanského cisára Ioanna VIII., ho jeho matka presadila na cisársky trón. Konštantín bol prvým cisárom, ktorý bol korunovaný mimo Konštantínopolu.
Konštantín XI. prišiel do Konštantínopolu 12. marca 1449. U obyvateľov mesta sa tešil veľkej dôvere. Bol známy svojou rozvážnosťou a osvedčil sa aj ako dobrý vojenský veliteľ. Podobne ako jeho predchodcovia, aj Konštantín sa pokúšal získať pomoc proti Osmanom v Európe. Ta po porážke pri Varne v roku 1444 však nebola schopná zmobilizovať a poskytnúť Byzancii vojenskú pomoc. Konštantín pokračoval v cirkevnej politike svojho brata Ioanna VIII a pokúsil sa uviesť do života cirkevnú úniu s Rímom. Narazil však na tvrdý odpor byzanského kléru a aj prostých veriacich.
V roku 1451 sa novým sultánom Osmanov stal Mehmed II. Dobyvateľ. Jeho prvoradým cieľom bolo dobytie Konštantínopolu. Mehmed nechal na Bospore vybudovať novú pevnosť Rumeli-Hisar. Táto pevnosť zaisťovať bezpečnosť vyloďovaných vojsk v blízkosti konštantínopolských hradieb a mala kontrolovať Bosporskú úžinu.
7. apríla 1543 sa pohla osmanská armáda proti Konštantínopolu. O jej veľkosti nie sú známe presné informácie. Počet ozbrojených a neozbrojených sa odhaduje na 165 000 až 400 000 ľudí. Konštantín, riadiaci obranu Konštantínopolu, mal k dispozícii len 4700 až 7000 obrancov. Podobne to bolo aj v množstve lodí. Mehmed mal k dispozícii asi 400 lodí, pričom Byzantínci len 26. 23. mája 1453 vyslal Mehmed ku Konštantínovi svojho vyjednávača s podmienkami kapitulácie. Konštantín však jeho ponuku odmietol. 27. a 28. mája 1453 sa pravoslávne a katolícke obyvateľstvo stretlo na veľkej procesii, ktorá obchádzala mestske hradby a žehnala najviac poškodeným miestam v hradbách. Ma druhý deň podnikol Mehmed útok na mesto a podarilo sa mu prelomiť obranu. V bitke našiel svoju smrť aj samotný Konštantín XI.
Tak 29.mája 1453 padol Konštantínopol a s ním aj Byzanské – Východorímske impérium.
Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8
www.wikipedia.com
Vládol v rokoch 1448 až 1453
Konštantín sa narodil 8. februára 1405. Jeho rodičmi boli byzanský cisár Manuel II. a Helena Dragaš. Konštantín sa v roku 1443 stal despotom v Morei. V roku 1444 sa Konštantínovi podarilo odraziť vpád Latinov z Aténskeho kniežactva. No v roku 1446 už nemal toľko vojenského šťastia a osmanské vojsko vedené sultánom Muradom II. zničilo Hexamilion (šesť míľ dlhý múr, postavený naprieč Korintskou šijou) a vyplienilo Peloponéz. Po smrti jeho brata a zároveň byzanského cisára Ioanna VIII., ho jeho matka presadila na cisársky trón. Konštantín bol prvým cisárom, ktorý bol korunovaný mimo Konštantínopolu.
Konštantín XI. prišiel do Konštantínopolu 12. marca 1449. U obyvateľov mesta sa tešil veľkej dôvere. Bol známy svojou rozvážnosťou a osvedčil sa aj ako dobrý vojenský veliteľ. Podobne ako jeho predchodcovia, aj Konštantín sa pokúšal získať pomoc proti Osmanom v Európe. Ta po porážke pri Varne v roku 1444 však nebola schopná zmobilizovať a poskytnúť Byzancii vojenskú pomoc. Konštantín pokračoval v cirkevnej politike svojho brata Ioanna VIII a pokúsil sa uviesť do života cirkevnú úniu s Rímom. Narazil však na tvrdý odpor byzanského kléru a aj prostých veriacich.
V roku 1451 sa novým sultánom Osmanov stal Mehmed II. Dobyvateľ. Jeho prvoradým cieľom bolo dobytie Konštantínopolu. Mehmed nechal na Bospore vybudovať novú pevnosť Rumeli-Hisar. Táto pevnosť zaisťovať bezpečnosť vyloďovaných vojsk v blízkosti konštantínopolských hradieb a mala kontrolovať Bosporskú úžinu.
7. apríla 1543 sa pohla osmanská armáda proti Konštantínopolu. O jej veľkosti nie sú známe presné informácie. Počet ozbrojených a neozbrojených sa odhaduje na 165 000 až 400 000 ľudí. Konštantín, riadiaci obranu Konštantínopolu, mal k dispozícii len 4700 až 7000 obrancov. Podobne to bolo aj v množstve lodí. Mehmed mal k dispozícii asi 400 lodí, pričom Byzantínci len 26. 23. mája 1453 vyslal Mehmed ku Konštantínovi svojho vyjednávača s podmienkami kapitulácie. Konštantín však jeho ponuku odmietol. 27. a 28. mája 1453 sa pravoslávne a katolícke obyvateľstvo stretlo na veľkej procesii, ktorá obchádzala mestske hradby a žehnala najviac poškodeným miestam v hradbách. Ma druhý deň podnikol Mehmed útok na mesto a podarilo sa mu prelomiť obranu. V bitke našiel svoju smrť aj samotný Konštantín XI.
Tak 29.mája 1453 padol Konštantínopol a s ním aj Byzanské – Východorímske impérium.
Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8
www.wikipedia.com