Generálmajor Aleksandr Ivanovič Kavtoradzev
Генерал-майор Александр Иванович Кавторадзев
A.I.Kavtoradzev sa narodil 17. augusta 1866 v Astrachánskej gubernii v rodine miestnej šľachty. V roku 1887 ukončil Nikolajevský inštitút sirôt v Gatčine a vstúpil do armády ako radový vojak. Krátko slúžil v 92. Pečorskom pešom pluku a ešte v roku 1887 postúpil na moskovské pechotné junkerské učilište. Toto učilište absolvoval v roku 1889 a v hodnosti podporučíka bol odvelený k 101. Permskému pešiemu pluku. V rokoch 1893 a 1894 spravil prijímacie skúšky na Nikolajevskú akadémiu Generálneho štábu, ale z dôvodu nedostatku miest nemohol nastúpiť do štúdia. Podarilo sa mu to až v roku 1896, ale štúdium neukončil a v roku 1899 bol prevedený k Zboru pohraničnej stráže. V roku 1901 bol odvelený do Zaamurského pohraničného okruhu a slúžil v jeho štábe.
Po vypuknutí rusko-japonskej vojny v roku 1904 bol A.I.Kavtoradzev prevelený k 3. Nerčinskému sibírskemu pešiemu pluku, kde sa vyznamenal v bojoch v Mandžusku. Bol povýšený do hodnosti kapitána a od marca 1906 slúžil v štruktúrach Generálneho štábu ako adjutant štábu 7. pešej divízie. V rokoch 1907 – 1908 pôsobil v 26. Mogilevskom pešom pluku a v apríli 1908 bol povýšený do hodnosti podplukovníka a prevzal funkciu náčelníka štábu Karsskej pevnosti. Po 6 mesiacoch bol odvelený k štábu I. kaukazského armádneho zboru, kde slúžil vo funkcii štábneho dôstojníka pre špeciálne úlohy. V roku 1910 pôsobil ako veliteľ práporu v 263. Novobajazetskom pešom pluku. V roku 1911 bol povýšený do hodnosti plukovníka a prevelený do funkcie náčelníka štábu 2. kaukazskej streleckej brigády. V júli 1913 prevzal funkciu náčelníka štábu 39. pešej divízie s ktorou vstupoval do prvej svetovej vojny.
Dňa 2.11.1914 (15.11. podľa gregoriánskeho kalendára) bol A.I.Kavtoradzev odvelený k 48. pešej divízii, kde prevzal funkciu náčelníka štábu. Avšak už na konci roku 1914 bol prevelený k 49. pešej divízii, kde taktiež pôsobil vo funkcii náčelníka štábu. Dňa 11.6.1915 bol poverený prevzatím funkcie náčelníka štábu 61. pešej divízie. O necelé dva mesiace 26.7.1915 bol prevelený do funkcie veliteľa 150. Tamanského pešieho pluku. Za svoje bojové nasadenie bol vyznamenaný vojenským rádom svätého Georgija IV. stupňa a zlatou georgijevskou šabľou. Dňa 18.4.1916 bol stiahnutý z frontu a prevelený do kádrovej zálohy pri štábe Dvinského vojenského okruhu a neskôr do kádrovej zálohy pri štábe Kyjevského vojenského okruhu. Do aktívnej služby sa vrátil 11.10.1916, keď prevzal velenie 27. kaukazského streleckého pluku. Následne bol 24.1.1917 poverený funkciou náčelníka štábu Kaukazskej pohraničnej pešej divízie.
Osudy A.I.Kavtoradzeva počas občianskej vojny v Rusku nie sú známe a historici disponujú len informáciou, že zomrel v emigrácii po roku 1933.
Zdroje:
1. Valentin Juško: "48. pechotnaja divizija" (Reitar č.5/2004, Moskva 2004)
Генерал-майор Александр Иванович Кавторадзев
A.I.Kavtoradzev sa narodil 17. augusta 1866 v Astrachánskej gubernii v rodine miestnej šľachty. V roku 1887 ukončil Nikolajevský inštitút sirôt v Gatčine a vstúpil do armády ako radový vojak. Krátko slúžil v 92. Pečorskom pešom pluku a ešte v roku 1887 postúpil na moskovské pechotné junkerské učilište. Toto učilište absolvoval v roku 1889 a v hodnosti podporučíka bol odvelený k 101. Permskému pešiemu pluku. V rokoch 1893 a 1894 spravil prijímacie skúšky na Nikolajevskú akadémiu Generálneho štábu, ale z dôvodu nedostatku miest nemohol nastúpiť do štúdia. Podarilo sa mu to až v roku 1896, ale štúdium neukončil a v roku 1899 bol prevedený k Zboru pohraničnej stráže. V roku 1901 bol odvelený do Zaamurského pohraničného okruhu a slúžil v jeho štábe.
Po vypuknutí rusko-japonskej vojny v roku 1904 bol A.I.Kavtoradzev prevelený k 3. Nerčinskému sibírskemu pešiemu pluku, kde sa vyznamenal v bojoch v Mandžusku. Bol povýšený do hodnosti kapitána a od marca 1906 slúžil v štruktúrach Generálneho štábu ako adjutant štábu 7. pešej divízie. V rokoch 1907 – 1908 pôsobil v 26. Mogilevskom pešom pluku a v apríli 1908 bol povýšený do hodnosti podplukovníka a prevzal funkciu náčelníka štábu Karsskej pevnosti. Po 6 mesiacoch bol odvelený k štábu I. kaukazského armádneho zboru, kde slúžil vo funkcii štábneho dôstojníka pre špeciálne úlohy. V roku 1910 pôsobil ako veliteľ práporu v 263. Novobajazetskom pešom pluku. V roku 1911 bol povýšený do hodnosti plukovníka a prevelený do funkcie náčelníka štábu 2. kaukazskej streleckej brigády. V júli 1913 prevzal funkciu náčelníka štábu 39. pešej divízie s ktorou vstupoval do prvej svetovej vojny.
Dňa 2.11.1914 (15.11. podľa gregoriánskeho kalendára) bol A.I.Kavtoradzev odvelený k 48. pešej divízii, kde prevzal funkciu náčelníka štábu. Avšak už na konci roku 1914 bol prevelený k 49. pešej divízii, kde taktiež pôsobil vo funkcii náčelníka štábu. Dňa 11.6.1915 bol poverený prevzatím funkcie náčelníka štábu 61. pešej divízie. O necelé dva mesiace 26.7.1915 bol prevelený do funkcie veliteľa 150. Tamanského pešieho pluku. Za svoje bojové nasadenie bol vyznamenaný vojenským rádom svätého Georgija IV. stupňa a zlatou georgijevskou šabľou. Dňa 18.4.1916 bol stiahnutý z frontu a prevelený do kádrovej zálohy pri štábe Dvinského vojenského okruhu a neskôr do kádrovej zálohy pri štábe Kyjevského vojenského okruhu. Do aktívnej služby sa vrátil 11.10.1916, keď prevzal velenie 27. kaukazského streleckého pluku. Následne bol 24.1.1917 poverený funkciou náčelníka štábu Kaukazskej pohraničnej pešej divízie.
Osudy A.I.Kavtoradzeva počas občianskej vojny v Rusku nie sú známe a historici disponujú len informáciou, že zomrel v emigrácii po roku 1933.
Zdroje:
1. Valentin Juško: "48. pechotnaja divizija" (Reitar č.5/2004, Moskva 2004)