Generálporučík Vjačeslav Alexandrovič Karlikov
Генерал-лейтенант Вячеслав Александрович Карликов
V.A.Karlikov sa narodil 15. novembra 1871 v Syrdarinskej oblasti v rodine miestnej šľachty. V roku 1889 ukončil Nepľujevský kadetský zbor v Orenburgu a na ďalšie štúdium postúpil na Michajlovske delostrelecké učilište. Odtiaľ v roku 1891 prestúpil na 2. Konstantinovské vojenské učilište, ktoré ešte v tom istom roku absolvoval v hodnosti podporučíka. Následne bol odvelený k 3. turkestanskemu streleckému práporu. V roku 1895 spravil prijímacie skúšky a postúpil na Nikolajevskú akadémiu Generálneho štábu. Štúdium na tejto akadémii absolvoval v roku 1898 v hodnosti štábneho kapitána a začal slúžiť v štruktúrach Generálneho štábu. Bol odvelený k štábu Priamurského vojenského okruhu a v roku 1899 bol poverený funkciou staršieho adjutanta pri štábe Juho-Ussurijského vojenského zväzku. V roku 1900 prešiel na funkciu staršieho adjutanta pri štábe I. sibírskeho armádneho zboru a zúčastnil sa vojenského zásahu v Číne proti tzv. Boxerskému povstaniu. V rokoch 1902 – 1903 pôsobil v 23. Východosibírskom streleckom pluku a následne v júli 1903 bol prevelený do Generálneho štábu ruskej cárskej armády. V októbri 1906 bol poverený funkciou zástupcu vedúceho Ázijského oddelenia Generálneho štábu a od júna 1907 sám prešiel na túto riadiacu pozíciu. V apríli 1908 bol povýšený do hodnosti plukovníka a v roku 1909 velil práporu 4. fínskeho streleckého pluku.
Pri vypuknutí prvej svetovej vojny bol V.A.Karlikov na začiatku mobilizácie v auguste 1914 poverený velením 191. Largo-Kaguľského pešieho pluku 48. pešej divízie. Za boje v Haliči a Karpatoch bol vyznamenaný vojenským rádom svätého Georgija IV. stupňa a zlatou georgijevskou šabľou. Dňa 5.6.1915 bol povýšený do hodnosti generálmajora a 3.7.1915 bol poverený velením 2. pešej brigády 48. pešej divízie. Dňa 2.3.1916 bol prevelený k 3. granátnickej divízii do funkcie náčelníka štábu. Počas júla 1916 sa zúčastňoval zasadnutí Georgijevskej rady pri štábe 3. armády. Dňa 29.7.1916 bol poverený funkciou náčelníka štábu XXV. armádneho zboru. Počas októbra 1916 sa zúčastňoval zasadnutí Georgijevskej rady pri štábe 10. armády.
Po februárovej revolúcii v roku 1917 V.A.Karlikov prevzal 20.5.1917 velenie 125. pešej divízie. Po boľševickom októbrovom prevrate sa postavil na stranu odboja proti Leninovmu režimu. Na začiatku roku 1918 sa stal náčelníkom štábu Orenburgského kozáckeho vojska generála Dutova. Dňa 26.8.1918 dočasne prevzal velenie Taškentského frontu a následne bol poverený funkciou riaditeľa Nepľujevského kadetského zboru v Orenburgu, v ktorom v mladosti sám študoval. Dňa 30.3.1919 bol povýšený do funkcie generálporučíka. Po porážke bielogvardejcov v sibírskej časti Ruska neemigroval, ale vstúpil do Červenej armády. Bol zaradený do kádrovej rezervy Západosibírskeho vojenského okruhu a následne do kádrovej rezervy Hlavného štábu Červenej armády. Dňa 24.3.1920 bol poverený funkciou styčného dôstojníka pre špeciálne úlohy pri Centrálnom soviete všeobecného vzdelávania a 15.10.1921 sa stal starším inšpektorom tejto štátnej organizácie. Dňa 1.7.1922 bol poverený funkciou zástupcu vedúceho Oddelenia predvojenskej brannej výchovy a na tejto pozícii pracoval do marca 1923.
Po roku 1923 odišiel zo štátnych služieb a pracoval v štatistickej kancelárii textilného závodu v Moskve. Ako 66 ročný bol 8.10.1937 zatknutý moskovským NKVD, ktoré ho obvinilo z rozvratnej činnosti a protisovietskej propagandy a agitácie. Na základe rýchleho rozhodnutia výnimočného mimosúdneho orgánu (tzv. „trojky“) bol V.A.Karlikov odsúdený k trestu smrti zastrelením. Poprava bola vykonaná 17.10.1937 a jeho telo bolo pochované na cintoríne Butovo – 3. V.A.Karlikov ako obeť stalinských represií bol posmrtne rehabilitovaný 6.2.1957.
Zdroje:
1. Valentin Juško: "48. pechotnaja divizija" (Reitar č.5/2004, Moskva 2004)
Генерал-лейтенант Вячеслав Александрович Карликов
V.A.Karlikov sa narodil 15. novembra 1871 v Syrdarinskej oblasti v rodine miestnej šľachty. V roku 1889 ukončil Nepľujevský kadetský zbor v Orenburgu a na ďalšie štúdium postúpil na Michajlovske delostrelecké učilište. Odtiaľ v roku 1891 prestúpil na 2. Konstantinovské vojenské učilište, ktoré ešte v tom istom roku absolvoval v hodnosti podporučíka. Následne bol odvelený k 3. turkestanskemu streleckému práporu. V roku 1895 spravil prijímacie skúšky a postúpil na Nikolajevskú akadémiu Generálneho štábu. Štúdium na tejto akadémii absolvoval v roku 1898 v hodnosti štábneho kapitána a začal slúžiť v štruktúrach Generálneho štábu. Bol odvelený k štábu Priamurského vojenského okruhu a v roku 1899 bol poverený funkciou staršieho adjutanta pri štábe Juho-Ussurijského vojenského zväzku. V roku 1900 prešiel na funkciu staršieho adjutanta pri štábe I. sibírskeho armádneho zboru a zúčastnil sa vojenského zásahu v Číne proti tzv. Boxerskému povstaniu. V rokoch 1902 – 1903 pôsobil v 23. Východosibírskom streleckom pluku a následne v júli 1903 bol prevelený do Generálneho štábu ruskej cárskej armády. V októbri 1906 bol poverený funkciou zástupcu vedúceho Ázijského oddelenia Generálneho štábu a od júna 1907 sám prešiel na túto riadiacu pozíciu. V apríli 1908 bol povýšený do hodnosti plukovníka a v roku 1909 velil práporu 4. fínskeho streleckého pluku.
Pri vypuknutí prvej svetovej vojny bol V.A.Karlikov na začiatku mobilizácie v auguste 1914 poverený velením 191. Largo-Kaguľského pešieho pluku 48. pešej divízie. Za boje v Haliči a Karpatoch bol vyznamenaný vojenským rádom svätého Georgija IV. stupňa a zlatou georgijevskou šabľou. Dňa 5.6.1915 bol povýšený do hodnosti generálmajora a 3.7.1915 bol poverený velením 2. pešej brigády 48. pešej divízie. Dňa 2.3.1916 bol prevelený k 3. granátnickej divízii do funkcie náčelníka štábu. Počas júla 1916 sa zúčastňoval zasadnutí Georgijevskej rady pri štábe 3. armády. Dňa 29.7.1916 bol poverený funkciou náčelníka štábu XXV. armádneho zboru. Počas októbra 1916 sa zúčastňoval zasadnutí Georgijevskej rady pri štábe 10. armády.
Po februárovej revolúcii v roku 1917 V.A.Karlikov prevzal 20.5.1917 velenie 125. pešej divízie. Po boľševickom októbrovom prevrate sa postavil na stranu odboja proti Leninovmu režimu. Na začiatku roku 1918 sa stal náčelníkom štábu Orenburgského kozáckeho vojska generála Dutova. Dňa 26.8.1918 dočasne prevzal velenie Taškentského frontu a následne bol poverený funkciou riaditeľa Nepľujevského kadetského zboru v Orenburgu, v ktorom v mladosti sám študoval. Dňa 30.3.1919 bol povýšený do funkcie generálporučíka. Po porážke bielogvardejcov v sibírskej časti Ruska neemigroval, ale vstúpil do Červenej armády. Bol zaradený do kádrovej rezervy Západosibírskeho vojenského okruhu a následne do kádrovej rezervy Hlavného štábu Červenej armády. Dňa 24.3.1920 bol poverený funkciou styčného dôstojníka pre špeciálne úlohy pri Centrálnom soviete všeobecného vzdelávania a 15.10.1921 sa stal starším inšpektorom tejto štátnej organizácie. Dňa 1.7.1922 bol poverený funkciou zástupcu vedúceho Oddelenia predvojenskej brannej výchovy a na tejto pozícii pracoval do marca 1923.
Po roku 1923 odišiel zo štátnych služieb a pracoval v štatistickej kancelárii textilného závodu v Moskve. Ako 66 ročný bol 8.10.1937 zatknutý moskovským NKVD, ktoré ho obvinilo z rozvratnej činnosti a protisovietskej propagandy a agitácie. Na základe rýchleho rozhodnutia výnimočného mimosúdneho orgánu (tzv. „trojky“) bol V.A.Karlikov odsúdený k trestu smrti zastrelením. Poprava bola vykonaná 17.10.1937 a jeho telo bolo pochované na cintoríne Butovo – 3. V.A.Karlikov ako obeť stalinských represií bol posmrtne rehabilitovaný 6.2.1957.
Zdroje:
1. Valentin Juško: "48. pechotnaja divizija" (Reitar č.5/2004, Moskva 2004)