Imrich I.
Imrich sa narodil v roku 1174. Jeho rodičia boli uhorský kráľ Belo III. a antiochijská kňažná Anna Chatillonská.
V roku 1194 sa Imrich stal chorvátsko-dalmátskym vojvodom. Po smrti svojho otca Bela III. sa stal uhorským kráľom. Ale kráľom sa chcel stať aj jeho brat Ondrej II. Celé obdobie Imrichovej vlády bolo poznačené bojom s Ondrejom II. o uhorský trón. V roku 1197 sa bratia stretli na bojovom poli pri dedine Mački v Slavónii. Ondrej aj s vojenskou pomocou rakúskeho vojvodu Leopolda VI. porazil Imricha. Ten mu prenechal chorvátsko-dalmátske vojvodstvo. Ondrejovi to však nestačilo a v roku 1199 sa opäť bojovalo pri Blatenskom jazere (Balaton) . Tentoraz zvíťazil Imrich a Ondrej ušiel do Rakúska. V Roku 1200 sa obaja bratia na žiadosť pápeža Inocenta III. zmierili.
V roku 1201 Imrich zasiahol proti srbskému veľžupanovi Štefanovi Nemanjovi. O rok neskôr sa Imrich znova zapojil do bojov v Srbsku. Porazil Štefanovho brata Vukana a vyhlásil sa za srbského kráľa. V roku 1202 na úkor bulharského cára Kalojana pripojil k Uhorsku údolie srbskej rieky Moravy a mestá Belehrad a Niš. Za Imrichovej vlády v roku 1202 dobili vojenské oddiely IV. krížovej výpravy uhorské mesto Zadar. Imrichove vojská v roku 1203 a 1204 zasiahli aj do bojov v Nemecku, kre proti sebe bojovali nemecký kráľ Filip Švábsky a protikráľ Oto IV. z Braunschweigu. O tento vojenský zásah Imricha požiadal Inocent III. Imrich bol stúpencom tohto pápeža.
Na jeseň 1203 Ondrej znova vyvolal sprisahanie proti Imrichovi. Imrich svojho brata zajal. No na jar 1204 sa Ondrejovi, s pomocou svojich prívržencov, podarilo ujsť. Imrich v tom čase už bol vážne chorý a nedokázal bojovať proti svojmu bratovi. 26. augusta 1204 dal Imrich korunovať svojho 4-ročného syna Ladislava za kráľa. Uvedomoval si, že Ladislav nebude schopný sám vládnuť, preto mu za poručníka určil Ondreja.
30. novembra 1204 Imrich zomrel. Bol pochovaný v Jágri (Eger). Imrich mal so svojou manželkou Konštanciou, dcérou aragónskeho kráľa Alfonza II, už spomínaného syna Ladislava. Imrich podporoval cirkev v Uhorsku. Bojoval aj proti bulharským Bogomilom a neúspešne sa pokúšal previesť Srbov na rímsko-katolícku vieru.
Imrichove spory s bratom Ondrejom položili základ úpadku kráľovskej moci v Uhorsku a nárast moci uhorských magnátov.
Literatúra: Kolektív - Kniha kráľov – Slovenské pedagogické nakladateľstvo- Mladé letá Bratislava 2003, ISBN 80-10-00324-7
Július Sopko – Kronika uhorských kráľov zvaná dubnická
- Vydavateľstvo Rak – Budmerice 2004, ISBN 80-85501-13-9
V roku 1194 sa Imrich stal chorvátsko-dalmátskym vojvodom. Po smrti svojho otca Bela III. sa stal uhorským kráľom. Ale kráľom sa chcel stať aj jeho brat Ondrej II. Celé obdobie Imrichovej vlády bolo poznačené bojom s Ondrejom II. o uhorský trón. V roku 1197 sa bratia stretli na bojovom poli pri dedine Mački v Slavónii. Ondrej aj s vojenskou pomocou rakúskeho vojvodu Leopolda VI. porazil Imricha. Ten mu prenechal chorvátsko-dalmátske vojvodstvo. Ondrejovi to však nestačilo a v roku 1199 sa opäť bojovalo pri Blatenskom jazere (Balaton) . Tentoraz zvíťazil Imrich a Ondrej ušiel do Rakúska. V Roku 1200 sa obaja bratia na žiadosť pápeža Inocenta III. zmierili.
V roku 1201 Imrich zasiahol proti srbskému veľžupanovi Štefanovi Nemanjovi. O rok neskôr sa Imrich znova zapojil do bojov v Srbsku. Porazil Štefanovho brata Vukana a vyhlásil sa za srbského kráľa. V roku 1202 na úkor bulharského cára Kalojana pripojil k Uhorsku údolie srbskej rieky Moravy a mestá Belehrad a Niš. Za Imrichovej vlády v roku 1202 dobili vojenské oddiely IV. krížovej výpravy uhorské mesto Zadar. Imrichove vojská v roku 1203 a 1204 zasiahli aj do bojov v Nemecku, kre proti sebe bojovali nemecký kráľ Filip Švábsky a protikráľ Oto IV. z Braunschweigu. O tento vojenský zásah Imricha požiadal Inocent III. Imrich bol stúpencom tohto pápeža.
Na jeseň 1203 Ondrej znova vyvolal sprisahanie proti Imrichovi. Imrich svojho brata zajal. No na jar 1204 sa Ondrejovi, s pomocou svojich prívržencov, podarilo ujsť. Imrich v tom čase už bol vážne chorý a nedokázal bojovať proti svojmu bratovi. 26. augusta 1204 dal Imrich korunovať svojho 4-ročného syna Ladislava za kráľa. Uvedomoval si, že Ladislav nebude schopný sám vládnuť, preto mu za poručníka určil Ondreja.
30. novembra 1204 Imrich zomrel. Bol pochovaný v Jágri (Eger). Imrich mal so svojou manželkou Konštanciou, dcérou aragónskeho kráľa Alfonza II, už spomínaného syna Ladislava. Imrich podporoval cirkev v Uhorsku. Bojoval aj proti bulharským Bogomilom a neúspešne sa pokúšal previesť Srbov na rímsko-katolícku vieru.
Imrichove spory s bratom Ondrejom položili základ úpadku kráľovskej moci v Uhorsku a nárast moci uhorských magnátov.
Literatúra: Kolektív - Kniha kráľov – Slovenské pedagogické nakladateľstvo- Mladé letá Bratislava 2003, ISBN 80-10-00324-7
Július Sopko – Kronika uhorských kráľov zvaná dubnická
- Vydavateľstvo Rak – Budmerice 2004, ISBN 80-85501-13-9
Reklama
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.
Zjistit více