IRQ - Iracké vojenské námořnictvo [1958-2003]

al-Quwwat al-Bahriya al-Iraqia
Irácké vojenské námorníctvo prešlo od zvrhnutia monarchie v Iráku v roku 1958 až do svojho faktického zániku v roku 2003 nepochybne zaujímavým vývojom.
Ale presní popis jeho histórie je obťiažny vzhladom na nedostatok dostupných informácií. Nakoniec ide o najmenšiu zložku Irackých ozbrojených síl a mnoho veteránou buť už nežije alebo je tažké ich v kontaktovať, či už pramo v iráku alebo v exile, kde mnohý z nich žijú.


Už krátko po zvrhuntí monarchie a nadviazaní priatelských stykov zo ZSSR došlo k dodávkam zbraní a munície. Medzi prvými zásielkami novej techniky bolo dvanásť torpédových člonou typu P-6 "Burevestnik" (projekt 183). Tieto malé plavidlá z výtlakom 67 ton a výzbrojov dvoch 533mm torpéd, boli dodané v priebehu rokov 1959-1961.
V roku 1962 prebehla dodávka stihačov ponoriek typu SO-1 (projekt 201M) v počte troch kusov. Z výtlakom 215 ton, výzbrojov hlbinných bômb a špecialnych vrhačov RBU-1200 predstavovali posilnenie Iráckeho Námorníctva.
Ďalšie známe dodávky zo ZSSR predstavovali dve minolovky typu T-43 (projekt 254K) dodané v roku 1969. Nie je vylúčené že išlo o lode z výzbroje námorníctva ZSSR.
Na svoje prvé "bojové" jednotky si Irácký "marineri" museli počkať do roku 1972 keď v nasledujúcich dvoch rokoch bolo dodaných šesť raketových člnou OSA-1 (prokekt 205) a k tomu aj 48 rakiet P-15U Termit/SS-N-2B Styx a dalšiu výzbroj.
Po skončení týchto dodávok nasledovali kontrakt na osem kusov modernejšej verzie OSA-2 (projekt 205U "Cunami", Irácké označania trieda: "Nissín-7") a dalších 64 protilodných rakiet P-15. Tieto dodávky boli ukončené v roku 1977.
Ako sa menila velitelská štruktúra v priebehu týchto rokov je neznáme. Ale počet námorníkov postupne narastal a koncom sedemdesiatych rokov sa blížil 4,000.
Ako dvosledok dobrých (aj keď komplikovaných) vzťahov zo ZSSR bolo mnoho iráckych námorníkov vyškolených v krajinách východného bloku. Mnoho sovietskych poradcov pôsobylo priamo v Iráku a podielaly sa aj na výstavbe modernej námornej základne aš-Šulajbá. V rokoch 1977-79 boli okrem toho dodané aj štyri vylodovacie plavydlá Polnočny-? (projekt-771?). Okrem sovieckych typov bola v roku 1978 dodaná aj Juhoslovanská loď "Spasilac" (alias irácké označanie "Aka").
V lete roku 1980, na sklonku vojny z Iránom malo irácké námorníctvo viac ako 4,000 príslušníkov a množstvo lodí rôznych typov.
URL : https://www.valka.cz/IRQ-Iracke-vojenske-namornictvo-1958-2003-t75744#279361 Verze : 0
Nieje presne známe aké konkrétne úlohy určoval vojnový plán Iráckému námorníctvu v prípade vojny z iránom. Ale vzhladom na kvantitatívnu a kvalitatívnu Iránskeho námorníctva a letectva (aj napriek rozsiahlim čistkám v radoch velitelského zboru) museli byť obmedzené.
Podla stránky : www.acig.org, prvý úspešný zásah si pripísala posádka Iránskeho námorného vrtulníku AB.212ASW, ktorá zaútočila na iracký raketový čln OSA už 21. septembra 1980.
V námorních stretnutiach žial počas celej vojny ťahali Iračania za kratší koniec. Jednak kvoli už spomenutej prevahe iránského námorníctva ale ja kvoli zrejmej zastaralosti vlastného vybavenia a zrejme aj nedostatočného výcviku.
"Súdny deň" Iráckého námorníctva včak nastal 28. a 29. Novembra 1980, keď irán spustil operáciu "Morvarid" (Perla). Cielom bolo neutralizovať dve ropné plošiny Al-Bakr a Al-Omajeh na juh od polostrova al-Fao, ktoré iračania používali ako základné včasnej výstrahy. Išlo o kombinovanú operáciu námorníctva, commados a letectva. Najprv iránské letectvo podniklo diverzní útok na letiská okolo Basry, čo využili námorníci ktorý k obom plošinám dopravili námorný útočný oddiel, ktorý obe plošiny obsadil a podminoval. Po úspešnom zničení všetkých zariadení sa iránske oddiely stiahli a ich ústup kryli dva raketové člny IRINS Jašán a Pajkan. Až ráno 29. septembra iráčania reagovali a pokúsili sa o protiútok. pri prvom útoku stratili dva člny typu OSA, ale potom sa dostal do problémov IRINS Pajkan a iráčanom sa ho podarilo zasiahnuť a potopiť. Vzápetí darazila letka iránských lietadiel F-4E Phantom, vedená o.i. Abbasom Dowránom a Ali-Réza Jasíním. Ich lietadlá boli vyzbrojené raketami AGM-65B Maverick a ich posádky sa okamžite pustili "do práce". V prebehu niekolkých minút piloti nárokovali zásah troch člov OSA, štyroch člnov P-6 a v iráckom prístave aj jedného vylodovacieho plavydla Polnočny, minolovky T-43 a dvoch hliadkových člnov.
Po týchto udalostiach sa irácke námorníctvo ocitlo v ťažkom šoku a prakticky rezignovalo na nejakú rozsiahlejšiu aktivitu. Celú "agendu" útokov proti iránskej lodnej doprave tak museli prevziať letecké jednotky a námorná vtrulníková letka. Tá bola vyzbrojená vrtulníkmi SA.321GV Super Frelón. V roku 1981 boli dodané aj stroje verzie SA.321H a k nim aj niekoľko desiatok rakiet AM-39 Exocet. Tieto vrtulníky sa úkázali ako vcelkú účinné pri napadaní lodnej dopravy v blízkosti iránských prístavou. Je im pripisovaný aj úspešní zásah a potopenie iránskej korvety IRINS Kahnamuie v roku 1982.
Ďalšie námorné stretnutia za úťasti iráckých lodí sú dokumentované až z roku 1986. Pri bojoch v júly 1986, v okolí ropnej plošiny Al-Omajeh boli potopené dva irácké člny OSA a další bol potopení v septembry.
URL : https://www.valka.cz/IRQ-Iracke-vojenske-namornictvo-1958-2003-t75744#279362 Verze : 0
Presný rozsah a intenzita bojových operácií za irácko-iránskej vojny je ťažké zrekonštruovať, rovnako ako stav iráckého námorníctva na prelome rokov 1988-1990. Následujúci odstavec je kompiláciou z dostupných prameňov.
V lete roku 1990 krátko pred iráckou inváziou do Kuvajtu, malo mať irácké námornictvo okolo 5,000 príslušníkov (vrátane brigády "námornej pechoty" ktorý spadala pod velenie Divizie Špecialnych Síl Republikánskej Gardy). Velitelstvo bolo v Basre, námorné základne sa nachádzali v aš-Šulajbá, Zubajr a Umm-Kasr.
Výzbroj tvorila pestrá zmes plavidiel. Fregata "ibn Chaldúm" bola Juhoslovanského pôvodu a využívala sa hlavne na výcvik. Počet raketových člnou triedy OSA sa dá odhadnúť na peť kusov (ak samozrejme nedošlo k ďaľším dodávkam, čo nieje možné vylúčiť). Bojaschopnosť a hlavne bojová hodnota torpédových člnov P-6 je veľmi otázna. K pomocným účelom slúžila hliadková loď "Bogomol", trojica(?) hliadkových člnou SO-1, dve lode typu "Poluchat", dve "Nyriat-II" a jeden hliadkový čln triedyˇ"Žuk". Flotila minoloviek zahŕňala dve plavidlá tridy "T-43", tri plavidlá "Jevgenija" a aj trojicu juhoslovanských "Nestin". Výzbroj dopĺňali dve vylodovacie plavidlá "Polnočny" a asi 150 malých strážnych člnov triedy "Swary" vyrábaných priamo v Iráku.
Okrem toho bolo v roku 1986 zadaný Talianskym lodeniciam "Fincantiery" megakontrakt na prezbrojenie Iráckého námorníctva. Išlo o štyri frgaty tiedy "Hittin" (odvodené od tridy LUPO), štyri korvety triedy "Abdulla ben abi Sark" a dve vrtulníkové korvety "Mussa Ben Nussair" (išlo o upravený typ pôvodného modelu - vychádzajúceho z typu "Mragh" stavaného pre Líbyu). Okrem toho bola objednaná aj zásobovacia loď "Agnadiín" a plávajúci dok o výtklaku 6,000 ton! Aj keď taliani prikročili k plneniu objadnávky razantne, do uvalenia embarga na zbrane v dôsledku invázie do Kuvajtu, sa nepodarilo dodať ani jednu z objednaných lodí. Agnadiín dodnes "trčí" v Alexandríjskom prístave, fregaty Hittín nakoniec zaradilo do svojej výzbroje Talianske námorníctvo a korvety Abdulla ben abi Sark odkúpila Malajzia (ako triedu "Laksanáma"). Iba dvojica korviet Ban Nussair bola zaplatená a irácký námorníci sa na nich začali aj zacvičovať. Aký bude další osud týchto ldí je neznáme, aj keď sa špekuluje že budú do iráku nakoniec predsa len dodané.
URL : https://www.valka.cz/IRQ-Iracke-vojenske-namornictvo-1958-2003-t75744#279363 Verze : 0
V priebehu operácie "Desert Strom" sa irácké námorníctvo nepodielalo na žiadnych významných akciách, hlavne pre nedostatočný výcvik a zastaralosť svojich plavidiel. Aj keď sa Iráckým vojskám podarilo ukoristiť peť raketových člnov triedy Lurssen FPB-57 a jeden čln triedy Lurssen TNC-45 a k tomu aj niekolko desiatok rakiet "Exocet" z Kuvajtských skladov. Nebol ani čas ani prostriedky na reálny výcvik posádok a nasadenie týchto plavidiel.
Irácke námorníctvo tak v priebehu leteckých útokov stratilo velké množstvo plavidiel (až 19 potopených a 6 taýko poškodených). Fregata "ibn Chaldúm" bola tažko poškodená a niekoľko lodí vraj odplávalo do iránských prístavou, kde boli internované.
Až do následujúcej vojny v roku 2003 sa irácké námorníctvo prakticky nespametalo. Počet námorníkov klesol na asi 2,000. Podla zverejnených údajov sa v plavbyschopnom stave zachoval jeden raketový čln triedy OSA, jeden Nyriat a dve či tri menšie hladkové lode. Prežilo aj niekolko desiatok malých strážnych člnov tridy Sawary. Z pomocných plavydiel sa zachovala minolovka T-43(alebo Jevgenija) a "Sallam al-Diín" (Juhoslovanský Nestin), vylodovacie plavidlo "Atika" (Polnočny). Vojnu zrejme prežila aj záchranná loď Spasilac, nazývaná v iráku "Aka" a neznámi je osud troch vylodovacích plavidiel triedy Al-Zahraa, dodaných z Dánska v rokou 1983.
Luxusná prezidentská jachta "Al-Kadisijá" bola zničená pri náletoch v roku 1991 a druhá loď "Al-Mansúr" bolo zničená v roku 2003. Podla výpovedí ju zničilo niekolko protilodných striel z amerických námorných lietadiel a vrak neskôr rozkradli pri rabovaní. Zvyšné lode boli zrejme zničené alebo tažko poškodené a je možné že sa tiež stali cielom rabovania.


Zdroj: http://www.hazegray.org/worldnav/mideast/iraq.htm
www.globalsecurity.org
ATM 10/2004: Ivan Zajac: Zapomenúté saddamovo námořnictvo
ATM Speciál Irácký konflikt/ Fakta a Data.
URL : https://www.valka.cz/IRQ-Iracke-vojenske-namornictvo-1958-2003-t75744#279364 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více