Približne 800 metrov vzdušnou čiarou od talianských hraníc a 1500 metrov po cestnej komunikácii sa nachádza malá Slovinská obec Gorjansko.
V okolí obce zvláštne pamiatky hodné zreteľa nie su. Koho však zaujíma história I. svetovej vojny a boje medzi talianskymi vojskami a rakúsko - uhorskými vojskami v rokoch 1915 – 1917 vie, že v pohorí Dolomity a najmä však na rieke Isonzo / taliansky názov/, Soča /slovinský názov/ sa odohrávali najkrvavejšie boje medzi znepriatelenými stranami na talianskom fronte.
Front sa vlastne 2 roky nepohol z miesta a vojská znepriatelených strán boli zakopané v zákopoch a podnikali vzájomné protiútoky – celkovo ich bolo 12 a rieka tvorila frontovú líniu.
Vzhľadom na veľké množstvo padlých, bol aj chotár obce Gorjansko vybraný vojenským velením na pochovávanie a v lete roku 1916 sa aj v katastri obce Gorjansko zriadil vojnový cintorín pre rakúsko - uhorských vojakov padlých na talianskom fronte.
K cintorínu od obce vedie regionálna cesta č. 616. Cintorín patrí medzi najväčšie vojnové cintoríny z I. svetovej vojny na území Slovinska a je tu pochovaných približne 10 000 rakúsko - uhorských vojakov rôznych národností. Vojaci sú pochovaný v hroboch po jednom, dvoch,alebo aj v hromadných hroboch.
Je vidieť, že o cintorín a o okolie hrobových miest je postarané /pravidelné kosenie trávy/, avšak o hroby a pomníky už menej a tak je vidieť na nich už aj zub času.
V rokoch 1996 – 2003 bol cintorín obnovený za spoluúčasti ministerstva práce, rodiny a sociálnych vecí Republiky Slovinsko
Pretože cintorín „Gorjansko“ je národnou kultúrnou pamiatkou, jeho návšteva je možná len po dohode so zastupiteľstvom obce.
Zdroj:
nemfelejtjuk.blog.hu
http://www.gorjansko.com/
www.hrnko.sk
V okolí obce zvláštne pamiatky hodné zreteľa nie su. Koho však zaujíma história I. svetovej vojny a boje medzi talianskymi vojskami a rakúsko - uhorskými vojskami v rokoch 1915 – 1917 vie, že v pohorí Dolomity a najmä však na rieke Isonzo / taliansky názov/, Soča /slovinský názov/ sa odohrávali najkrvavejšie boje medzi znepriatelenými stranami na talianskom fronte.
Front sa vlastne 2 roky nepohol z miesta a vojská znepriatelených strán boli zakopané v zákopoch a podnikali vzájomné protiútoky – celkovo ich bolo 12 a rieka tvorila frontovú líniu.
Vzhľadom na veľké množstvo padlých, bol aj chotár obce Gorjansko vybraný vojenským velením na pochovávanie a v lete roku 1916 sa aj v katastri obce Gorjansko zriadil vojnový cintorín pre rakúsko - uhorských vojakov padlých na talianskom fronte.
K cintorínu od obce vedie regionálna cesta č. 616. Cintorín patrí medzi najväčšie vojnové cintoríny z I. svetovej vojny na území Slovinska a je tu pochovaných približne 10 000 rakúsko - uhorských vojakov rôznych národností. Vojaci sú pochovaný v hroboch po jednom, dvoch,alebo aj v hromadných hroboch.
Je vidieť, že o cintorín a o okolie hrobových miest je postarané /pravidelné kosenie trávy/, avšak o hroby a pomníky už menej a tak je vidieť na nich už aj zub času.
V rokoch 1996 – 2003 bol cintorín obnovený za spoluúčasti ministerstva práce, rodiny a sociálnych vecí Republiky Slovinsko
Pretože cintorín „Gorjansko“ je národnou kultúrnou pamiatkou, jeho návšteva je možná len po dohode so zastupiteľstvom obce.
Zdroj:
nemfelejtjuk.blog.hu
http://www.gorjansko.com/
www.hrnko.sk
