Demokratická republika Kongo

Democratic Republic of the Congo
Český název:
Czech name:
Demokratická republika Kongo
Originální název:
Original name:
Republique Democratique du Congo
Anglický název:
English name:
Democratic Republic of the Congo
Hlavní město:
Capital:
Kinshasa
Státní zřízení:
Government type:
republika / republic
Nejvyšší představitelé:
Chiefs of state:
Přehled hlav státu Demokratické republiky Kongo
Správní členění:
Administrative:
10 provincií a 1 město / 10 provinces and 1 city
Úřední jazyk:
Languages:
francouzština / French
Měna:
Currency:
konžský frank (CDF) / Congolese francs
Ozbrojené složky:
Military branches:
Ozbrojené síly Demokratické republiky Kongo: pozemní vojsko, národní námořnictvo a letectvo / Armed Forces of the Democratic Republic of the Congo: Army, National Navy, Congolese Air Force
Mezinárodní organizace:
International organizations :
ACCT, ACP, AfDB, AU, CEPGL, COMESA, FAO, G-24, G-77, IAEA, IBRD, ICAO, ICCt, ICRM, IDA, IFAD, IFC, IFRCS, IHO (pozastaveno / suspended), ILO, IMF, IMO, Interpol, IOC, IOM, IPU, ISO, ITSO, ITU, ITUC, MIGA, NAM, OIF, OPCW, PCA, SADC, UN, UNCTAD, UNESCO, UNHCR, UNIDO, UNWTO, UPU, WCL, WCO, WFTU, WHO, WIPO, WMO, WTO
Rozloha:
Area :
(km2)
2 344 885
Reliéf:
Elevation extremes:
nejvyšší bod / highest point - Pic Marguerite on Mont Ngaliema (Mount Stanley) (5 110 m)
nejnižší bod / lowest point - Atlantský oceán (0 m)
Klima:
Climate:
tropy / tropics
Geografická poloha:
Location:
Střední Afrika / Central Africa
Sousední státy:
Neighbours:
Angola, Burundi, Středoafrická republika, Konžská republika, Rwanda, Súdán, Tanzanie, Uganda, Zambie
Angola, Burundi, Central African Republic, Republic of the Congo, Rwanda, Sudan, Tanzania, Uganda, Zambia
Vznik:
Independence:
30.6.1960
Počet obyvatel:
Population:
r.2008 - 66 514 504
Národnostní složení:
Ethnic groups :
více než 200 afrických etnických skupin, 4 nejvetší kmeny: Mongo, Luba, Kongo a Mangbetu-Azande
over 200 African ethnic groups: the four largest tribes - Mongo, Luba, Kongo, and the Mangbetu-Azande
Náboženství:
Religions :
50% římskokatolické / Roman Catholic
20% protestanti / Protestant
10% Kimbanguist
10% muslimové / Muslim
10% ostatní / other
ISO: COG
Internetová doména:
Internet country code :
.cg
Časové pásmo :
Time zone :
+1
Poznámka:
Note:





Zdroj:
www.cia.gov
www.mzv.eu
http://en.wikipedia.org/
www.zemepis.com
http://cs.wikipedia.org/
URL : https://www.valka.cz/Demokraticka-republika-Kongo-t78883#289947 Verze : 0
Štátna vlajka a štátny znak:


Medzinárodná spoločnosť pre Kongo
1877-1885

-
Konžský slobodný štát
Belgické Kongo
1885-15.11.1908
15.11.1908-30.06.1960


Konžská republika
30.06.1960-30.06.1963


Konžská republika
30.06.1963-19.11.1971


Zairská republika
19.11.1971-20.05.1997


Konžská demokratická republika
20.05.1997-18.02.2006

1997-1999
?
1999-2003

2003-2004

2004-2006

Konžská demokratická republika
18.02.2006-souč.


URL : https://www.valka.cz/Demokraticka-republika-Kongo-t78883#304854 Verze : 0
Stručné novodobé dejiny krajiny


Kolonizácia
V druhej polovici 19. storočia si európske mocnosti postupne delili pre nich dovtedy neznáme územia v Afrike a Ázii. Mladý vojvoda z Brabantu, neskorší Belgický kráľ Leopold II. mal tiež sen o vlastnej kolónii. Tento sen sa snažil splniť už od svojho nástupu na trón v roku 1865. Nakoľko snahy jeho predchodcov presadiť sa v juhovýchodnej Ázii (Cejlón, India, Barma), v strednej Amerike (Guatemala, Mexiko) a v Tichom oceáne boli zmarené zo strany silnejších koloniálnych veľmocí (Veľká Británia, USA) a odporom miestnych politikov (Mexiko), rozhodol sa získať kolónie nie hrubou silou, ale obchodom a zemepisným prieskumom. Väčšina koloniálnych mocností v tomto období ovládala iba malé územia okolo pobrežných osád - centier obchodu s domorodými kráľovstvami vo vnútrozemí, pričom do vnútrozemia prenikali iba misionári a obchodníci. S cieľom zistiť viac o vnútrozemí a prípadne získať pomocou výskumu a obchodu vplyv aj vo vnútrozemí vytvoril Leopold II. Spoločnosť Pre výskum Horného Konga (Committee for studies of High-Congo, Comité d’études du Haut-Congo), súčasť Association Internationale Africaine, ktorej cieľom bol prieskum územia v povodí rieky Kongo. Túto spoločnosť potom 17.11.1879 transformobal na Medzinárodnú spoločnosť pre Kongo (International Congo Society, Association Internationale du Congo). Cieľom novej spoločnosti nebol len zemepisný prieskum, ale hlavne ovládnutie už preskúmaného územia a využívanie tamojších zdrojov. Spoločnosť sa od začiatku profilovala ako neštátna spoločnosť, ktorej jediná väzba na Belgické kráľovstvo bolo prostredníctvom jej vlastníka - kráľa Leopolda II. Jeho záujmy priamo v Kongu zastupoval Henry Morton Stanley, známy britský prieskumník. V rokoch 1884-1885 dostala spoločnosť na konferencii v Berlíne (známa aj ako Congo Conference), zaoberajúcej sa reguláciou činnosti rôznych obchodných spoločností v Kongu mandát na spravovanie územia na štátnej úrovni a v roku 1885 transformovala svoju štruktúru na regulárnu vládu Slobodného konžského štátu (Congo Free State). Hlavou nového štátu sa stal Leopold II. Suverenitu Spoločnosti nad územím Konga uznali aj ďalšie mocnosti, niektoré už v predstihu - už 10.04.1884 uznali vlajku Spoločnosti ako subjekt Konga Spojené štáty americké a 08.11.1884 uznalo suverenitu SPoločnosti na území Konga aj Nemecko.


Belgické Kongo
Slobodný konžský štát existoval do roku 1908. Leopold II. (a ďalší miestni úradníci jeho administratívy) sa bezohľadným využívaním prírodných a ľudských zdrojov stal jedným z najbohatších mužov sveta, ale pre krajinu sa bezohľadný kolonializmus a čerpanie zdrojov stávalo neúnosné. Ďalším problémom bola snaha konkurenčnej Britskej Juhoafrickej spoločnosti získať južné územia povodia Konga (kráľovstvo Yeke, Katanga a ďalšie), čo prinášalo zvýšené náklady na ochranu územia a vytláčanie konkurencie, vrátane snahy obsadiť aj územia pod vplyvom britskej spoločnosti (napr. Rodéziu). Tretím vážnym problémom, ktorý mal na osud štátu negatívny vplyv bolo otroctvo a obchod so slonovinou. Územie Konga bolo cieľom výprav arabských obchodníkov s otrokmi a slonovinou z dnešného Zanzibaru (najznámejší Tippu Tip (vlastným menom Hamed bin Mohammed bin Juma bin Rajab bin Mohammed bin Said el Murgebi)) a ich nájazdy spolu s obranou tvorili nezanedbateľnú časť nákladov kolónie. Všetko tieto vplyvy, ktoré spôsobovali genocídu pôvodného obyvateľstva, bez snahy vlády prijať účinné protiopatrenia spôsobili že Belgický parlament sa rozhodol prevziať priamu vládu nad územím a zo Slobodného konžského štátu sa dňa 15.11.1908 stala kolónia - Belgické Kongo (angl.: Belgian Congo / franc.: Congo Belge / Hol.: Belgisch Kongo).


Zmenou štatútu územia nedošlo k zásadnej zmene administratívy. Kolónii stále formálne vládol Leopold II. (po jeho smrti jeho následovníci na tróne), administratívne riadenie krajiny prešlo na ministerstvo pre kolónie v Bruseli. Na čele kolónie bol guvernér menovaný belgickou vládou. Pod novou vládou došlo k pomalej obnove krajiny a jej ekonomického potenciálu. Väčší dôraz sa kládol na vzdelanie. Nie všetky problémy sa ale podarilo odstrániť - v krajine bol napr. v praxi zavedený systém rasovej segregácie. Počas 2. svetovej vojny, po kapitulácii Belgicka zostalo Belgické kongo neokupované a na jeho území sa vytvárali Slobodné Belgické sily bojujúce na strane Spojencov proti nacistickému Nemecku a jeho spojencom.
V 50. rokoch 20. storočia dochádza v krajine k nárastu odporu voči koloniálnej vláde a k snahe o získanie nezávislosti. V krajine vzniká niekoľko národných a politických zoskupení vedúcich boj za nezávislosť.


Vyhlásenie nezávisloti a prvé občianske vojny
V roku 1960 vyvrcholil boj za nezávislosť krajiny. V tomto boji medzi sebou súperilo niekoľko hnutí, pričom jedným z najsilnejších, nezaložených na kmeňovej príslušnosti, bolo Konžské národné hnutie (Mouvement National Congolais (MNC)) pod vedením Patrika Lulumbu. V máji 1960 táto strana vyhrala voľby a Patrik Lulumba sa stal premiérom. Prezidentom a predsedom parlamentu sa stal Joseph Kasavubu (strana ABAKO - Alliance des Bakongo) a dôležité miesta v štátnej správe získali zástupcovia ďalších strán - PSA (Parti Solidaire Africain pod vedením Antoine Gizenga) a PNP (Parti National du Peuple pod vedením Alberta Delvauxa a Laurenta Mbariko).


Krajina vyhlásila formálnu nezávislosť 30.06.1960 s názvom Konžská republika (Republic of Congo). Vzhľadom k tomu, že v regióne už jeden štát s týmto názvom existoval (bývalá francúzska kolónia Stredné, alebo Francúzske Kongo - Moyen Congo) tak sa pre rozlíšenie štáty označovali podľa ich havných miest (Kongo-Leopoldville a Kongo Brazzaville). Nový štát nevznikol na celom území bývalej kolónie - už 14.06.1960 vyhlásil kmeňový vodca Albert Kalonji nezávislosť časti provincie Kasai (Federálny štát Južný Kasai - Federal State of South Kasaia) a zároveň sa vyhlásil za prezidenta (predseda vlády Joseph Ngalula). Nový štát bol 08.08.1960 premenovaný na Banský štát Južný Kasai (Mining State of South Kasai) s hlavným mestom Bakwanga a 12.04.1961 sa krajina zmenila na monarchiu (Albert Kalonji pri tejto príležitosti abdikoval a za nového kráľa bol menovaný jeho syn Mulopwe (imperátor) Albert I Kalonji. Južný Kasai bol jednotkami centrálnej Konžskej vlády vojensky porazený počas niekoľko mkesačnej krvavej kampane s tisíckami civilných obetí a 30.12.1961 bol kráľ uväznený. Tým sa skončila krátka nezávislosť provincie, ale nie snaha o jej nezávislsoť. Po úteku Kalonjiho z väzenia dňa 07.09.1962 sa pokúsil zostaviť novú vládu a pokračovať v odboji, ale jeho snahy boli zastavené v priebehu mesiaca.


Podstatne nebezpečnejšie udalosti pre nový štát vypukli niekoľko dní po vyhláení nezávislosti - dňa 11.07.1960 vyhlásila nezávislosť južná provincia Katanga (Katanžský štát, State of Katanga) pod vedením Moise Tshombe, lídra miestnekj politickej strany CONAKAT. Aj napriek tomu, že nová Katanžská vláda nemala podporu celej provincie, mala podporu miestnej belgickej administratívy, priemyslu a tiež 6000 príslušníkov belgickej armády dislokovanej v oblasti, čo jej umožnilo rýchlo prevziať a udržať kontrolu nad provinciou.


Okrem separatizmu sa nová vláda musela vyrovnávať aj s osobnou nevraživosťou svojich predstaviteľov, čo vyústilo 05.09.1960 do odvolania premiéra Lulumbu zo strany prezidenta Kasavubeho, čo samozrejme Lulumba odmietol ako protiústavné. Situáciu využil náčelník Generálneho štábu novovytvorenej Konžskej národnej armády (Armee Nationale Congolaise - ANC) , Joseph Mobutu, ktorý podporovaný lojálnymi vojenskými jednotkami (a financovaný vládami USA a Belgicka) 14.09.1960 prevzal moc v krajine aby zastavil spory medzi vrcholnými predstaviteľmi vlády. Do konfliktu v krajine zasiahla OSN, ktorá v záujme stabilizácie vyslala do krajiny mierové jednotky. Zásah sa ale minul účinkom, vzhľadom k rozporom medzi predstaviteľmi bipolárne rozdeleného sveta, ktorí si navzájom blokovali úspešné rozhodnutia. Konflikt vyvrcholil 17.01.1961 nezákonnou popravou premiéra Lulumbu Katanžskými povstalcami za asistencie belgických dôstojníkov. Poprava a následné protesty verejnosti a niektorých štátov donútili Belgicko stiahnuť svoje jednotky z Konga a snahu o mierové riešenie konfliktu. V 06/1961 boli v zmysle rezolúcii OSN (napr. č. 161/1961) podpísané dohody o včlenení Katangy do Konžskej republiky, ale v auguste toho istého roka ich Katanga odmietla realizovať. Reakciou OSN boli dve vojenské operácie s cieľom zatknúť politikov a žoldnierov, ktorí aktívne podporovali Katanžský separatizmus. Druhá operácia v 09/1961 narazila na odpor Katanžských bezpečnostných síl so stratami na oboch stranách


V priebehu nasledujúceho roku pokračovali snahy a mierové včlenenie Katangy do krajiny, ktoré boli zo strany OSN vynucované vojenskými akciami a bombardovaním, ale všetko čo Katanžský prezident Moise Tshombe podpísal zostalo iba na papieri. Preto na naliehanie predseku Konžskej vlády Cyrilla Adola začala OSN s podporou Konžských síl v decembri 1962 rozsiahlu operáciu proti Katange. Hlavné mesto provincie Élizabethville (teraz Lubumbashi) bolo dobyté v 01/1963 a Tshombe premiestnil svoju vládu do Kolwezi, kde sa nakoniec 15.01.1963 vzdal. Následne podpísali obe strany Národný plán zmierenia (National Conciliation Plan).



Mobuteho dikatúra
24.11.1965 dokončil Mobutu prevzatie moci v krajine, keď zvrhol prezidenta Kasavubeho a sám sa vyhlásil za prezidenta na obdobie 5 rokov. Nový prezident sa snažil situáciu v krajine skonsolidovať a skončiť s občianskou vojnou, pričom tvrdo odmietal odkaz "prvej republiky" (1960-1965) ktorý zhrnul ako "chaos, neporiadok, nedbalosť a neschopnosť". V prvých dvoch rokoch vlády riešil naliehavé úlohy politickej rekonštrukcie a upevnenia moci centrálnej vlády, k čomu v roku 1967 vyhlásil referendum v ktorom voliči odhlasovali nový politický systém založený na vláde jednej strany. Následne po upevnení moci sa snažil expandovať moc štátu do sociálnej oblasti a miestnej politickej moci, pričom zákaldom sa stala politika nacionalizmu. Toto vyvrchlilo v príprave novej ústavy v rokoch 1970-1974. Jedným z dôsledkov zmien a z dôvodu odlíšenia dvoch vedľa seba existujúcich Konžských republík došlo 27.10.1971 k premenovaniu štátu na Zairskú republiku (z portugalského prepisu domorodého slova nzere / nzadi čo znamená "rieka, ktorá hltá všetky rieky". Spolu s premenovaním štátu došlo aj k premenovaniu miest a ďalších organizácií. Do roku 1976 sa všetka moc v štáte skoncentrovala v rukách "otca národa" a všetky názory, ktoré neboli v súlade s názorom prezidenta sa začali tvrdo potláčať. V rokoch 1977-1978 sa obnovili aktivity katanžských povstalcov so základňami v Angole, ktorí sa opätovne snažili od Zaire odtrhnúť bohatú provinciu. Povstalcov sa režimu podarilo vytlačiť až s pomocou Francúzskych a Belgických výsadkárov.

Podobne ako v ďalších diktatúrach začala v krajine bujnieť korupcia, rodinkárstvo, klientelizmus, byrokracia a následne úpadok priemyslu, rast nezamestnanosti a prehlbovanie sociálnych rozdielov.
Po rozpade bipolárneho sveta začiatkom 90. rokov 20 storočia sa uvoľnil aj Mubuteho režim. V roku 1990 boli odsúhlasné nové voľby za účasti viacerých politických strán, ale uvoľnenie situácie prinieslo aj nepokoje, vrátane vojenského povstania kvôli nevyplateným mzdám v meste Kinshasa, kde nakoniec museli opäť zasahovať zahraničné jednotky (cca 2000 príslušníkov Francúzskej cudzineckej légie a Belgickej armády) na záchranu cca 20000 rukojemníkov - cudzincov.


V roku 1992 sa v krajine konalo prvé zasadanie Sovereign National Conference. Na zasadaní, ktoré malo schváliť dlho sľubované reformy sa zúčastnilo viac ako 2000 predstaviteľov rôznych politických strán. byla inscenovaná, zahrnující přes 2,000 představitele z různých politických stran. Výsledkom rokovaní boli zmeny vo vláde a v parlamente - predsedom parlamentu sa stal arcibiskup Laurent Monsengwo a ministerským predsedom Étienne Tshisekedi wa Mulumba (vodca opozičnej UDPS). Do konca roku 1992 ale vznikla ďalšia vláda, na čele ktorej stál predseda menovaný Mobutuom. Patová situácia vyústila v roku 1994 do vytvorenia novej spoločnej vlády, kde hlavou vlády bol prezident Mobutu a ministerským predsedom Kengo Wa Dondo. Zároveň bolo rozhodnuté o ďalších preziodentských a parlamentných voľbách v horizonte nasledujúcich 2 rokov.


Koniec diktaúry a ďalšie kolo občianskych vojen
V roku 1994 vypukla občianska vojna v susednej Rwande a následná genocída preniesla aj do Zairu. Hutuské milície vytlačované z Rwandy začali využívať vytvorené Hutuské utečenecké tábory vo východnej časti Zairu na dopĺňanie svojich síl a zásob a samotné zairské územie začali používať ako svoje základne. Milície spolu s regulárnymi jednotkami Zairskej armády začali bojovať aj proti etnickým Tutsiom, obývajúcim východné časti Zairu. Z toho dôvodu začali Tutsiovia v Zaire vytvárať vlastné milície na obranu, čo nakoniec vyústilo v novembri 1996 do viacerých masakrov civilného obyvateľstva (zapríčinených jednotkami oboch strán) a následnej erupcii odporu voči Mobuteho diktatúre (konflikt známy ako 1. konžská vojna). Vznikla široká vojenská koalícia zahŕňajúca Tutsijské milície, podporované Rwandskou a Ugandskou armádou a ozbrojené milície jednotlivých odporcov režimu pod vedením Laurenta Desiré Kabilu s názvom Alliance des Forces Démocratiques pour la Libération du Congo-Zaïre (AFDL). Vojenský konflikt bol pozastavený začiatkom roku 1997 a začali sa mierové rozhovory. Tie boli v máji ukončené fiaskom a následne 16.05.1997 Mobutu opustil krajinu Kabila 20.05.1997 vstúpil do hlavného mesta Kinshasa, menoval sa za prezidenta a s podporou AFDL začal s obnovou krajiny. Jedným z jeho prvých opatrení bolo premnovanie štátu na Konžskú demokratickú republiku (Democratic Republic of Congo).


V roku 1998 sa začalo ďalšie kolo občianskej vojny - tzv. Povstanie Tutsiov v Kongu, ktorá pokračovala ďalšie 4 roky. V roku 2001 bol zavraždený Kabila a moc v krajine zmietanej občianskou vojnou prevzal jeho syn Joseph Kabila , ktorý začal mierové rozhovory medzi znepriatelenými stranami (na konflikte sa podieľali okrem domácich znepriatelených strán aj Rwanda a Uganda podporujúce povstalcov a Angola, Zimbabwe a Namíbia podporujúce vládu). V 02/2001 boli sprostredkované mierové dohody medzi Kabilom. Ugandou a Rwandou, ktoré viedli k postupnému odsunu cudzích vojsk z krajiny a príchodu mierových síl OSN (MONUC) (04/2001). Konflikt ale nebol zažehnaný - v 01/2002 sa znovu rozhorel na etnickej báze v severovýchodnej časti krajiny. Uganda a Rwanda zastavili sťahovanie svojich vojsk a naopak, začali posilňovať svoju prítomnosť. Následné mierové rozhovory medzi povstalcami a Kabilom viedli k dohode o podiele bývalých povstalcov na vláde v krajine a v 06/2003 sa všetky kontingenty cudzích vojsk s výnimkou Rwandských z krajiny stiahli.


Bola menovaná prechodná vláda, ktorá mala priviesť krajinu k novým, slobodným a demokratickým voľbám. Tie sa uskutočnili 30.06.2006. Voľby vyhral Joseph Kabila so ziskom 45% hlasov, jeho opponent Jean - Pierre Bemba (jeden z vodcov povstania z roku 1998) získal 20%. 20.-22.8 2006 sa v hlavnom meste krajiny rozhoreli násilnosti, ktoré začali protestami prívržencov opozície proti údajne zmanipulovaným voľbám. Pri policajnom zásahu zahynulo 16 ľudí a kontrolu nad hlavným mestom nakoniec prevzali príslušníci MONUC. Boli vyhlásené nové voľby, ktoré sa konali 29.10.2006. V nich opäť vyhral Joseph Kabila so ziskom 70% hleasov. Bemba znova opakovane tvrdil že voľby boli zmanipulované, ale medzinaŕodní pozorovatelia potvrdili že išlo o regulérny výsledok. 06.12.2006 bol Joseph Kanila vymenovaný za prezidenta štátu.


Demokratické voľby ale nepriniesli mier do vojnou zmietanej krajiny. V provincii Kivu od roku 2004 do roku 2009 prebiehali krvavé boje s medzinárodnou účasťou medzi vládnymi jednotkami a povstalcami z kmeňa Hutu (National Congress for the Defence of the People - CNDP). V tomto zatiaľ najkrvavejšom konflikte od konca 2. svetovej vojny zahynulo okolo 5 400 000 osôb.



Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Belgian_Congo
http://en.wikipedia.org/wiki/Congo_Free_State
en.wikipedia.org
http://en.wikipedia.org/wiki/Henry_Morton_Stanley
en.wikipedia.org
www.historycommons.org
www.imperial-collection.net
http://en.wikipedia.org/wiki/South_Kasai
http://en.wikipedia.org/wiki/Kivu_conflict
URL : https://www.valka.cz/Demokraticka-republika-Kongo-t78883#304486 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více