Bristol Bloodhound Mk.I - protilietadlová riadená strela vyvinutá v priebehu 50-tych rokov 20 storočia. Do výzbroje Royal Air Force zavádzaná od decembra 1958 vo variante Mk I. V júli 1991 boli z výzbroje stiahnuté posledné rakety Mk.II.
Požiadavka na vývoj PLRK bola zadaná firme Bristol Aeroplane Company v roku 1947. Vývoj, spočiatku pod označením "Red Duster", neskôr ako Bloodhound bol ukončený v roku 1958 a od decembra toho istého roku bol zavedený do armády. Okrem BAC sa na vývoji podieľala aj firma Ferranti Ltd, ktorá vyvíjala rádiolokačný zameriavací a navádzací systém. Bloodhound Mk.I bol určený na ochranu leteckých základní, na ktorých boli dislokované britské strategické bombardéry (takzvané V-bombardéry - Vickers Valiant, Handley Page Victor a Avro Vulcan). Raketovému kompletu sa nevyhli problémy s ktorými sa potýkala prevažná väčšina protilietadlových raketových systémov tej doby - malá odolnosť rádiolokátorov proti rušeniu a problémové vyhľadávanie cieľov letiacich v prízemných a malých výškach. To spôsobilo že napriek zavedeniu kompletu do výzbroje prebiehala modernizácia, ktorá v roku 1964 vyústila do výroby modernizovanej verzie s väčšou odolnosťou proti rušeniu a väčším doletom, označovanou ako Bloodhound Mk.II. Raketa s doletom 80 km bola poháňaná dvojicou náporových motorov, ktoré jej umožňovali dosiahnuť rýchlosť až 2,2 Machu. Aby raketa dosiahla rýchlosť potrebnú pre prácu náporového motora bola vybavená štvoricou raketových motorov na tuhé palivo. Zistenie cieľa a navedenie rakety na cieľ zabezpečoval impluzný rádiolokátor Type 83.
Bloodhound Mk.I bol používaný aj Švédskou armádou. Tu mal označenie RB-65.
Takticko-technické údaje: Štartovacia hmotnosť rakety: 2000 kg Dĺžka rakety: 7,7 m Max. rýchlosť: M 2,2 Dosah: 80 km Letový motor: 2 x náporový motor Thor Štartovacie motory: 4 x raketový motor na tuhé palivo Gosling
