HMS Neptune
druh lode: bitevná loď
trieda lode: Neptune
kýl položený: 19.01.1909 v lodenici v Portsmouth
spustenie na vodu: 30.09.1909
zaradenie do služby: január 1911
koniec: september 1922 predaná na šrot
Rozmery
dĺžka celková: 164 m (546 ft)
dĺžka pri čiare ponoru: 162 m (541 ft)
šírka: 26 m (85 ft)
ponor: 8,2 m (28 ft)
výtlak štandard: 19 680 t
výtlak max: 23 123 t
Pohon
4 turbíny Parsons, 18 kotlov Yarrow, 25 531 hp pri skúškach, 4 lodné skrutky
rýchlosť max: 21,29 uzlov pri skúškach
zásoba paliva: ?
dosah: 6 330 nm pri 10 uzloch
Výzbroj
10 x 305 mm/50 MK XI (5xII)
16 x 102 mm (16xI)
4 x 47 mm/50 (4xI)
3 x TT 450 mm Whitehead
Pancierovanie
bočný pás: 254 mm - 177 mm
barbety: 228 mm - 127 mm
čelá veží: 279 mm
paluba: 76 mm - 20 mm
Posádka: 756
HMS Neptune bola postavená ako prvá loď novej triedy, ktorej konštrukcia, resp rozmiestnenie zbraní nevychádzalo z konceptu HMS Dreadnought. Ďaľšie dve lode (HMS Colossus a HMS Hercules) však dostali silnejší pancier a boli zaradené do novej triedy Colossus. Ako som už spomenul najmä rozmiestnenie zbraní (a tým aj konštrukcia trupu) bolo u Royal Navy novátorské. Išlo o prvú loď, ktorá mala veže hlavného delostrelectva umiestnené v superpozícii, t.j. delá hornej veže strieľali ponad spodnú vežu. Zvyčajne sa takto usporiadané veže umiestňujú na provu lode z dôvodu posilnenia možnosti dopredného postreľovania prenasledovanej lode. V tomto prípade sa však konštruktéri rozhodli umiestniť tieto veže dozadu, najmä z dôvodu, že zvýšenie hmotnosti prednej časti lode by zhoršilo nautické vlastnosti plavidla. Ďalším nezvyčajným prvkom lode bolo umiestnenie krídelných (bočných) veží. Na rozdiel od predchádzajúcich tried neboli bočné veže umiestnené súmerne v rovnakej pozícii na oboch bokoch lode, ale boli vzájomne posunuté. Bočné veže tak mohli na rozdiel od svojich predchodcov strieľať na obe strany. Na jednu stranu tak mohlo strieľať v ideálnom prípade 10 hlavní - v predchádzajúcich konštrukciách len 8. Lodné člny boli umiestnené na akomsi mostíku, ktorý sa tiahol od veliteľskej veže, cez predný komín až k zadnému komínu. A v neposlednom rade mala táto trieda aj novinku v pancierovaní - chránené komíny. Ako každá nová konštrukcia mala aj nedostatky: bočné veže síce mohli strieľať aj na protiľahlé strany (pravobočná na ľavobok lode a naopak), ale toto bolo z dôvodu poškodzovania lodných nástavieb možné iba v núdzi a bežne sa nepoužívalo
bočné veže mali svoje sklady munície a streliva vysunuté na bok lode, čo ich robilo zraniteľnými v boji, a tak isto boli blízko veľkým zdrojom tepla (kotly)
zadná horná veža mala obmedzený výstrelný uhol - z dôvodu poškodzovania otvorov pre zameriavač na spodnej veži nemohla strieľať v uhle cca 30° v smere na kormu (dozadu lode)
"mostík" alebo zvýšená paluba, na ktorej boli umiestnené člny, mala nevýhodu v tom, že bola spojená s veliteľskou vežou a v prípade poškodenia paluby v boji mohlo dôjsť k poškodeniu nielen veliteľskej veže ale v prípade pádu na hlavnú palubu aj k obmedzeniu pohybu bočných veží
táto loď bola vybavená centrálnym riadením paľby, ale po poruchách, ktoré toto zariadenie sprevádzali na skúškach lode bolo potom demontované
Ďalšou zmenou oproti predchodcom bolo zníženie počtu 102 mm diel na 16 a to, že sa už neumiestňovali na strechy veží hlavného delostrelectva.
Zistilo sa, že delá a obsluha na takom mieste je veľmi zraniteľná a veľmi problematické je aj zásobovanie muníciou.
Služba
Do služby bola zaradená sko vlajková loď Home Fleet. V tejto pozícii bola až do mája 1912 kedy bola preradená do 1. bitevnej eskadry, kde zostala až do júna 1916. Potom bola preradená do 4. bitevnej eskadry. 18. marca 1915 sa ju pokúsila napadnúť ponorka U29. Neúspešne. V noci z 22. na 23 apríla 1916 sa zrazila s parníkom Needvaal, utrpela iba veľmi malé škody. V bitke pri Skagerraku vystrelila 48 rán a dosiaha niekoľko zásahov na SMS Lützow. Sama nebola poškodená. Po vojne bola preradená do rezervy a v septembri 1922 bola predaná na šrot.
Zdroj: wikipedia a worldwar1
druh lode: bitevná loď
trieda lode: Neptune
kýl položený: 19.01.1909 v lodenici v Portsmouth
spustenie na vodu: 30.09.1909
zaradenie do služby: január 1911
koniec: september 1922 predaná na šrot
Rozmery
dĺžka celková: 164 m (546 ft)
dĺžka pri čiare ponoru: 162 m (541 ft)
šírka: 26 m (85 ft)
ponor: 8,2 m (28 ft)
výtlak štandard: 19 680 t
výtlak max: 23 123 t
Pohon
4 turbíny Parsons, 18 kotlov Yarrow, 25 531 hp pri skúškach, 4 lodné skrutky
rýchlosť max: 21,29 uzlov pri skúškach
zásoba paliva: ?
dosah: 6 330 nm pri 10 uzloch
Výzbroj
10 x 305 mm/50 MK XI (5xII)
16 x 102 mm (16xI)
4 x 47 mm/50 (4xI)
3 x TT 450 mm Whitehead
Pancierovanie
bočný pás: 254 mm - 177 mm
barbety: 228 mm - 127 mm
čelá veží: 279 mm
paluba: 76 mm - 20 mm
Posádka: 756
HMS Neptune bola postavená ako prvá loď novej triedy, ktorej konštrukcia, resp rozmiestnenie zbraní nevychádzalo z konceptu HMS Dreadnought. Ďaľšie dve lode (HMS Colossus a HMS Hercules) však dostali silnejší pancier a boli zaradené do novej triedy Colossus. Ako som už spomenul najmä rozmiestnenie zbraní (a tým aj konštrukcia trupu) bolo u Royal Navy novátorské. Išlo o prvú loď, ktorá mala veže hlavného delostrelectva umiestnené v superpozícii, t.j. delá hornej veže strieľali ponad spodnú vežu. Zvyčajne sa takto usporiadané veže umiestňujú na provu lode z dôvodu posilnenia možnosti dopredného postreľovania prenasledovanej lode. V tomto prípade sa však konštruktéri rozhodli umiestniť tieto veže dozadu, najmä z dôvodu, že zvýšenie hmotnosti prednej časti lode by zhoršilo nautické vlastnosti plavidla. Ďalším nezvyčajným prvkom lode bolo umiestnenie krídelných (bočných) veží. Na rozdiel od predchádzajúcich tried neboli bočné veže umiestnené súmerne v rovnakej pozícii na oboch bokoch lode, ale boli vzájomne posunuté. Bočné veže tak mohli na rozdiel od svojich predchodcov strieľať na obe strany. Na jednu stranu tak mohlo strieľať v ideálnom prípade 10 hlavní - v predchádzajúcich konštrukciách len 8. Lodné člny boli umiestnené na akomsi mostíku, ktorý sa tiahol od veliteľskej veže, cez predný komín až k zadnému komínu. A v neposlednom rade mala táto trieda aj novinku v pancierovaní - chránené komíny. Ako každá nová konštrukcia mala aj nedostatky: bočné veže síce mohli strieľať aj na protiľahlé strany (pravobočná na ľavobok lode a naopak), ale toto bolo z dôvodu poškodzovania lodných nástavieb možné iba v núdzi a bežne sa nepoužívalo
bočné veže mali svoje sklady munície a streliva vysunuté na bok lode, čo ich robilo zraniteľnými v boji, a tak isto boli blízko veľkým zdrojom tepla (kotly)
zadná horná veža mala obmedzený výstrelný uhol - z dôvodu poškodzovania otvorov pre zameriavač na spodnej veži nemohla strieľať v uhle cca 30° v smere na kormu (dozadu lode)
"mostík" alebo zvýšená paluba, na ktorej boli umiestnené člny, mala nevýhodu v tom, že bola spojená s veliteľskou vežou a v prípade poškodenia paluby v boji mohlo dôjsť k poškodeniu nielen veliteľskej veže ale v prípade pádu na hlavnú palubu aj k obmedzeniu pohybu bočných veží
táto loď bola vybavená centrálnym riadením paľby, ale po poruchách, ktoré toto zariadenie sprevádzali na skúškach lode bolo potom demontované
Ďalšou zmenou oproti predchodcom bolo zníženie počtu 102 mm diel na 16 a to, že sa už neumiestňovali na strechy veží hlavného delostrelectva.
Zistilo sa, že delá a obsluha na takom mieste je veľmi zraniteľná a veľmi problematické je aj zásobovanie muníciou.
Služba
Do služby bola zaradená sko vlajková loď Home Fleet. V tejto pozícii bola až do mája 1912 kedy bola preradená do 1. bitevnej eskadry, kde zostala až do júna 1916. Potom bola preradená do 4. bitevnej eskadry. 18. marca 1915 sa ju pokúsila napadnúť ponorka U29. Neúspešne. V noci z 22. na 23 apríla 1916 sa zrazila s parníkom Needvaal, utrpela iba veľmi malé škody. V bitke pri Skagerraku vystrelila 48 rán a dosiaha niekoľko zásahov na SMS Lützow. Sama nebola poškodená. Po vojne bola preradená do rezervy a v septembri 1922 bola predaná na šrot.
Zdroj: wikipedia a worldwar1