Druhá světová válka - pacifické bojiště

1868
V Japonsku padla vláda šógunov a cisár Micuhito obnovil vládu trónu. V rámci jeho „reforiem Meidži (osvietená vláda)“ Japonsko prijímalo západné myšlienky, inštitúcie a technológie

1878
V Japonsku armádny generálny štáb, ktorý nepodliehal demokratickej parlamentnej kontrole, čo umožnilo cisárovým generálom fungovať nezávisle

1889
Japonsko si „pozápadnilo“ ústavu a cisárstvo sa snaží získať kľúčové symboly svetového postavenia: vojnovú flotilu a zámorské dŕžavy

1895
Japonsko po prekvapivom útoku porazilo  Kórei Čínu

1898
USA anektovali Havaj, Guam a ostrov Wake ako mostíky cez Pacifik a vzali Španielsku Filipíny

1902
Japonsko vstúpilo do aliancie so Spojeným kráľovstvom

1904-1905
Japonsko porazilo cárske Rusko- na súši v severnej Číne a na mori rozdrvilo ruskú flotilu v bitke pri Cušime

1910
Japonsko formálne anektovalo Kóreu

1914-1918
V pozadí prvej svetovej vojny sa Japonsko- ako spojenec Veľkej Británie- zmocnilo nemeckých dŕžav v Číne a v Tichomorí. Mnohé z nich si po vojne nechalo ako „mandáty“

1918
Japonsko začalo používať Kóreu ako predmostie na vyhnanie Rusov a Číňanov z Mandžuska

1921
Keď obchodné záujmy USA v Číne narastali, Japonsko sa snažilo získať monopolný vplyv. USA uprednostňovali politiku “otvorených dverí“

1922
Washingtonská konferencia, iniciovaná americkým prezidentom Warrenom Hardingom vyústila do deväťstrannej dohody o Číne a taktiež obmedzila veľkosť piatich najväčších flotíl na svete. USA a Japonsko podpísali obidva pakty.

1931
Japonsko narafičilo „incident“, aby ospravedlnilo podmanenie si Mandžuska a vytvorenie bábkového cisárstva Mandžukuo

1933
Japonsko, ktoré Liga národov odsúdila za agresiu v Mandžusku, vystúpilo z tejto organizácie
- V Nemecku sa dostal k moci Adolf Hitler
- Vo vláde v Tokiu dominovali štáby armády a námorníctva

1936
Japonsko podpísalo s Nemeckom pakt proti Kominterne a prisľúbilo nepodporovať ZSSR v prípade vojny s Nemeckom
- Japonská flotila prechádza obrovskou expanziou
- V Tokiu stúpalo napätie, či cisárstvo zväčšiť severne na úkor ZSSR, alebo južne zabrať ázijské kolónie Európanov

1937
Japonsko zinscenovalo „čínsky incident“ a vyprovokovalo novú vojnu, čo viazala obrovské armády bez vyhliadky na rozhodujúce víťazstvo
- V prejave v Chicagu prezident USA Roosvelt žiadal obmedziť japonskú „bezuzdnosť“
- 13. decembra  japonské lietadlo potopilo na čínskej rieke Jang-c´-ťiang americký delový čln USS Panay,                      eskortujúci americké ropné tankery

1938
- Japonsko skončilo v Číne a v Mandžusku s americkou politikou „otvorených dverí“ a vyhlásilo „nový poriadok  vo východnej Ázii“
- Roosevelt žiadal uvaliť na Japonsko „morálne embargo“

1939
- ZSSR po tuhých pohraničných bojoch zahnal Japoncov späť do Mandžuska
„Severná možnosť“ Tokia sa zdala byť zmarená
- USA vypovedajú obchodnú zmluvu s Japonskom
- Hitler podpísal so Stalinom dohodu o neútočení a začal v Európe vojnu

1940
V máji sa Pearl Harbor stal hlavnou základňou flotily USA.
- Japonsko upustilo od severnej stratégie v prospech expanzie na juh a vyhlásilo „veľkú sféru spoločnej prosperity v východnej Ázii
- USA uvalili embargo na vývoz kovov do Japonska
- Tokio vstúpilo do dohody (Osi) s Nemeckom a Talianskom
-Briti v nálete na tarantský prístav poškodili taliansku bojovú flotilu (tento nálet sa neskôr stal vzorom pre japonský útok na Pearl Harbor)

1941
V apríli Japonsko podpísalo so ZSSR pakt o neutralite a v lete presunulo vojakov a lietadlá do Francúzskej Indočíny na prípravu expanzie na juh
- V júni Nemecko zaútočilo na ZSSR
- V júli USA uvalili embargo na strategický tovar vyvážaný do Japonska a zmrazili japonský majetok v USA
- 18.10. bol za predsedu vlády zvolený generál Hideki Tódžó – dvere vojne dokorán otvorené
- Diplomatické mierové rokovania vo Washingtone a v Tokiu sa dostali na mŕtvy bod, ale mali sa obnoviť –
7. decembra.