7. lehký pěší pluk "San Marcial" [1965-1986]

Pôvod 7. pešieho pluku San Marcial (Regimiento de Infantería Ligera "San Marcial" nº 7) je možné hľadať v dobe panovania Carlosa IV, kedy tento mal záujem o vytvorenie vojenskej jednotky, ktorá by posilnila vojensky ako aj morálne jednotky dislokované v Katalánsku, počas Rosellónskej vojny. Na základe návrhu gen. por. José Urrutia je vytorený v roku 1797 47. dobrovolnícky pluk koruny (Regimiento de Voluntarios de la Corona nº 47), pričom prvým veliteľom jednotky sa stáva plk. Juan Ordónez a jednotka začína sídliť v Madride. Pluk má spočiatku 2 prapory, každý o sile 5 rot, pričom jedna z nich bola strelecká v každom prapore.

Roku 1802 je zmenené označenie jednotky na 37. řadový dobrovolnícky pluk koruny (Regimiento de Voluntarios de la Corona nº 37 de Línea), pluk sa rozrastá na 3 rapory o sile celkovo 12 rot. Pluk sa účastní expedície do Portuglalska pod velením Manuela Godoy a je prítomný kapitulácie posádky v Castelo de Vide. V 1805 sa naloďuje na plavidlá pod velením amirála Gravina a účastní sa bitvy u Trafalgaru kde vyniká svojou odvahou.

Po vypuknutí Vojny za nezávislosť pluk utrpí ťažké straty v bitve Rioseco, následne sa podiela na obsadení Bilbaa y vyznamenáva sa hrdinstvom v bitve Espinosa de los Monteros. Nalsedovného roku okrem iného sa yapája do bitvy u Villafranca del Bierzo. Počas 1810 sa účastní rôznych operácii. V 1811 je súčasťou 1. Asturijskej divízie a bojuje u Soto del Barco, Boñar a Vegamián. V 1813 a účastní bitvy San Marcial, ktorá sa stáva pôvodom mena pluku. Po tejto bitve Lord Wellington prejavil uznanie všetkým Španielskym jednotkám ktoré sa účastnili tejto bitvy a všetky jednotky dostávajú Kríž San Marcial. V 1815 umiera hrdinsky v bitve u Toulouse (Tolosa) plukovník jednotky Francisco Balanzat.


strelec z obdobia vojny za nezávislosť

Po skončení vojny za nezávislosť v roku 1815 je pluk reorganizovaný v Potes, pričom základom reorganizácie sú mu pridelené prapor z Cántabrie a Lovci zo Sorie (Cántabro y Cazadores de Soria), pričom dostáva označenie ako 9. pěší pluk "San Marcial" (Regimiento de Infantería "San Marcial" nº9) s dislokáciou v Deva.

Roku 1816 sa mu mení číselné označenie na 40. pěší pluk "San Marcial" (Regimiento de Infantería San Marcial nº 40) a je dislokovaný na rôznych miestach po celom poloostrove až do roku 1818 kedy je rozpustený a jeho súčasti sú prevzaté inými plukmi.

Pluk je znovu zostavený v roku 1821 ako 9. pěší pluk "San Marcial" (Regimiento de Infantería "San Marcial" nº9), ako základ mu tvorí 2. národný prápor Aragónu (2º Batallón Nacional de Aragón) a roku 1823 sú zrušené tradičné mená a označenia plukov a z tohto dôvodu pluk mení označenie na 14. lehký pěší pluk (Regimiento de Infantería Ligera nº14) a je toho istého roku rozpustený. V tomto období sa účastní operácii Ústavnej vojny.

Pluk sa vytvára znovu roku 1847 v Madride, ako 45. pěší pluk "San Marcial" (Regimiento de Infantería "San Marcial" nº45). V rokoch 1848-1959 sa účastní na potlačení politických nepokojv v Madride, Valencii, Murcii a Caserna del Buitre. V 1849 sa účastní na expedícii do Potifických štátov aby tu čelil Talianskej revolúcii. Za svoje účinkovanie si pluk vyslúži stuhu Pia IX ktorú jej osobne udelí pontifik. Pluk je rozpustený po tom ako dochádza k redukcii peších plukov v druhej polovici 19. stor.

Roku 1877 král Alfonso XII sa rozhodne nanovo vytvoriť 46. pěší pluk "San Marcial" (Regimiento de Infantería "San Marcial" nº46) o sile 2 praporov, pričom každý o sile 4 rot. Tento sa skladá z 46. rezervného práporu Lérida (Batallon de Reserva de Lérida nº 46) a 77. rezervného práporu Sanitiago (Batallon de Reserva Santiago nº 77), a začína sídliť v meste Burgos, pričom roku 1893 dostáva označenie ako 44. pěší pluk "San Marcial" (Regimiento de Infantería "San Marcial" nº44), ktoré si zachová až do roku 1931. 1. prapor je vyslaný v rokoch 1895 až 1898 na Kubu kde sa podieľa na mnohých akciách. Celý pluk počas tohto obdobia sa účastní v rokoch 1906 až 1911 na potlačení politických nepokojov v Bilbau a v rokoch 1921-1924 je vyslaný do Maroka kde okupuje Tizza, operuje u Nador, Dar-Drius a Tafersit.



Na základe republikánskych reforiem roku 1931, sa 30. pěší pluk (Regimiento de Infantería nº30) zlučuje s 30. peším plukom Lealtad (Regimiento de la Lealtad nº 30). Takto sa označuje pluk až do roku 1935, kedy znovu priberá svoje pôvodné meno a stáva sa 30. pěší pluk "San Marcial" (Regimiento de Infantería San Marcial nº30).

So začiatkom občianskej vojny je zmenené označenie pluku nanovo a je označovaný ako 22. pěší pluk "San Marcial" (Regimiento de Infantería San Marcial nº22). Po skončení vojny je časť práporov rozpustená, ale pluk pokračuje vo svojej existencii do roku 1943, kedy je znovu zmenené označenie na 7. pěší pluk "San Marcial" (Regimiento de Infantería San Marcial nº7).

V roku 1960 nakrátko dostáva označenie ako 9. seskupení pěchoty "San Marcial" (Agrupación de Infantería "San Marcial" nº9) s podriadenosťou Pešej brigáde DOT VI, a v roku 1963 sa znovu stáva 7. lehký pěší pluk "San Marcial" (Regimiento de Infantería Ligera "San Marcial" nº 7 (RIL 7)), označenie ktoré si pluk zachováva až do svojo rozpustenia roku 1985, a jeho historiál preberá 52. motorizovaná pěší brigáda ktorá sa od roku 1996 označuje ako 5. pěší brigáda "San Marcial".

Patrón pluku: Nuestra Señora del Carmen


Erb pluku:

V erbe pluku na striebornom podklade sa nachádzajú dve skrížené kotvy smerujúce dole. Štít je lemovaný modrou farbou na ktorej je nápis "Por su Valor y Decoro Vencer o Morir" (Za svoju odvahu a slávu, výťaziť alebo zomrieť).



Nad týmto sa nachádza královská koruna

zdroj
www.mde.es
www.militar.org.ua
www.oocities.com/Pentagon/8745/infanteria
https://alcantara.forogratis.es/topic4640.html
Various Authors (1984), Historia de las Fuerzas Armadas, Vol III, Ediciones Palafox, Zaragoza, Editorial Planeta, Barcelona, pp. 66-68
foroparalapazenelmediterraneo.es

plukovné hostorické pomenovania / Historic names of the Regiment

Slávne činy zbraní pluku a jeho predchodcov

http://www.geocities.ws/jvmf.geo/infanteria/7.htm
foroparalapazenelmediterraneo.es