Dračí rád

Autor: Peter Frišo / akvinsky 🕔︎︎ 👁︎ 18.178

5. II. Situácia v cirkvi v období (1377 – 1430)

Ak sa chceme zaoberať vzťahom Žigmunda Luxemburského a cirkvi, musíme si presne uvedomiť, o aké obdobie v cirkevných dejinách išlo a ako samotná cirkev vplývala na okolitý svet.

Jasný pohľad na zmenu, ktorá sa udiala podáva Jaroslav Kadlec: „Doterajší stredovek bol predovšetkým dobou univerzalizmu, objektivizmu a klerikalizmu. Proti tomu však v neskorom období stredoveku vystupujú partikularistické sily – prebúdza sa národné sebavedomie, pápežstvo sa snaží i naďalej udržať kurz univerzalizmu, ale vzápätí sa dostáva do hlbokej závislosti od Francúzska a najmä vôle francúzskeho kráľa. Klérus prestáva byť výlučným predstaviteľom kultúry i vzdelanosti, pribúda nová inteligencia – laická, ktorá dáva kultúre do veľkej miery nový, svetský charakter. Je tu nová doba, doba bojov o cirkevnú reformu, charakteristická koncilmi.23

Reklama

Novým prvkom je schizma (schizma, ktorá je rozdielna od schizmy z roku 1054). Počiatky tejto krízy treba hľadať už v tzv. avignonskom zajatí pápežov (1309-1377). To sa skončilo príchodom pápeža Gregora XI. do Ríma. Situácia v krajine však bola značne napätá. Pápež sa snažil o zmier s Florenciou i o upokojenie situácie, ale 27.marca 1378 v Ríme zomrel.

V konkláve sa zišlo 16 kardinálov, ktorí mali zvoliť nového pápeža (ešte stále tu bolo cítiť francúzsku prevahu, keďže francúzskych kardinálov bolo 11, teda úplne dominovali, kým rímski boli iba 4). Situácia v meste bola v zásade kritická a ľud volal po rímskom pápežovi. Vo všeobecnom zmätku bol za pápeža zvolený Bartolomej Prignato, arcibiskup z Bari (nebol kardinál, ale rodený talian, poddaný neapolského kráľa, istý čas navyše pobýval aj v Avignone, takže sa kardinálom javil ako kompromisný kandidát).

Keďže s kardinálmi jednal veľmi tvrdo vydali 9. augusta 1378 manifest, ktorým prvú voľbu vyhlásili za vynútenú a teda neplatnú. Za pápeža zároveň zvolili Róberta Ženevského ako Klementa VII.

Nastala tak patová situácia schizmy, kedy v podstate každý uznával za pápeža toho, ktorý sa mu hodil (napríklad Urbana VI. uznal Karol IV., jeho syn Václav IV., ITA, Uhorsko – teda aj Ľudovít I. Veľký, ale i Škandinávia, Klementa VII. podporovalo FRA, časť Rímskej ríše Nemeckého národa, Škótsko, Sicília, Španielsko, Neapolsko, Portugalsko). Takáto situácia bola samozrejme nebezpečná nielen pre cirkev samotnú, ale i pre celý stredoveký systém. Stačí sa pripomenúť postoj Karla IV., ktorý sme si ukázali v 5. kapitole. „Nikto nepochyboval, že jednota cirkvi spočíva v spoločenstve s nástupcom sv. Petra, ale nebolo istoty, ktorý z pápežov je pravý Petrov nástupca.24 Sám Kristus predsa povedal: „Ty si Peter (gr. Pétros, aramejsky Kéfas), skala a na tejto skale postavím svoju cirkev.25 Preto bolo absolútne nemysliteľné, aby bolo viac pápežov. Vážnu situáciu bolo treba riešiť, keďže schizma sa neskončila ani smrťou Urbana IV. v roku 1389. Po ňom totiž nastúpil Bonifác IX. (1389-1404), ktorý paktoval s Ladislavom Neapolským, prečo mal k nemu Žigmund negatívny vzťah, dokonca sa uchýlil ku krokom, ktoré sme si spomínali v I. časti, ich napätý vzťah vyvrcholil v placetum regium. Žigmund od doby schizmy tiež musel revidovať svoj vzťah k pápežovi i k pápežstvu samotnému (ako uvidíme i na neskorších zásahoch na koncile v Kostnici) a tak sa k pápežom i správal v viac, či menej pragmatickom duchu, lebo podobne ako i u iných kresťanov musela schizma zatriasť pápežovým postavením i v očiach Žigmunda. Niektorí autori z toho vyvodzujú závery, že Žigmund bol mužom bez viery, (Bartl) čiže jeho vzťah k cirkvi a k viere bol absolútne pragmatický, také jednoduché to však nebolo. Vieme napríklad, že Žigmund nebol k otázkam teológie ľahostajný, keďže v okruhu svojich dvoranov „diskutoval o filozofických otázkach, znepokojovala ho otázka, čo je to duša, či je neviditeľná a nemateriálna ako tvrdili filozofi.26Nastalo obdobie bojov na teoretickom poli, ktoré mali vyvrcholiť na konciloch. Musíme si všimnúť, že z názorov niektorých vzdelancov vychádzali i myšlienky spochybňujúce primát pápeža. A keďže Žigmund sa obklopoval vzdelanými mužmi, ani jemu tieto tendencie nemuseli byť neznáme. Toto obdobie do roku 1408 (založenie Dračieho rádu) muselo samozrejme zanechať stopy aj na Žigmundovom postoji k cirkvi.

Na koncile v Pise v roku 1409 zaujali snemovníci uzniesli na veľmi závažnom stanovisku, že pápeži odmietnutím svojej rezignácie rušia mier v cirkvi a teda sú heretici. Na koncile bol zvolený Peter Filargi – Alexander V., ktorého uznalo Anglicko, Francúzsko aj časť Rímskej ríše, plné uznanie však nenašiel a tak namiesto dvoch pápežov boli zrazu traja.

Tu sa dostáva Žigmund do stredu diania. V roku 1414 sa zišiel Kostnický koncil, ktorý mal ukončiť schizmu, priniesť reformu, potlačiť viklefovskú herézu. „Zároveň priniesol nový rokovací poriadok – hlasovanie nie podľa hláv, ale podľa národov27 (pôvodne ITA, FRA, GER, ENG a kardinálske kolégium, neskôr sa pridalo i ESP). Koncil zvolal Ján XXII., keďže však nemal šancu na úspech ušiel, koncil zvolal (pro forma), resp. dal mu platnosť Gregor XII., ktorý sa neskôr vzdal pápežstva. Zostával Benedikt XIII. „za ktorým sa neúnavný Žigmund vypravil do Perpignanu, aby ho prinútil k abdikácii.28 Koncil v Kostnici „bol veľkým zhromaždením vyše 300 biskupov, 750 doktorov teológie z 34 univerzít, ale bolo to spoločenstvo bez hlavy, lebo pápež nebol zákonitý.29

Reklama

Žigmundovi sa podarilo primeť k účasti na koncile dve navzájom znepriatelené (ešte stále bola 100 – ročná vojna) Anglicko a Francúzsko.30 Samotný Žigmund bol od začiatku ústrednou postavou: „Žigmund dorazil do kostnice na Štedrý večer 1414. Vyžadoval, aby sa na neho počkalo s polnočnou omšou. Pri nej predčítal podľa starého cisárskeho privilégia evanjelium.31

Žigmundove úspechy na Kostnickom koncile boli veľké, podľa niektorých bol dokonca na vrchole svojej moci. Diplomatickú úlohu Žigmunda v Kostnici najlepšie zhodnotil nemecký historik Baum: „Žigmund mohol uplatňovať svoj vplyv ako jediná autorita uznávaná príslušníkmi všetkých troch obediencií.32

Aj po Žigmundových tvrdých zásahoch proti kardinálom bol zvolený nový pápež Martin V. (Oddo Colonna). Historik Roland Frohlich konštatuje: „Až, keď si vzal nemecký kráľ Žigmund jednotu cirkvi za svoju záležitosť a zaistil si svojou obratnosťou a nekonečným vyjednávaním súhlas európskych kniežat, podarilo sa na kostnickom koncile vynútiť odchod Gregora XII. a zosadenie Benedikta XIII. a Jána XXIII. Uznanie novozvoleného Martina V. bolo zaistené33(i to hovorí o Žigmundovom diplomatickom ume). Ten sa neskôr ukázal byť silným pápežom, vhodným pre upravenie pomerov v cirkvi. Taktiež potlačil snahy a reformu cirkvi v hlave a v údoch.

Žigmundovi sa odstránením schizmy podarilo tiež jedno veľké zadosťučinenie a síce dokončil dielo otca, ktorý sa síce snažil, ale schizmu v posledných dňoch odvrátiť nedokázal. Martin V. tiež zvolal koncil do Bazileja, kde sa zúčastnil i Žigmund, jeho vplyv oproti Kostnici tu však bol mizivý.


23 KADLEC, Jaroslav: Dějiny katolícké církve. Olomouc: Vydavatelství Univerzity Palackého v Olomouci. 3.prepracované vydanie, 1993, .229.
24 tamtiež .
25 Mt (16, 18).
26 BARTL, Július: In: Historia reveu o dejinách spoločnosti, Panovník dvoch tvárí, 1.ročník, 2001, s.23.
27 KADLEC, Jaroslav: Dějiny katolícké církve. Olomouc: Vydavatelství Univerzity Palackého v Olomouci, 3.doplnené vydanie, 1993, s.241.
28 tamtiež .
29 ŠMÁLIK, Štefan: Boží ľud na cestách. Bratislava: LÚČ, 1.vydanie, 1997, s.411.
30 BAUM, Wilhelm: Císař Zikmund Lucemburský. Praha: Mladá Fronta, 1.vydanie, 1996, s.119.
31 taktiež, s.124.
32 tamtiež, s.125.
33 FROHLICH, Roland: Dva tisíce let dějin církve. Praha: Vyšehrad, 1.vydanie, 1999, s.124.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více