Dračí rád

Autor: Peter Frišo / akvinsky 🕔︎︎ 👁︎ 18.167

4.II. Karol IV. a jeho syn Žigmund

Keď sa v roku 14. februára 1368 narodil Žigmund, kráľovi Karlovi IV. a Alžbete Pomořanskej, kráľ Karol IV. už mal syna Václava, ktorého ako prvorodeného jasne oproti Žigmundovi preferoval. Žigmundovi to však nebolo na škodu, práve naopak, nestal sa rozmaznaným dieťaťom na tróne, ale bystrím politikom – „líškou i levom“. Ako sa o tom dozvedáme v knihe kráľov: „Žigmund sa od nesamostatného, rozmaznaného a nerozhodného brata Václava v mnohom odlišoval. Nechýbala mu odvaha a životný optimizmus.20 Žigmundovým znalcom bol hlavne Aeneas Silvius Piccolomini, ktorý o ňom povedal: „Svojou priateľskosťou si získal každého, s kým prišiel do styku. Jeho vysoká postava, svetlé vlasy a dlhá pestovaná brada mu dodávali niečo veliteľské, podmanivé. Jeho vystupovanie ho predurčovalo na to, že bol od začiatku považovaný za kráľa kráľov.21 Podobne o ňom hovorí kronika Jána zo Šariských Sokoloviec:
Žigmund pochádzal z cisárskeho rodu a žiaril cisárskym leskom.22

Nie je však pravda, žeby Karol IV. na svojho syna zabudol. Žigmund dostal výchovu akú si zasluhoval (tu je pri tom nesmierne dôležité všimnúť si úlohu jeho otca, Karol IV. totiž sám vyberal Žigmundovi učiteľov a dozeral na výučbu) i keď napríklad o jeho výučbu sa staral humanista, nie práve najvyšších mravov Niccolo Beccari, ale práve to Žigmundovi dopomohlo k vlastným úsudkom, výborným jazykovým schopnostiam, prefíkanosti, ale zároveň občas nebol schopný a ochotný prijímať cudzie názory. Napriek tomu, že sa na jeho dvore nachádzajú i elementy charakteristické skôr pre svet renesancie Žigmund bol ešte stále muž stredoveku. Jeho otec rovnako dbal na jeho vzostup. Žigmund mal k otcovi o to väčší rešpekt o čo menej s ním pobýval. Prvé, čo sa Žigmundovi od otca dostalo bolo léno – braniborské kurfirstvo v roku 1376. Neskôr sa práve vďaka diplomatickej obozretnosti a svadobnej politiky stal Žigmund adeptom na Uhorský trón, ako nástupca Ľudovíta I. Veľkého, keďže sa v roku 1379 zasnúbil s v Trnave s Máriou Uhorskou.

Reklama

Mladý Žigmund samozrejme vedel, začo svojmu otcovi vďačí. To, že uprednostňoval Václava IV., vzťahoval samotný Žigmund oveľa viac na Václava, s ktorým boli často na nože ako na svojho otca. V rámci Karlovej politiky ako i Karlovej charizmy musel byť Karol pre svojho syna obrovským hrdinom a Žigmund rozhodne túžil ísť v šlapajách svojho otca a možno aspoň podvedome ho i prekonať. Tak na Žigmunda čakala otázky schizmy, ktorú jeho otec už nestihol doriešiť, ale pozeral dopredu a videl sa ako bojovník–križiak v poslednom veľkom boji katolíkov.

Okrem toho ho v každom prípade ovplyvnilo nielen samotné prostredie mystiky, v ktorom sa jeho otec pohyboval, ale na Žigmunda sa mohlo taktiež preniesť i mnoho z eschatologického ducha doby.


20 SEGEŠ, Vladimír–VIŠVÁDER , František: Kniha kráľov, panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. Bratislava: KLEIO, 1998, s.150.
21 PICCOLOMINI Aeneas Silvius: Cosmographia, ed. BARTL Július, In: Žikmund Luxemburský. Budmerice: RAK, 1.vyadnie, 1996, s.65.
22 ZO ŠARIŠSKÝCH SOKOLOVIEC, Ján: Kronika Jána zo Šariškých Sokoloviec, ed. BARTL, Július, In: Žikmund Luxemburský, s.87.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více