3.II. Drak ako nekatolícky symbol

Aby sme uzavreli kapitolu týkajúcu sa symboliky musíme okrem symbolov katolíckych brať v úvahu i nekatolícke symboly, ktoré však v žiadnom prípade nemohli zohrať takú úlohu, ale mystici sa mohli zaoberať i nimi. Ako však uvidíme tieto symboly zobrazujú v podstate to isté, čo i katolícke. Navyše nám môžu byť nápomocné v kapitole zaoberajúcej sa archetypmi.

Motív draka pri tom nájdeme takmer vo všetkých kútoch sveta a zväčša je stotožnením zla, temných síl. Podobne ako je tomu v katolíckej symbolike so svätým Jurajom i tu sa nachádzajú hrdinovia, ktorí draka premáhajú.

Urobme si teda malý prehľad, podľa toho, ako sa drak nachádzal v symbolike jednotlivých krajín:
1. V indických védach – „Drak Vrtra ..., prišiel k svojmu menu cez Indru (legendárneho hrdinu) – drakobijcu. Predtým sa nazýval Triširas „trojhlavý“, alebo Višvarúpa „majúci všetky telá. Triširasov otec bol Tvaštar, ktorý nielenže ukul blesk, ale neskôr sa stal predmetom Indrovej otcovraždy.“ ¹¹
2. Irán – Drakom bol boh víťazstva Vahrám, alebo Bahrám. A ešte: „V Iráne dostal drakobijca Daháka prezývku Verethraja tachneió Thraétaonó – víťazný, hrdinný Thraetaona.“ ¹²
3. Keltské mýty: „Británia za vlády Caera Lluda – každý rok sa odohrával boj s drakom..., proti drakovi zvíťazili použitím talizmanického pohrebu.“ ¹³
4. V Nemecku bol drak nazývaný Regimu
5. V Škandinácii porazil draka Thor.
6. V Číne existovala celá plejáda drakov i rozsiahla symbolika spojená taktiež s drakobijcami.

¹⁰ PIECKOWSKI, Jerzy: Herby, magia, myty. Warszava: Wydawnictwo MEDIUM, 1.vydanie, 1995, s.77.
¹¹ PUHVEL, Jaan: Srovnávací mythologie. Praha: Nakladatelství Lidové Noviny, 1.vydanie, 1997, s.69-71.
¹² tamtiež, s.125.
¹³ tamtiež, s.211.